Archive:Štatistika digitálnej ekonomiky a spoločnosti – domácnosti a jednotlivci

Údaje extrahované v septembri 2020.

Plánovaná aktualizácia článku: december 2021.

This Statistics Explained article has been archived on 26 August 2021.

Highlights

Podiel domácností s prístupom na internet v EÚ27 sa do roku 2019 zvýšil na 90 %, čo je približne o 26 percentuálnych bodov viac ako v roku 2009 (64 %).

V roku 2019 používalo v EÚ27 prístup na širokopásmový internet 88 % domácností, čo je o 33 percentuálnych bodov viac ako v roku 2009 (55 %).

Podiel jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov v EÚ27, ktorí si objednali alebo kúpili výrobky či služby cez internet na súkromné použitie, dosiahol v roku 2019 úroveň 60 %, čo je o 14 percentuálnych bodov viac ako v roku 2014 (46 %).

Prístup domácností na internet, 2014 a 2019

V tomto článku sa uvádzajú najnovšie štatistické údaje týkajúce sa celého radu rôznych aspektov digitálnej ekonomiky a spoločnosti digital economy and society (v angličtine) v Európskej únii (EÚ), ktoré sú zamerané najmä na dostupnosť informačných a komunikačných technológií (IKT) a ich používanie jednotlivcami a domácnosťami.

Informačné a komunikačné technológie ovplyvňujú každodenný život ľudí mnohými spôsobmi, v práci aj doma, napríklad pri komunikovaní alebo nakupovaní tovaru a služieb cez internet. Politiky EÚ v tejto oblasti majú široký záber – od regulácie celej oblasti, ako je napr. elektronický obchod, až po ochranu súkromia jednotlivca. Mnohí preto vnímajú rozvoj informačnej spoločnosti ako mimoriadne dôležitý faktor na vytvorenie potrebných podmienok na podporu moderného a konkurencieschopného hospodárstva.

Full article

Prístup na internet

Informačné a komunikačné technológie sa stali dostupnými pre širokú verejnosť z hľadiska prístupu aj ceny. Hranica bola prekonaná v roku 2007, keď v EÚ27 mala prístup na internet väčšina (53 %) domácností. Tento podiel sa naďalej zvyšoval: v roku 2012 presiahol tri štvrtiny a v roku 2014 štyri pätiny. Podiel domácností s prístupom na internet sa v EÚ27 do roku 2019 zvýšil na 90 %, čo je približne o 26 percentuálnych bodov viac ako v roku 2009.

Rozšírené a cenovo dostupné širokopásmové pripojenie je jedným zo spôsobov podpory znalostnej a informačnej spoločnosti. Širokopásmové pripojenie bolo zďaleka najbežnejšou formou prístupu na internet vo všetkých členských štátoch EÚ27: v roku 2019 ho používalo 88 % domácností v EÚ27, čo je o 33 percentuálnych bodov viac oproti podielu zaznamenanému v roku 2009 (55 %) — pozri obrázok 1.

Obrázok 1: Prístup na internet a širokopásmové internetové pripojenie domácností, EÚ27, 2009 – 2019
(% všetkých domácností)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_in_h) a (isoc_ci_it_h)

Najvyšší podiel (98 %) domácností s prístupom na internet bol v roku 2019 zaznamenaný v Holandsku (pozri obrázok 2) a viac než deväť z desiatich domácností malo prístup na internet aj vo Švédsku, v Nemecku, Dánsku, Luxembursku, vo Fínsku, v Írsku a Španielsku. Najnižší podiel domácností s prístupom na internet spomedzi členských štátov EÚ27 zaznamenalo Bulharsko (75 %). Na druhej strane v Bulharsku, ako aj v Rumunsku, na Cypre, v Španielsku, Portugalsku a Litve sa počet domácností s prístupom na internet rýchlo zvyšoval a ich podiel sa od roku 2014 do roku 2019 zvýšil o 16 až 23 percentuálnych bodov. Pomerne stabilná situácia bola podľa očakávania zaznamenaná v niekoľkých členských štátoch, ktoré takmer dosiahli hranicu nasýtenia prístupu domácností na internet už v roku 2014, ako sú napríklad Luxembursko, Holandsko a Dánsko. Rovnako to bolo aj v prípade Islandu a Nórska.

