Archive:Štatistika verejných financií

Údaje extrahované 22. apríla 2020.

Plánovaná aktualizácia článku: júl 2021.

Anglická verzia obsahuje aktuálnejšie informácie.

This Statistics Explained article has been archived on 7 December 2020.

Highlights

Pomer deficitu verejných financií k HDP sa v EÚ27 zvýšil z úrovne –0,4 % v roku 2018 na –0,6 % v roku 2019; deficit v roku 2018 bol najnižší v dostupnom časovom rade.

Pomer dlhu verejnej správy k HDP sa v EÚ27 znížil zo 79,6 % na konci roka 2018 na 77,8 % na konci roka 2019.

Pomer dlhu verejnej správy k HDP sa na konci roka 2019 pohyboval v rozpätí od 8,4 % v Estónsku do 176,6 % v Grécku.

Dlh verejnej správy, 2018 a 2019
(konsolidovaný hrubý dlh verejnej správy, % HDP)
Zdroj: Eurostat (gov_10dd_edpt1)

V tomto článku sa skúma, ako sa vyvíjali kľúčové štatistiky verejných financií v Európskej únii (EÚ) a eurozóne (EZ19). Článok sa konkrétne zameriava na deficity verejných financií, hrubý dlh, celkové príjmy a celkové výdavky, ako aj nadane a sociálne príspevky, ktoré sú hlavnými zdrojmi príjmov verejnej správy.

Full article

Úvod

Štatistika verejných financií obsahuje rozhodujúce ukazovatele na určenie zdravia hospodárstiev členských štátov EÚ. V rámci Paktu stability a rastu EÚ sa členské štáty zaviazali udržať svoj deficit a dlh pod určitými hranicami: deficit verejných financií členského štátu nesmie prekročiť 3 % jeho hrubého domáceho produktu (HDP) a jeho dlh nesmie prekročiť 60 % HDP. Ak členský štát nerešpektuje tieto obmedzenia, začne sa takzvaný postup pri nadmernom deficite. Obsahuje niekoľko krokov vrátane možnosti sankcií na podnietenie dotknutého členského štátu k tomu, aby prijal primerané opatrenia na nápravu situácie. Rovnaké obmedzenia deficitu a dlhu sú zároveň kritériami pre hospodársku a menovú úniu (HMÚ), a teda pre vstup do eurozóny. Okrem toho najnovšie prepracovanie integrovaných usmernení pre hospodárske politiky a politiky zamestnanosti (prepracovaných ako súčasť stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast) obsahuje usmernenie na zabezpečenie kvality a udržateľnosti verejných financií.

V roku 2019 sa v porovnaní s rokom 2018 zvýšil deficit verejných financií (čisté pôžičky konsolidovaného sektora verejnej správy ako podiel na HDP) v krajinách EÚ27 aj v eurozóne (EZ19). V prípade obidvoch oblastí bolo zaznamenané zníženie pri pomere dlhu verejnej správy k HDP.

Prebytok/deficit verejných financií

Pomer deficitu verejných financií k HDP sa v EÚ27 zvýšil z –0,4 % v roku 2018 na –0,6 % v roku 2019, pričom k zvýšeniu z –0,5 % na –0,6 % došlo aj v EZ19. Na úrovni EÚ27 aj eurozóny sa za rok 2018 zaznamenali najnižšie deficity v dostupných časových radoch.

V roku 2019 zaznamenalo prebytok verejných financií šestnásť členských štátov EÚ27 – Dánsko (+3,7 %), Luxembursko (+2,2 %), Bulharsko (+2,1 %), Cyprus a Holandsko (obidva +1,7 %), Grécko (+1,5 %), Nemecko (+1,4 %), Rakúsko (+0,7 %), Slovinsko, Malta a Švédsko (všetky +0,5 %), Chorvátsko a Írsko (obidva +0,4 %), Česko a Litva (obidva +0,3 %), ako aj Portugalsko (+0,2 %).

V deviatich členských štátoch EÚ27, a to v Lotyšsku, Estónsku, Poľsku, vo Fínsku, na Slovensku, v Taliansku, Belgicku, Maďarsku a Španielsku, boli v roku 2019 zaznamenané deficity nižšie ako 3,0 % HDP. V dvoch členských štátoch EÚ27 boli deficity rovné alebo vyššie ako 3,0 % HDP: vo Francúzsku (-3,0 %) a v Rumunsku (-4,3 %) (pozri obrázok 1).

