Archive:Štatistika azylu

Údaje extrahované 16. marca 2020 a 26. mája 2020 (časti týkajúce sa žiadostí maloletých bez sprievodu a rozhodnutí o žiadostiach o azyl).

Plánovaná aktualizácia článku: júl 2021.

This Statistics Explained article has been archived on 2 April 2021.

Highlights

O medzinárodnú ochranu v členských štátoch EÚ27 v roku 2019 požiadalo 612 700 prvožiadateľov o azyl.

Žiadatelia o azyl v EÚ27 v roku 2019 mali predovšetkým občianstvo Sýrie, Afganistanu a Venezuely.

V roku 2019 bolo 38 % prvostupňových rozhodnutí o azyle v EÚ27 kladných.

Počet žiadateľov o azyl (občania krajín mimo EÚ27), EÚ27, 2008 - 2019

(¹) 2008 - 2014: Údaje za Chorvátsko nie sú k dispozícii.
(²) 2008: Údaje za Bulharsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Litvu, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Fínsko nie sú k dispozícii. 2009: Údaje za Bulharsko, Grécko, Španielsko, Chorvátsko,
Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Fínsko nie sú k dispozícii. 2010: Údaje za Bulharsko, Grécko, Chorvátsko, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko a Fínsko nie sú k dispozícii.
2011: Údaje za Chorvátsko, Maďarsko, Rakúsko a Fínsko nie sú k dispozícii. 2012: Údaje za Chorvátsko, Maďarsko a Rakúsko nie sú k dispozícii. 2013: Údaje za Rakúsko nie sú k dispozícii.
Zdroj: Eurostat (online údajový kód: migr_asyappctza)

V tomto článku je opísaný najnovší vývoj z hľadiska počtu žiadateľov o azyl a rozhodnutí o žiadostiach o azyl v Európskej únii (EÚ). Azyl je forma medzinárodnej ochrany, ktorú udeľuje štát na svojom území. Udeľuje sa osobe, ktorá nemôže žiadať o ochranu svojej krajiny štátneho občianstva a/alebo pobytu, najmä pre obavy z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k istej sociálnej skupine alebo politických názorov.

Full article

Počet žiadateľov o azyl: nárast v roku 2019

Potreba žiadať o medzinárodnú ochranu je jedným z hlavných dôvodov, ktorý núti ľudí prekračovať hranice. Ako je vidieť na obrázku 1, počet žiadostí o azyl v EÚ27 medzi rokmi 2008 až 2012 postupne narastal. Potom sa počet žiadateľov o azyl začal zvyšovať rýchlejším tempom s počtom 400 500 žiadostí v roku 2013, 594 200 v roku 2014 a približne 1,3 milióna v roku 2015. V roku 2016 sa ich počet stabilizoval na úrovni asi 1,2 milióna. V roku 2017 počet žiadostí o azyl značne klesol o 44,5 % v porovnaní s rokom 2016 a naďalej klesal aj v roku 2018.

V roku 2019 požiadalo o medzinárodnú ochranu v súčasných 27 členských štátoch Európskej únie (EÚ27) 676 300 žiadateľov o azyl, čo predstavuje nárast o 11,2 % v porovnaní s rokom 2018. Bolo to prvýkrát od roku 2015, keď počet žiadostí o azyl medziročne vzrástol.

Obrázok 1: Počet žiadateľov o azyl (občanov krajín mimo EÚ27), EÚ27, 2008 – 2019
Zdroj: Eurostat (migr_asyappctza)

Prvožiadatelia: 612 700 v roku 2019

Počet prvožiadateľov o azyl v EÚ27 ^[1] v roku 2019 dosiahol 612 700. Prvožiadateľ o medzinárodnú ochranu je osoba, ktorá v danom členskom štáte EÚ podala prvú žiadosť o azyl. Tento pojem sa preto nevzťahuje na žiadateľov, ktorí (v danom členskom štáte) podali žiadosť opakovane, a tak presnejšie odráža počet novoprichádzajúcich osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu v oznamujúcom členskom štáte. Počet žiadateľov, ktorí v roku 2019 podali žiadosť v EÚ27 opakovane (predložili viac než jednu žiadosť), bol 63 600, čo predstavovalo 9,4 % z celkového počtu žiadateľov.

Tento posledný údaj za rok 2019 predstavuje nárast o 63 700 prvožiadateľov v EÚ27 v porovnaní s predchádzajúcim rokom (z 549 000 v roku 2018 na 612 700 v roku 2019). K tomuto nárastu prispelo najmä zvýšenie počtu žiadateľov z Venezuely, Kolumbie a Afganistanu (pozri obrázok 2).