Obrázok 2: Prístup domácností na internet, 2014 a 2019
(% všetkých domácností)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_in_h)

Na obrázku 3 vidieť, že z hľadiska prístupu na internet v EÚ27 existuje do určitej miery rozdiel medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Zatiaľ čo domácnosti vo veľkomestách, v mestách a na predmestiach dosiahli pomerne vysokú mieru prístupu na internet – 92 % vo veľkomestách a 89 % v mestách a na predmestiach –, prístup na internet na vidieku bol o niečo nižší (86 %). V 19 členských štátoch EÚ27 bol podiel domácností vo vidieckych oblastiach s prístupom na internet nižší ako podiel takýchto domácností vo veľkomestách alebo v mestách a na predmestiach. Rozdiel medzi vidieckymi oblasťami a dvoma ďalšími druhmi oblastí bol zvlášť výrazný v Grécku, Bulharsku, Portugalsku, Slovinsku a Rumunsku, v ktorých bola celková miera prístupu na internet nižšia ako priemer EÚ27. V Nemecku bol podiel domácností s prístupom na internet totožný na všetkých troch stupňoch urbanizácie a v prípade Holandska a Dánska bol takmer totožný (v mestách a na predmestiach bol v Holandsku o jeden percentuálny bod nižší a vo veľkomestách bol v Dánsku o jeden percentuálny bod vyšší). V Belgicku a na Malte zaznamenali najvyššiu úroveň prístupu na internet mestá a predmestia, rovnako aj v Slovinsku, kde bol podiel domácností vo veľkomestách a mestách a predmestiach totožný. Ďalšími výnimkami boli Estónsko, Francúzsko a Luxembursko, v ktorých najvyššiu úroveň prístupu na internet zaznamenali veľkomestá a najnižšiu mestá a predmestia (a nie vidiecke oblasti), ako aj Švédsko, v ktorom najvyššiu úroveň prístupu na internet zaznamenali vidiecke oblasti.

Obrázok 3: Prístup domácností na internet podľa stupňa urbanizácie, 2019
(% všetkých domácností)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_in_h)

Používanie internetu

Na začiatku roku 2019 používalo internet šesť zo siedmich (86 %) jednotlivcov v EÚ27 vo veku 16 až 74 rokov (aspoň raz v priebehu troch mesiacov pred zisťovaním). V desiatich krajinách bol tento podiel najmenej 90 %, pričom najvyššie hodnoty boli zaznamenané vo Švédsku (98 %) a v Dánsku (97 %). Oproti tomu internet používali približne štyri pätiny všetkých jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov v Chorvátsku (79 %), pričom tento podiel predstavoval približne tri štvrtiny v Taliansku (76 %), Grécku (76 %), Portugalsku (75 %) a Rumunsku (74 %). Najnižší podiel, niečo vyše dvoch tretín, bol zaznamenaný v Bulharsku (68 %).

Podiel obyvateľov EÚ27, ktorí nikdy nepoužili internet, v roku 2019 dosiahol 10 %, čo je o dva percentuálne body menej ako rok predtým a oproti úrovni v roku 2009 to predstavuje pokles na približne jednu tretinu(vtedy to bolo 32 %).

V roku 2019 sa viac ako tri štvrtiny (77 %) jednotlivcov v EÚ27 pripájali na internet každý deň (pozri obrázok 4), ďalších 7 % ho používalo aspoň raz za týždeň (ale nie každý deň). Z toho 84 % jednotlivcov patrilo medzi pravidelných používateľov internetu (aspoň raz za týždeň). Podiel osôb, ktoré používali internet každý deň, na počte všetkých používateľov internetu (tých, ktorí použili internet v priebehu predchádzajúcich troch mesiacov) dosiahol v EÚ27 priemerne 90 % a v jednotlivých členských štátoch EÚ27 sa pohyboval v rozpätí od 77 % v Rumunsku do viac ako 90 % v 14 členských štátoch, pričom najvyšší bol v Taliansku, na Malte a v Holandsku, kde predstavoval 96 %. Vysoký podiel každodenných používateľov internetu zo všetkých používateľov internetu hlásil aj Island (98 %).