Obrázok 1: Saldo verejných financií, 2018 a 2019
[čisté pôžičky prijaté (-) alebo čisté pôžičky poskytnuté (+) sektora verejnej správy, % HDP]
Zdroj: Eurostat (gov_10dd_edpt1)

Saldo verejných financií (v pomere k HDP) sa v roku 2019 zlepšilo v porovnaní s rokom 2018 v 13 členských štátoch EÚ27, ako aj v Spojenom kráľovstve, pričom najväčšie zlepšenie salda (aspoň o 1 percentuálny bod HDP) zaznamenal Cyprus (+5,4 percentuálneho bodu HDP) a Dánsko (+2,9 percentuálneho bodu HDP). Zlepšenie zaznamenané v prípade Cypru v roku 2019 je najmä výsledkom toho, že sa porovnáva s rokom 2018, keď účty verejnej správy ovplyvnila reštrukturalizácia banky Cyprus Cooperative Bank Ltd (CCB) – predaj dobrých častí CCB a následná integrácia zvyšného subjektu pre správu aktív verejných financií.

Cyprus a Portugalsko zaznamenali v roku 2018 deficit, ale v roku 2019 prebytok, pričom zmenu z vyrovnaného salda verejných financií na prebytok nezaznamenal žiadny členský štát. Vyšší prebytok v roku 2019 než v roku 2018 zaznamenali Bulharsko, Dánsko, Írsko, Grécko, Chorvátsko, Holandsko a Rakúsko.

Zmenu z prebytku verejných financií na deficit nezaznamenal žiadny členský štát. Vyšší deficit v roku 2019 než v roku 2018 zaznamenali Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Fínsko. Rovnaký deficit v roku 2019 ako v roku 2018 nezaznamenal žiadny členský štát, zatiaľ čo nižší deficit v roku 2019 než v roku 2018 zaznamenali Estónsko, Taliansko, Lotyšsko a Maďarsko.

Tabuľka 1: Saldo verejných financií a dlh verejnej správy, 2016 – 2019
(% HDP)
Zdroj: Eurostat (gov_10dd_edpt1)

Dlh verejnej správy

Pomer dlhu k HDP sa v EÚ27 znížil zo 79,6 % na konci roka 2018 na 77,8 % na konci roka 2019, zatiaľ čo v EZ19 klesol z 85,8 % na 84,1 % (pozri obrázok 2).

Na konci roka 2019 hlásilo pomer dlhu k HDP nad 60 % celkovo 11 členských štátov EÚ27. Najvyšší zaznamenalo Grécko (176,6 %), za ním nasledovalo Taliansko (134,8 %), Portugalsko (117,7 %), Belgicko (98,6 %), Francúzsko (98,1 %), Cyprus a Španielsko (obidva 95,5 %).

Najnižší pomer dlhu k HDP zaznamenalo Estónsko (8,4 %), Bulharsko (20,4 %), Luxembursko (22,1 %), Česko (30,8 %), Dánsko (33,2 %), Švédsko (35,1 %) a Rumunsko (35,2 %).

Obrázok 2: Dlh verejnej správy, 2018 a 2019
(konsolidovaný hrubý dlh verejnej správy, % HDP)
Zdroj: Eurostat (gov_10dd_edpt1)

Na konci roka 2019 sa pomer dlhu k HDP zvýšil v porovnaní s koncom roka 2018 v štyroch členských štátoch EÚ27 a znížil v 21 členských štátoch, predovšetkým na Cypre (–5,1 percentuálneho bodu HDP), v Írsku (–4,8 percentuálneho bodu HDP), Grécku (–4,6 percentuálneho bodu HDP), Slovinsku a Portugalsku (–4,3 percentuálneho bodu HDP) a v Maďarsku (–3,9 percentuálneho bodu HDP).

Vo Francúzsku a v Taliansku sa pomer dlhu k HDP v období rokov 2018 – 2019 nezmenil.

Zvýšenie pomeru dlhu k HDP od konca roka 2018 do konca roka 2019 zaznamenali Litva (2,4 percentuálneho bodu), Luxembursko (1,1 percentuálneho bodu), Rumunsko (0,5 percentuálneho bodu) a Estónsko (0,1 percentuálneho bodu).