Obrázok 2: Štátne občianstvo prvožiadateľov o azyl (občanov krajín mimo EÚ27), EÚ-27, 2018 a 2019
(v tisícoch)
Zdroj: Eurostat (migr_asyappctza)

Občianstvo prvožiadateľov: najviac zo Sýrie, Afganistanu a Venezuely

Od roku 2013 má najviac žiadateľov o azyl v EÚ27 občianstvo Sýrie. V roku 2019 sa počet prvožiadateľov o azyl zo Sýrie v EÚ27 znížil na 74 400 (z 80 000 v roku 2018), pričom podiel sýrskych občanov na celkovom počte v EÚ27 klesol z 14,6 % na 12,1 %.

Z celkového počtu prvožiadateľov o azyl predstavovali Afganci 8,6 %, Venezuelčania 7,3 %, Kolumbijčania 5,2 % a Iračania 4,4 %.

Medzi najpočetnejšími skupinami prvožiadateľov o azyl v EÚ27 podľa štátneho občianstva bol v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 zaznamenaný najväčší nárast počtu žiadostí v prípade občanov Venezuely (o 22 600 žiadostí viac, resp. +101,9 %), po ktorých nasledovali občania Kolumbie (o 21 800 viac, resp. +216,7 %) a Afganistanu (o 13 600 viac, resp. +34,8 %). Najväčší pokles počtu žiadateľov sa zaznamenal pri občanoch Iraku (o 9 500 menej, resp. –26,2 %) a Sýrie (o 5 700 menej, resp. –7,1 %) ^[2].

Hlavné cieľové krajiny: Nemecko, Francúzsko a Španielsko

V Nemecku sa v roku 2019 zaregistrovalo 142 400 žiadateľov, čo predstavuje 23,3 % všetkých prvožiadateľov v EÚ27. Po ňom nasledovalo Francúzsko (119 900, resp. 19,6 %), Španielsko (115 200, resp. 18,8 %), Grécko (74 900, resp. 12,2 %) a Taliansko (35 000, resp. 5,7 %).

Medzi členskými štátmi s viac ako 5 000 prvožiadateľmi o azyl v roku 2019 sa počet prvožiadateľov v porovnaní s predchádzajúcim rokom v relatívnom vyjadrení najviac zvýšil v Španielsku (+118,4 %, resp. v roku 2019 o 62 400 prvožiadateľov viac než v roku 2018) a na Cypre (+66,8 %, resp. o 5 100 viac), za nimi nasledovalo Švédsko (+27,9 %, resp. o 5 000 viac), Belgicko (+27,4 %, resp. o 5 000 viac), Grécko (+15,3 %, resp. o 9 900 viac), Holandsko (+9,9 %, resp. o 2 000 viac) a Francúzsko (+7,6 %, resp. o 8 500 viac). Naopak najväčšie poklesy v relatívnom vyjadrení boli zaznamenané v Taliansku (–34,5 %, resp. o 18 400 menej), Nemecku (–12,0 %, resp. o 19 400 menej) a Rakúsku (–7,0 %, resp. o 800 menej), pozri obrázok 3.

Obrázok 3: Počet prvožiadateľov o azyl (občanov krajín mimo EÚ27), 2018 a 2019
(v tisícoch)
Zdroj: Eurostat (migr_asyappctza)

V tabuľke 1 je uvedený prehľad piatich najväčších skupín prvožiadateľov o azyl (podľa štátneho občianstva) v každom členskom štáte EÚ27, v Spojenom kráľovstve a v krajinách EZVO. V siedmich z 27 členských štátoch EÚ tvorili Sýrčania najpočetnejšiu skupinu žiadateľov, vrátane 39 300 žiadateľov v Nemecku. 40 300 Venezuelčanov (najvyšší počet žiadateľov z jednej krajiny v jednom z členských štátov EÚ27 v roku 2019) a 28 900 Kolumbijčanov požiadalo o ochranu v Španielsku, pričom Afganci tvorili 23 700 žiadateľov v Grécku. V roku 2019 sa zaznamenal ďalší vysoký počet žiadateľov jedného štátneho občianstva takisto v Nemecku (13 700 žiadateľov z Iraku a 10 800 z Turecka), Grécku (10 800 žiadateľov zo Sýrie) a vo Francúzsku (10 000 žiadateľov z Afganistanu).