Obrázok 4: Frekvencia používania internetu, 2019
(% jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_ifp_iu) a (isoc_ci_ifp_fu)

Na obrázku 5 je znázornené používanie mobilného internetu, inými slovami používanie internetu mimo domova alebo pracoviska, napríklad na prenosnom počítači alebo vreckovom zariadení prostredníctvom mobilného alebo bezdrôtového pripojenia. Na obrázku sú porovnané údaje za rok 2014, keď 48 % jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov v EÚ27 používalo na prístup na internet mobilné zariadenie, s údajmi za rok 2019, do ktorého sa tento podiel zvýšil na 73 %. Najčastejšie používanými mobilnými zariadeniami na pripojenie na internet boli mobilné telefóny alebo smartfóny, laptopy a tablety.

V roku 2019 zaznamenali najvyšší podiel používania internetu prostredníctvom mobilných zariadení Švédsko, Dánsko, Holandsko, Španielsko, Belgicko, Luxembursko, Írsko, Rakúsko a Francúzsko, v ktorých viac ako štyri pätiny jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov používali internet prostredníctvom mobilných zariadení, pričom najvyšší podiel 93 % zaznamenalo Švédsko, ktoré sa o prvé miesto delilo s Nórskom. V porovnaní s tým používalo internet mimo domova alebo pracoviska 63 až 70 % jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov v Portugalsku, Grécku, Bulharsku, Lotyšsku, Rumunsku a Litve, pričom tento podiel bol najnižší v Poľsku (59 %) a v Taliansku (50 %).

Obrázok 5: Jednotlivci, ktorí používali na prístup na internet mimo domova alebo pracoviska prenosný počítač alebo vreckové zariadenie, 2014 a 2019
(% jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_im_i)

V roku 2019 bola jednou z najčastejších online činností v EÚ27 účasť na sociálnych sieťach, pozri obrázok 6. Viac ako polovica (54 %) osôb vo veku 16 až 74 rokov používala internet na pripojenie sa na sociálne siete, napríklad Facebook, Twitter, Instagram alebo Snapchat. 71 % až 76 % obyvateľov Belgicka, Cypru, Švédska a Malty používalo webové sídla sociálnych sietí, pričom tento podiel bol najvyšší v Dánsku, kde dosiahol úroveň 81 %, a ešte výrazne vyšší na Islande (92 %) a v Nórsku (86 %). Na druhom konci škály sa nachádzali dva členské štáty EÚ27, v ktorých uvedené webové sídla používala menej než polovica obyvateľov, a to Taliansko a Francúzsko (v oboch krajinách 42 %).

Obrázok 6: Jednotlivci, ktorí používali internet na účasť na sociálnych sieťach, 2019
(% jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_ac_i)

Súkromie a ochrana totožnosti osôb (zisťovanie v roku 2016)

V roku 2016 sa prejavili rozdiely medzi členskými štátmi EÚ27 v tom, akým spôsobom mohli používatelia internetu spravovať svoje osobné údaje na internete. O niečo menej ako jedna tretina (31 %) používateľov internetu v EÚ27 neposkytla prostredníctvom internetu svoje osobné informácie. Tento podiel sa pohyboval v rozsahu od len 8 % v Luxembursku až po polovicu alebo viac v Bulharsku, Portugalsku a Rumunsku (pozri obrázok 7). Celkovo 69 % používateľov internetu v EÚ27 poskytlo určité osobné informácie online, pričom mnohí z nich prijali rôzne opatrenia na reguláciu prístupu k svojim osobným údajom na internete. Takmer polovica (45 %) všetkých používateľov internetu odmietla povoliť použitie osobných informácií na reklamné účely a menej ako dve pätiny (38 %) obmedzili prístup k svojmu profilu alebo obsahu na sociálnych sieťach. Okrem toho viac ako jedna tretina (36 %) používateľov internetu si predtým, ako poskytla svoje osobné údaje, prečítala vyhlásenie o zásadách ochrany súkromia, zatiaľ čo o trochu menej ako jedna tretina odmietla prístup k svojej zemepisnej polohe (30 %).