Príjmy a výdavky verejnej správy

Význam sektora verejnej správy v ekonomike možno merať ako percentuálny podiel celkových príjmov a výdavkov verejnej správy na HDP. V EÚ27 dosiahli v roku 2019 celkové príjmy verejnej správy 46,2 % HDP (rovnaké ako v roku 2018) a výdavky dosiahli úroveň 46,7 % HDP (zvýšenie oproti úrovni 46,6 % v roku 2018). V EZ19 dosiahli v roku 2019 celkové výdavky verejnej správy 47,1 % HDP (zvýšenie oproti úrovni 47,0 % v roku 2018) a celkové príjmy 46,5 % HDP (rovnaké ako v roku 2018) – pozri obrázok 3.

Obrázok 3: Vývoj celkových výdavkov a celkových príjmov, 2009 – 2019
(% HDP)
Zdroj: Eurostat (gov_10a_main)

Celkové výdavky ako podiel na HDP v roku 2009 dosiahli 50,6 % HDP v EÚ27 a 50,9 % HDP v EZ19. V obidvoch zoskupeniach sa celkové výdavky ako podiel na HDP potom od roku 2010 do roku 2011 znížili, v roku 2012 sa zvýšili a potom sa až do roku 2018 znižovali a v roku 2019 opäť došlo k len miernemu zvýšeniu.

V absolútnych číslach sa celkové výdavky verejnej správy v rokoch 2011 – 2018 v EÚ27 aj EZ19 zvyšovali pomalším tempom ako celkové príjmy verejnej správy, čo viedlo k zníženiu deficitu. V roku 2019 sa však výdavky v EÚ27 aj EZ19 zvyšovali rýchlejšie ako príjmy, čo viedlo k zvýšeniu deficitu.

Obrázok 4: Vývoj celkových výdavkov a celkových príjmov, 2009 – 2019
(mld. EUR)
Zdroj: Eurostat (gov_10a_main)

Celkové výdavky verejnej správy v EÚ27 sa od roku 2009 do roku 2019 zvýšili o 1 148 miliárd EUR, zatiaľ čo celkové príjmy verejnej správy v EÚ27 sa v rovnakom období zvýšili o 1 709 miliárd EUR. Od roku 2018 do roku 2019 sa však výdavky verejnej správy zvýšili o 217 miliárd EUR, pričom príjmy verejnej správy sa zvýšili o 195 miliárd EUR. V EZ19 sa výdavky verejnej správy v rokoch 2009 – 2019 zvýšili o 889 miliárd EUR, zatiaľ čo príjmy sa zvýšili o 1 389 miliárd EUR. Od roku 2018 do roku 2019 sa výdavky verejnej správy zvýšili o 179 miliárd EUR, zatiaľ čo príjmy verejnej správy sa zvýšili o 155 miliárd EUR (pozri obrázok 4).

V úrovni výdavkov a príjmov verejnej správy sú medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ27 výrazné rozdiely (pozri obrázok 5). V roku 2019 boli členskými štátmi s najvyššou úrovňou kombinovaných výdavkov a príjmov verejnej správy ako podielu na HDP (viac ako 100 %) Francúzsko, Fínsko, Dánsko a Belgicko; pomer vyšší ako 100 % zaznamenalo aj Nórsko. V roku 2019 oznámilo sedem členských štátov EÚ27 (Írsko, Rumunsko, Litva, Bulharsko, Malta, Lotyšsko a Estónsko), ako aj Spojené kráľovstvo pomerne nízke kombinované pomery (nižšie ako 80 % HDP).

Obrázok 5: Príjmy a výdavky verejnej správy, 2019
(% HDP)
Zdroj: Eurostat (gov_10a_main)

V rámci EÚ27 sú hlavnými zložkami celkových príjmov verejnej správy dane a čisté sociálne príspevky (pozri obrázok 6). V roku 2019 tvorili dane 58,1 % celkových príjmov v EÚ27 a 56,8 % v EZ19, zatiaľ čo čisté sociálne príspevky dosiahli úroveň 30,8 % celkových príjmov v EÚ27 a 32,4 % v EZ19. Trhová produkcia, produkcia na vlastné konečné použitie a platby za netrhovú produkciu („predaj/poplatky“ a vlastná tvorba kapitálu) predstavovali 7,0 % celkových príjmov v EÚ27 a 7,1 % v EZ19. Dôchodky z majetku (najmä úroky, dividendy a renta) tvorili 1,7 % celkových príjmov v EÚ27 aj v EZ19.