Tabuľka 1: Päť hlavných krajín štátneho občianstva prvožiadateľov o azyl (občanov krajín mimo EÚ27), 2019
(počet, zaokrúhlene)
Zdroj: Eurostat (migr_asyappctza)

Vek a pohlavie prvožiadateľov

V roku 2019 mali viac než tri štvrtiny (77,3 %) prvožiadateľov o azyl v EÚ27 menej než 35 rokov (pozri obrázok 4). Veková skupina 18 – 34 rokov tvorila o čosi menej než polovicu (47,0 %) celkového počtu prvožiadateľov a takmer jednu tretinu (30,3 %) celkového počtu prvožiadateľov predstavovali maloletí vo veku menej než 18 rokov.

Toto vekové rozdelenie žiadateľov o azyl, s najväčším podielom žiadateľov vo veku 18 – 34 rokov, bolo bežné takmer vo všetkých členských štátoch EÚ27. Vyskytli sa však niektoré výnimky: Nemecko, Estónsko, Litva, Maďarsko, Rakúsko a Poľsko zaznamenali vyšší podiel žiadateľov o azyl mladších než 18 rokov.

Obrázok 4: Rozdelenie prvožiadateľov o azyl (občanov krajín mimo EÚ27) podľa vekových skupín, 2019
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_asyappctza)

Z rozdelenia prvožiadateľov podľa pohlavia vyplýva, že o azyl žiada viac mužov (61,9 %) ako žien (38,1 %). V najmladšej vekovej skupine (0 – 13 rokov) tvorili muži 51,2 % z celkového počtu žiadateľov v roku 2019. V skupinách žiadateľov o azyl vo veku 14 – 17 rokov alebo 18 – 34 rokov sa zaznamenali väčšie rozdiely, keďže muži v týchto vekových skupinách predstavovali 67,9 % a 69,0 % prvožiadateľov. Vo vekovej skupine 35 – 64 rokov klesol ich podiel na 58,0 %. V roku 2019 v EÚ27 ženy-žiadateľky prevýšili počet mužov-žiadateľov vo vekovej kategórii nad 65 rokov, hoci táto skupina bola pomerne malá, keďže predstavovala len 0,8 % (0,5 % žien a 0,3 % mužov) z celkového počtu prvožiadateľov.

Obrázok 5: Podiel mužov-prvožiadateľov o azyl (občanov krajín mimo EÚ27) podľa vekových skupín, EÚ27, 2019
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_asyappctza)

Žiadosti maloletých bez sprievodu

Maloletý bez sprievodu je osoba mladšia ako 18 rokov, ktorá prichádza na územie členského štátu EÚ27 bez sprievodu dospelého, ktorý je za maloletého zodpovedný, alebo ktorá je ponechaná bez sprievodu po vstupe na územie členského štátu. V roku 2019 bolo podaných 14 100 žiadostí ^[3] maloletých bez sprievodu v EÚ27. 7,1 % všetkých maloletých bolo bez sprievodu (pozri obrázok 6).

Vo väčšine členských štátov EÚ27 bol v roku 2019 podiel maloletých bez sprievodu menší než 20 %. Iba päť členských štátov zaznamenalo vyššie podiely: Rumunsko (34,5 %), Cyprus (46,9 %), Slovensko (69,8 %), Bulharsko (71,8 %) a Slovinsko (80,2 %).

Obrázok 6: Rozdelenie maloletých žiadateľov o azyl (občanov krajín mimo EÚ27) podľa postavenia, 2019
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_asyappctza) a (migr_asyunaa)

Rozhodnutia o žiadostiach o azyl

Údaje o rozhodnutiach o žiadostiach o azyl sú dostupné na dvoch stupňoch rozhodovania: prvostupňové rozhodnutia a konečné rozhodnutia prijaté po odvolaní alebo preskúmaní.

V roku 2019 bolo v členských štátoch EÚ27 prijatých 540 800 prvostupňových rozhodnutí o žiadostiach o azyl a ďalších 296 600 konečných rozhodnutí po odvolaní. Prvostupňové rozhodnutia viedli k priznaniu postavenia osoby s ochranou 206 000 osobám a ďalších 91 000 osôb získalo toto postavenie po odvolaní.

Zďaleka najväčší počet rozhodnutí (prvostupňových i konečných) vydalo Nemecko (pozri obrázok 7), čo predstavovalo 28,5 % celkového počtu prvostupňových rozhodnutí a 44,2 % celkového počtu konečných rozhodnutí v EÚ27 v roku 2019.