Obrázok 7: Podiel jednotlivcov, ktorí na internete neposkytli žiadne osobné informácie, 2016
(% jednotlivcov, ktorí v uplynulom roku používali internet)
Zdroj: Eurostat (isoc_cisci_prv)

V roku 2016 bolo v EÚ27 71 % osôb vo veku 16 až 74 rokov, ktoré použili internet v uplynulých 12 mesiacoch a ktorým bolo známe, že súbory cookie je možné použiť na sledovanie online aktivít osôb. Informovanosť o tejto otázke bola o niečo vyššia (76 %) u mladších používateľov (vo veku 16 až 24 rokov) a nižšia (65 %) u starších používateľov (vo veku 55 až 74 rokov). O niečo viac ako jedna tretina používateľov (34 %) vo veku 16 až 74 rokov uviedla, že zmenili nastavenie svojho internetového prehliadača tak, aby zabránili používaniu súborov cookie alebo ho obmedzili (pozri obrázok 8).

Spomedzi používateľov internetu v členských štátoch EÚ27 boli najviac informovaní o tom, že súbory cookie je možné použiť na sledovanie online aktivít, používatelia internetu v Holandsku (89 %), Nemecku a vo Fínsku (v obidvoch uvedených krajinách 85 %). Informovanosť bola vysoká aj v Dánsku (81 %), Chorvátsku (78 %), Taliansku (77 %), Luxembursku a Rakúsku (v oboch uvedených krajinách 76 %). Naopak o tejto skutočnosti bola informovaná menej ako polovica používateľov internetu v Rumunsku (38 %), Lotyšsku (47 %) a na Cypre (48 %); nízku informovanosť vykázalo aj Turecko a Severné Macedónsko (v obidvoch uvedených krajinách 30 %). Podiel používateľov internetu, ktorí zmenili svoje nastavenia internetového prehliadača tak, aby zabránili používaniu súboru cookie alebo ho obmedzili, presiahol polovicu (54 %) len v jedinom členskom štáte, a to v Luxembursku. Oproti tomu menej ako jedna pätina používateľov internetu prijala takéto opatrenie v Česku, Rumunsku, Bulharsku, na Cypre a v Lotyšsku, ako aj v Turecku.

Obrázok 8: Používanie súborov cookie a nastavenia prehliadača, 2016
(% jednotlivcov, ktorí používali internet v uplynulom roku)
Zdroj: Eurostat (isoc_cisci_prv)

Objednávanie alebo nakupovanie tovaru a služieb

Podiel jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov v EÚ27, ktorí si objednali alebo kúpili výrobky či služby cez internet na súkromné použitie, sa naďalej zvyšoval: v roku 2019 dosiahol 60 %, čo predstavuje nárast o 14 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2014 (pozri obrázok 9). V roku 2019 si viac ako tri štvrtiny jednotlivcov v Nemecku objednali alebo kúpili výrobky alebo služby cez internet a tento podiel dosiahol najmenej štyri pätiny v Holandsku (81 %), vo Švédsku (82 %) a v Dánsku (84 %). Na druhej strane bol tento podiel najnižší v Rumunsku (23 %) a v Bulharsku (22 %).

Okrem piatich členských štátov EÚ27, ktoré oznámili zlom v rade — Estónsko, Lotyšsko, Luxembursko, Rumunsko a Švédsko —, bolo najväčšie zvýšenie podielu jednotlivcov, ktorí si v rokoch 2014 – 2019 objednali alebo kúpili tovar alebo služby cez internet, zaznamenané v Litve (o 22 percentuálnych bodov), po ktorom nasledovali Česko a Španielsko (v oboch krajinách o 21 percentuálnych bodov). Nie je prekvapivé, že niektoré najmenšie zvýšenia (o 5 alebo 7 percentuálnych bodov) sa zaznamenali vo Fínsku, v Dánsku a vo Švédsku, kde bol percentuálny podiel osôb, ktoré si objednali alebo kúpili tovar alebo služby online, už skôr pomerne vysoký v porovnaní s ostatnými členskými štátmi. Rovnako to bolo aj v prípade Spojeného kráľovstva a Nórska. Podiel jednotlivcov, ktorí si objednali výrobky alebo služby cez internet, však rástol pomerne miernym tempom aj na Malte a vo Francúzsku (v oboch krajinách o 8 percentuálnych bodov).