Obrázok 6: Zloženie celkových príjmov, 2019
(% celkových príjmov)
Zdroj: Eurostat (gov_10a_main)

V jednotlivých členských štátoch EÚ27 bol pomerný význam jednotlivých kategórií príjmov veľmi rozdielny. Napríklad dane predstavovali v roku 2019 menej ako 50 % príjmov verejnej správy na Slovensku, v Rumunsku, Česku a Slovinsku, ale 87,8 % celkových príjmov verejnej správy v Dánsku a 80,5 % vo Švédsku.

Čisté sociálne príspevky dosiahli v roku 2019 najvyšší podiel na celkových príjmoch v Česku (37,6 %), za ním nasledovalo Nemecko (37,2 %), Slovensko (36,7 %) a Slovinsko (36,4 %) a najnižší podiel na celkových príjmoch bol v Dánsku (1,5 %) a vo Švédsku (6,9 % HDP), ako aj na Islande (8,1 % HDP).

Najvyšší podiel dôchodkov z majetku bol zaznamenaný v Nórsku (22,2 %) (pozri obrázok 7).

Obrázok 7: Hlavné zložky príjmov verejnej správy, 2019
(% celkových príjmov)
Zdroj: Eurostat (gov_10a_main)

Najväčší podiel výdavkov verejnej správy v EÚ27 v roku 2019 sa týkal prerozdelenia dôchodkov vo forme peňažných alebo naturálnych sociálnych transferov (pozri obrázky 8 a 9).

Obrázok 8: Zloženie celkových výdavkov, 2019
(% celkových výdavkov)
Zdroj: Eurostat (gov_10a_main)

Sociálne transfery (sociálne dávky a naturálne sociálne transfery – nakúpená trhová produkcia) predstavovali 46,1 % celkových výdavkov v EÚ27 a 47,8 % v EZ19. Odmeny zamestnancov tvorili 21,7 % výdavkov verejnej správy v EÚ27 a 21,0 % v EZ19. Medzispotreba predstavovala 11,9 % celkových výdavkov v EÚ27 a 11,3 % celkových výdavkov v EZ19. Zaplatené dôchodky z majetku – z ktorých zďaleka najväčšiu časť predstavujú platby úrokov – dosahovali 3,3 % výdavkov verejnej správy v EÚ27 a 3,5 % v EZ19. Tvorba hrubého fixného kapitálu (najmä investície) predstavovala 6,4 % celkových výdavkov v EÚ27 a 5,9 % v EZ19.

Obrázok 9: Hlavné zložky výdavkov verejnej správy, 2019
(% celkových výdavkov)
Zdroj: Eurostat (gov_10a_main)

Hlavnými druhmi príjmov verejnej správy sú dane z produkcie a dovozu, bežné dane z dôchodkov, majetku atď. a čisté sociálne príspevky. V EÚ27 v roku 2019 predstavovali dane z produkcie a dovozu 13,5 % HDP, bežné dane z dôchodkov, majetku atď. 13,0 % HDP a čisté sociálne príspevky 14,2 % HDP. V EÚ27 pomer príjmov z daní z produkcie a dovozu k HDP vzrástol v rokoch 2009 – 2014, pričom sa zvýšil o 0,9 percentuálneho bodu (pozri obrázok 10). V rokoch 2014 – 2019 zostal pomer daní z produkcie a dovozu k HDP stabilný. Pomer bežných daní z dôchodkov a majetku atď. k HDP dosiahol v roku 2010 minimálnu úroveň 11,7 % HDP a v roku 2019 sa zvýšil na 13,0 % HDP. V rokoch 2009 až 2019 zostal pomer čistých sociálnych príspevkov k HDP relatívne stabilný – v rozpätí od 14,1 % do 14,4 % HDP.