Obrázok 9: Jednotlivci, ktorí si v priebehu 12 mesiacov pred zisťovaním objednali cez internet výrobky alebo služby na súkromné účely, 2014 a 2019
(% jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ec_ibuy)

Služby objednané od iných jednotlivcov cez internet

Podiel jednotlivcov (vo veku 16 až 74 rokov) v EÚ27, ktorí v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov použili nejaké webové sídlo alebo aplikáciu na rezerváciu ubytovania od iného (súkromného) jednotlivca, v roku 2019 dosiahol 21 %. Najvyšší bol v Luxembursku (46 %); v Írsku, na Malte a v Belgicku tvoril viac ako jednu štvrtinu celkového počtu používateľov internetu a v šiestich členských štátoch EÚ27 to bolo menej ako 1 z 10 jednotlivcov, pričom najnižší podiel zaznamenalo Bulharsko, Rumunsko a Slovinsko (vo všetkých prípadoch 9 %), Lotyšsko (8 %), Česko a Cyprus (v oboch krajinách 5 %). Online rezervácia ubytovania od iných súkromných jednotlivcov bola bežnejšia medzi osobami stredného veku (25 až 54 rokov) než medzi mladšími ľuďmi (vo veku 16 až 24 rokov) alebo staršou generáciou (vo veku 55 až 74 rokov). Väčšina týchto služieb bola objednaná prostredníctvom špecializovaných webových sídel alebo aplikácií, ktoré fungujú ako sprostredkovatelia umožňujúci súkromným jednotlivcom poskytovať prístup k ubytovacím službám, napríklad Airbnb, Lovehomeswap alebo Couchsurfing.

Obrázok 10: Jednotlivci, ktorí v priebehu 12 mesiacov pred zisťovaním použili webové sídlo alebo aplikáciu na rezerváciu ubytovania od iného jednotlivca, 2019
(% jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_ce_i)

Podobná analýza je predstavená na obrázku 11, na ktorom je znázornený podiel jednotlivcov, ktorí použili webové sídlo alebo aplikáciu na objednanie dopravných služieb od iného jednotlivca. Tento druh služby bol vo všeobecnosti menej bežný ako rezervácia ubytovania, často sa však realizoval prostredníctvom špecializovaných webových sídel a aplikácií (napríklad Liftshare, UberPool alebo Wundercar). Tento druh služieb v EÚ27 priemerne používalo 8 % jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov. Spomedzi členských štátov EÚ27 sa v roku 2019 najvyšší podiel jednotlivcov, ktorí použili webové sídlo alebo aplikáciu na objednanie dopravnej služby, zaznamenal v Estónsku (29 %). Na objednanie dopravných služieb použila webové sídlo alebo aplikáciu spravidla menej ako 1 osoba z 10. Takýto stav bol zaznamenaný v 18 členských štátoch. Internetové objednávky dopravy od iného jednotlivca sú bežnejšie u mladších (vo veku 16 až 24 rokov) než u starších ľudí.

Obrázok 11: Jednotlivci, ktorí v priebehu 12 mesiacov pred zisťovaním použili webové sídlo alebo aplikáciu na objednanie dopravných služieb od iného jednotlivca, 2019
(% jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_ce_i)

Zdrojové údaje pre tabuľky, obrázky a mapy (MS Excel)

Digital economy and society — households and individuals: tables and figures (v angličtine)

Zdroje údajov

Rýchle technologické zmeny v oblastiach súvisiacich s internetom a inými novými aplikáciami IKT predstavujú výzvu pre štatistiku. V tejto oblasti prebieha výrazný vývoj a prijali sa štatistické nástroje na uspokojenie nových žiadostí o údaje. Štatistiky v tejto oblasti sa každý rok opätovne posudzujú, aby sa splnili požiadavky používateľov a aby sa zohľadnilo rýchle tempo zmien.

Tento prístup sa premieta v zisťovaní o využívaní IKT v domácnostiach a u jednotlivcov, ktoré vykonáva Eurostat. Toto ročné zisťovanie sa používa na porovnávanie vývoja vo využívaní IKT tak, že sa sleduje vývoj základných premenných v čase a hlbšie sa analyzujú iné aspekty v určitom časovom okamihu. Hoci zisťovanie sa pôvodne sústreďovalo na prístup a problémy s pripojením, jeho rozsah sa postupne rozšíril a zahŕňa rôzne témy (napr. elektronickú verejnú správu a elektronický obchod) a sociálno-ekonomickú analýzu (ako je napríklad regionálna diverzita, rodová špecifickosť, rozdiely týkajúce sa veku, vzdelania a situácie zamestnanosti). Vzhľadom na rôzne technológie je prispôsobený aj rozsah zisťovania tak, aby zahŕňal nové skupiny výrobkov a spôsoby doručenia komunikačných technológií koncovým používateľom (napríklad uvedenie nových otázok týkajúcich sa ubytovacích a dopravných služieb, ktoré si vzájomne poskytovali jednotlivci v roku 2017).

Referenčným obdobím zisťovania o využívaní IKT v domácnostiach a u jednotlivcov je vo väčšine prípadov prvý štvrťrok každého roka. Vo väčšine krajín sa zisťovanie uskutočňuje v druhom štvrťroku každého roka. Modul týkajúci sa súkromia a ochrany totožnosti osôb tvoril súčasť zisťovania v roku 2016 (v rokoch 2017, 2018 a 2019 sa však nezopakoval).

Rozsah zisťovania a vymedzenie pojmov

Zisťovanie domácností v oblasti IKT zahŕňa tie domácnosti, v ktorých je aspoň jeden člen vo vekovej skupine 16 až 74 rokov. Prístup domácností na internet sa vzťahuje na podiel domácností s prístupom na internet, takže členovia domácnosti môžu internet v prípade potreby používať doma, aj keď ide len o odoslanie e-mailu.

Používatelia internetu sa vymedzujú ako všetci jednotlivci vo veku 16 až 74 rokov, ktorí použili internet v priebehu troch mesiacov pred zisťovaním. Pravidelní používatelia internetu sú jednotlivci, ktorí použili internet v priemere aspoň raz za týždeň v priebehu troch mesiacov pred zisťovaním.

Drôtové technológie, ktoré sa najbežnejšie používajú na prístup na internet, sa delia na širokopásmový alebo telefonický (dial-up) prístup prostredníctvom bežnej linky alebo telefonickej linky ISDN. Širokopásmové pripojenie zahŕňa digitálnu účastnícku prípojku (DSL) a používa technológiu, prostredníctvom ktorej sa údaje prenášajú vysokou rýchlosťou. Za širokopásmové vedenia sa považujú tie, ktorých výkonnosť je vyššia ako v prípade ISDN, čo znamená 144 kbit/s alebo viac. Medzi obľúbené zariadenia, prostredníctvom ktorých sa domácnosti pripájajú na internet, patria stolové a prenosné počítače, v poslednom čase sa však rozšírili ďalšie technológie s internetovým pripojením.

Za používanie mobilného internetu sa považuje používanie internetu mimo domova alebo pracoviska na prenosných počítačoch alebo vreckových zariadeniach cez mobilné telefónne siete alebo bezdrôtové pripojenie.

Objednávanie výrobkov alebo služieb jednotlivcami sa vzťahuje na 12-mesačné obdobie pred zisťovaním a zahŕňa potvrdené rezervácie ubytovania alebo ciest, nákup finančných investícií, telekomunikačné služby, videohry alebo softvér, ako aj informačné služby na internete, ktoré sú platené priamo. Vylúčené sú výrobky a služby, ktoré sa prostredníctvom internetu získavajú zadarmo. Vylúčené sú aj objednávky prostredníctvom e-mailov, SMS alebo MMS napísaných pomocou klávesnice.

Kontext

Európska komisia prijala v máji 2015 stratégiu pre digitálny jednotný trh v Európe [COM(2015) 192], ktorá patrí medzi jej najdôležitejších desať politických priorít. Stratégia zahŕňa 16 iniciatív, ktoré sa týkajú troch širokých pilierov: podpora lepšieho online prístupu k výrobkom a službám v celej Európe; vytvorenie optimálneho prostredia pre rozvoj digitálnych sietí a služieb; zabezpečenie toho, aby európske hospodárstvo a priemysel v plnej miere využili potenciál digitálnej ekonomiky ako hnacej sily rastu. V pracovnom programe Komisie na rok 2017 Vytvorenie Európy, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje [COM(2016) 710] Európska komisia navrhla rýchle napredovanie v otázke už predložených návrhov a preskúmanie pokroku dosiahnutého v súvislosti s dokončením digitálneho jednotného trhu.