Obrázok 10: Hlavné kategórie daní a sociálnych príspevkov, EÚ27, 2009 – 2019
(% HDP)
Zdroj: Eurostat (gov_10a_main)

V roku 2019 boli v štruktúre daňových príjmov v rámci členských štátov EÚ27 značné odchýlky (pozri obrázok 11). Podľa očakávania boli členskými štátmi, ktoré vykázali pomerne vysoké úrovne výdavkov, skôr štáty, ktoré aj vybrali viac daní (ako podielu na HDP) pre verejnú správu. Napríklad v roku 2019 bol najvyšší pomer príjmov k HDP z hlavných kategórií daní a sociálnych príspevkov – konkrétne 47,3 % – zaznamenaný v Dánsku, pričom ďalšiu najvyššiu mieru zaznamenalo Francúzsku (46,7 %). Podiel týchto príjmov na HDP bol nižší ako 30 % v dvoch členských štátoch (Írsko a Rumunsko).

Obrázok 11: Hlavné kategórie daní a sociálnych príspevkov, 2019
(% HDP)
Zdroj: Eurostat (gov_10a_main)

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Government finance statistics: tables and figures

Zdroje údajov

V rámci podmienok postupu pri nadmernom deficite sú členské štáty EÚ povinné poskytnúť Európskej komisii štatistiku deficitu verejných financií a dlhu verejnej správy každoročne pred 1. aprílom a 1. októbrom. Eurostat okrem toho zbiera podrobnejšie údaje o štatistike verejných financií v rámci programu zasielania údajov (v angličtine), ktorého výsledkom je predloženie údajov národných účtov. Hlavné súhrnné údaje za verejnú správu sa poskytujú Eurostatu dvakrát ročne, pričom štatistika klasifikácie výdavkov verejnej správy (COFOG) by sa mala zasielať v lehote jedného roka od skončenia referenčného obdobia a podrobné príjmy z daní a sociálnych príspevkov v lehote deviatich mesiacov od skončenia referenčného obdobia. Štvrťročné nefinančné a finančné účty, ako aj štvrťročný dlh verejnej správy sa poskytujú štyrikrát za rok.

Údaje uvedené v tomto článku zodpovedajú niektorým z hlavných ukazovateľov sektora verejnej správy, ktoré sú zostavené na základe národných účtov (ESA 2010).

Rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými výdavkami vrátane kapitálových výdavkov (najmä tvorba hrubého fixného kapitálu) sa rovná čistým poskytnutým/prijatým pôžičkám verejnej správy, ktoré sú zároveň bilančnou položkou nefinančných účtov verejnej správy.

Vymedzenie verejnej správy

Sektor verejnej správy zahŕňa inštitucionálne jednotky, ktorých výstupy sú určené na individuálnu a spoločnú spotrebu a ktoré sú financované najmä povinnými platbami jednotiek patriacich do iných sektorov a inštitucionálnych jednotiek, ktoré sa prevažne zaoberajú prerozdeľovaním národného dôchodku a majetku (ESA 2010 odsek 2.111). Verejná správa sa ďalej člení do štyroch podsektorov: ústredná štátna správa, prípadne regionálna štátna správa, miestna samospráva a prípadne fondy sociálneho zabezpečenia.

Vymedzenie hlavných ukazovateľov

Saldo verejných financií je vymedzené ako čisté prijaté/čisté poskytnuté pôžičky oznámené v rámci postupu pri nadmernom deficite a vyjadruje sa v pomere k DPH. Podľa Protokolu o postupe pri nadmernom deficite verejný dlh je hrubý dlh v obežive a vkladoch, dlhových cenných papieroch a pôžičkách v nominálnej hodnote nezaplatený na konci roka, ktorý je konsolidovaný.

Hlavné príjmy verejnej správy pozostávajú z daní, sociálnych príspevkov, tržieb a dôchodkov z majetku. Sú vymedzené v ESA 2010 odkazom na zoznam kategórií: trhová produkcia, produkcia na vlastné konečné použitie, platby za netrhovú produkciu, dane z produkcie a dovozu, ostatné subvencie na produkciu, dôchodky z majetku, bežné dane z dôchodkov, majetku atď., čisté sociálne príspevky, ostatné bežné transfery a kapitálové transfery.

Hlavné výdavkové položky pozostávajú z odmien zamestnancov (verejnej správy), sociálnych dávok (sociálne dávky a naturálne sociálne transfery – trhová produkcia nakúpená verejnou správou), úrokov z dlhu verejnej správy, subvencií a tvorby hrubého fixného kapitálu. Celkové výdavky verejnej správy sú vymedzené v ESA 2010 odkazom na zoznam kategórií: medzispotreba, tvorba hrubého kapitálu, odmeny zamestnancov, ostatné dane z produkcie, subvencie, dôchodky z majetku, bežné dane z dôchodkov, majetku atď., sociálne dávky okrem naturálnych sociálnych transferov, naturálne sociálne transfery – nakúpená trhová produkcia, ostatné bežné transfery, úpravy vyplývajúce zo zmeny nároku na dôchodok, kapitálové transfery a transakcie neprodukovaných aktív.