Technológie širokopásmového pripojenia sa považujú za dôležité pri meraní prístupu na internet a jeho používania, pretože poskytujú používateľom možnosť rýchleho prenosu veľkých objemov údajov a ponechávajú prístupové linky otvorené. Využívanie vysokorýchlostného a superrýchleho širokopásmového pripojenia sa považuje za kľúčový ukazovateľ v rámci tvorby politík v oblasti IKT. Hlavnou formou poskytovania technológie širokopásmového pripojenia v EÚ sú síce naďalej digitálne účastnícke prípojky (DSL), čoraz širšie sa však využívajú alternatívy, ako je používanie káblov, satelitu, optických vláken a bezdrôtových miestnych slučiek.

Európska komisia pripravuje viacero iniciatív na posilnenie zručností zamestnancov v oblasti IKT v rámci širšieho programu na zlepšovanie zručností, predvídanie dopytu po zručnostiach a zosúlaďovanie ponuky zručností s dopytom po nich. V záujme zvýšenia počtu odborníkov v oblasti IKT vytvorila veľkú koalíciu pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií – celoeurópske partnerstvo, ktorého cieľom je využiť európske štrukturálne a investičné fondy na zmiernenie ťažkostí súvisiacich so zamestnávaním odborníkov v oblasti IKT.

Európska komisia prijala 10. júna 2016 nový program v oblasti zručností pre Európu s cieľom podporiť viaceré opatrenia na zabezpečenie toho, aby obyvatelia EÚ mali k dispozícii správnu odbornú prípravu, správne zručnosti a správnu pomoc a osvojili si tak zručnosti, ktoré sú potrebné v modernom pracovnom prostredí, vrátane podpory digitálnych zručností.

Európska komisia v roku 2017 vykonala preskúmanie stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania [COM(2017) 228 final], v ktorom potvrdila, že si dve tretiny Európanov myslia, že zavedenie najnovších digitálnych technológií má dobrý vplyv na spoločnosť, hospodárstvo a ich vlastné životy. V preskúmaní sa takisto identifikovali tri vznikajúce výzvy:

zabezpečenie toho, že online platformy budú hospodárstvu a spoločnosti naďalej prinášať výhody – riešenie nezákonného online obsahu a podporovanie posilnenej zodpovednosti medzi poskytovateľmi online platforiem,
rozvoj európskeho dátového hospodárstva v plnom rozsahu, napríklad predkladaním návrhov týkajúcich sa voľného toku iných ako osobných údajov v rámci EÚ, a
ochrana aktív Európy riešením výziev v oblasti kybernetickej bezpečnosti – vrátane koncepcie pre rýchlu núdzovú reakciu v prípade rozsiahleho kybernetického incidentu.

Nová predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v roku 2019 opísala, ako by sa podľa nej EÚ mala chopiť príležitostí, ktoré digitálny vek predstavuje. Európa pripravená na digitálny vek je skutočne jednou zo šiestich priorít Komisie na obdobie 2019 – 2024. Takáto digitálna transformácia je založená na predpoklade, že digitálne technológie a riešenia by mali: otvárať podnikom nové príležitosti, posilňovať rozvoj dôveryhodnej technológie, posilňovať otvorenú a demokratickú spoločnosť, umožňovať živé a udržateľné hospodárstvo, prispieť k boju proti zmene klímy. V tejto súvislosti Európska komisia vo februári 2020 prijala spoločnú prezentáciu nápadov a opatrení Komisie pre Shaping Europe’s Digital Future (v angličtine), ako aj konkrétne návrhy týkajúce sa:

Európskej dátovej stratégie [COM(2020) 66 final], ktorej cieľom je podporiť EÚ ako vedúci model spoločnosti, ktorá využíva údaje na prijímanie lepších rozhodnutí tak v obchodnej sfére, ako aj vo verejnom sektore, a
Bielej knihy o umelej inteligencii – európsky prístup k excelentnosti a dôvere [COM(2020) 65 final], v ktorej sa podporuje regulačný a investičný prístup, ktorý má dvojaký cieľ: nabádať k využívaniu umelej inteligencie a zároveň riešiť riziká spojené s niektorými použitiami tejto novej technológie.