Údaje verejnej správy vykazované za hlavné agregáty verejnej správy v rámci ESA 2010 musia byť v prípade určitých transakcií národných účtov konsolidované, čo znamená, že špecifické transakcie medzi inštitucionálnymi jednotkami v rámci sektora verejnej správy – dôchodky z majetku, ostatné bežné transfery a kapitálové transfery – sú odstránené alebo zrušené. V prípade týchto transakcií by sa údaje za podsektory mali konsolidovať v rámci každého podsektora, ale nie medzi nimi. Údaje na úrovni sektora by sa preto mali rovnať súčtu údajov za podsektor s výnimkou položiek vzťahujúcich sa na dôchodky z majetku, ostatné bežné transfery a kapitálové transfery, ktoré sú konsolidované. V prípade týchto položiek a v dôsledku toho v prípade celkových príjmov a celkových výdavkov by súčet podsektorov mal prevýšiť hodnotu za sektor.

Dane a sociálne príspevky zodpovedajú príjmom, ktoré vyberá (peňažne alebo nepeňažne) ústredná štátna správa, regionálna štátna a miestna samospráva a fondy sociálneho zabezpečenia. Tieto poplatky (všeobecne označované ako dane) sú začlenené do troch hlavných oblastí, na ktoré sa vzťahujú tieto okruhy:

dane z dôchodkov a majetku atď. zahŕňajúce všetky povinné, nekompenzované platby pravidelne vyberané verejnou správou z dôchodkov a majetku podnikov a domácností;
dane z produkcie a dovozu vrátane všetkých povinných, nekompenzovaných platieb vyberaných verejnou správou, pokiaľ ide o výrobu a dovoz tovarov a služieb, zamestnávanie pracovnej sily, vlastníctvo alebo používanie pôdy, budov alebo iných aktív používaných pri výrobe;
čisté sociálne príspevky zahŕňajúce všetky skutočné sociálne príspevky zamestnávateľov a domácností, imputované sociálne príspevky, ktoré predstavujú protistranu k sociálnym dávkam plateným priamo zamestnávateľmi, ako aj dve ďalšie imputované položky (doplnkové sociálne príspevky domácností a poplatky za služby schémy sociálneho poistenia).

Kontext

Svetová finančná a hospodárska kríza z rokov 2007 – 2008 spôsobila, že mnohé európske verejné správy čelia vážnym výzvam. Hlavné obavy súviseli so schopnosťou orgánov vnútroštátnej správy splácať svoj dlh, prijímať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa ich verejné výdavky dostali pod kontrolu, pričom sa zároveň budú snažiť podporovať hospodársky rast.

Cieľom Paktu stability a rastu je udržiavať všeobecne synchronizovaný hospodársky vývoj v EÚ, a najmä v krajinách eurozóny. Ďalším cieľom paktu je zabrániť členským štátom EÚ prijímať politické opatrenia, ktorými by sa neprimerane poskytovali výhody svojim vlastným hospodárstvam na úkor iných. V Pakte stability a rastu sú dve hlavné zásady: konkrétne, že deficit (plánovaný alebo skutočný) nesmie prekročiť 3 % HDP a pomer dlhu k HDP by nemal prekročiť (alebo by mal klesať smerom k) 60 %. V roku 2011 bol Pakt stability a rastu značne posilnený, takisto ako správa hospodárskych záležitostí EÚ.

Členské štáty EÚ každoročne poskytujú Európskej komisii podrobné informácie o svojich hospodárskych politikách a o stave svojich verejných financií. Krajiny eurozóny poskytujú tieto informácie v rámci programov stability, ostatné členské štáty vo forme konvergenčných programov. Európska komisia posudzuje, či sú politiky v súlade s dohodnutými hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi cieľmi a môže sa rozhodnúť vydať upozornenie, ak je presvedčená, že sa deficit stáva abnormálne vysokým. Toto opatrenie môže viesť k tomu, žeRada zistí existenciu nadmerného deficitu, čo si vyžiada stanovenie lehoty na jeho nápravu.