Obrázok 7: Počet prvostupňových a konečných rozhodnutí o žiadostiach o azyl (od občanov krajín mimo EÚ27), 2019
(v tisícoch)
Zdroj: Eurostat (migr_asydcfsta) a (migr_asydcfina)

Prvostupňové rozhodnutia o žiadostiach o azyl

Obrázok 8 poskytuje analýzu výsledku prvostupňových rozhodnutí. Zatiaľ čo postavenie utečenca a osoby s doplnkovou ochranou sú vymedzené právom EÚ, humanitárne dôvody sa vymedzujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch a v niektorých členských štátoch EÚ nie sú uplatniteľné.

V roku 2019 bolo 38,1 % prvostupňových rozhodnutí o azyle v EÚ27 kladných, teda viedlo k priznaniu postavenia utečenca alebo osoby s doplnkovou ochranou či k povoleniu na pobyt z humanitárnych dôvodov. Pokiaľ ide o prvostupňové rozhodnutia prijaté v EÚ27 v roku 2019, v prípade 52,9 % všetkých kladných rozhodnutí bolo priznané postavenie utečenca.

Obrázok 8: Rozdelenie prvostupňových rozhodnutí o žiadostiach o azyl (od občanov krajín mimo EÚ27) podľa výsledku, 2019
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_asydcfsta)

V roku 2019 bolo v EÚ27 priznané postavenie utečenca v prvostupňovom konaní 109 000 osobám, 52 000 osôb získalo postavenie osoby s doplnkovou ochranou a 45 100 povolenie na pobyt z humanitárnych dôvodov.

Spomedzi členských štátov EÚ27 zaznamenalo v roku 2019 najvyšší podiel kladných prvostupňových rozhodnutí z celkového počtu prvostupňových rozhodnutí Španielsko (66,2 %), za ním nasledovalo Luxembursko (56,7 %), Rakúsko (53,5 %), Grécko (53,1 %), Írsko (52,1 %) a Dánsko (52,0 %). Naopak Taliansko, Chorvátsko, Poľsko, Česko a Maďarsko zaznamenali podiel kladných prvostupňových rozhodnutí medzi 19,7 % (Taliansko) a 8,5 % (Maďarsko).

Konečné rozhodnutia prijaté po odvolaní

Podiel kladných konečných rozhodnutí po odvolaní alebo preskúmaní (30,7 %; pozri obrázok 9) bol v roku 2019 v EÚ27 nižší než v prípade prvostupňových rozhodnutí (38,1 %; pozri obrázok 8). Približne 91 000 ľudí v EÚ27 dostalo v roku 2019 kladné konečné rozhodnutie po odvolaní alebo preskúmaní, z ktorých 33 200 získalo postavenie utečenca, 30 000 postavenie osoby s doplnkovou ochranou a ďalších 27 900 povolenie na pobyt z humanitárnych dôvodov.

Obrázok 9: Rozdelenie konečných rozhodnutí o žiadostiach o azyl (od občanov krajín mimo EÚ27) podľa výsledku, 2019
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_asydcfina)

Spomedzi členských štátov EÚ27 zaznamenalo v roku 2019 najvyšší podiel kladných konečných rozhodnutí z celkového počtu konečných rozhodnutí Bulharsko (67,7 %), po ktorom nasledovalo Rakúsko (55,7 %), Írsko (48,9 %), Holandsko (48,0 %) a Fínsko (44,9 %). Naopak v Estónsku, Litve a Portugalsku boli všetky konečné rozhodnutia zamietavé.

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Štatistika azylu: tabuľky a obrázky (v angličtine)

Zdroje údajov

Eurostat vypracúva štatistiky o rôznych záležitostiach týkajúcich sa medzinárodnej migrácie. Od roku 1986 do roku 2007 sa údaje o azyle zbierali na základe džentlmenskej dohody. Od roku 2008 sa údaje poskytujú Eurostatu na základe ustanovení článku 4 nariadenia (ES) č. 862/2007; väčšina štatistík uvedených v tomto článku bola zozbieraná podľa tohto regulačného rámca.

Údaje sa Eurostatu zasielajú s mesačnou (pri štatistike žiadostí o azyl), štvrťročnou (pri štatistike prvostupňových rozhodnutí) alebo ročnou periodicitou (pri konečných rozhodnutiach po odvolaní alebo preskúmaní, pri presídľovaní a pri maloletých bez sprievodu). Štatistiky sú založené na administratívnych zdrojoch a Eurostatu ich poskytujú štatistické úrady, ministerstvá vnútra alebo príslušné imigračné úrady v členských štátoch EÚ.

Pri analýze štatistiky azylu treba zohľadniť dve rôzne kategórie osôb. Prvá zahŕňa žiadateľov o azyl, ktorí podali žiadosť o azyl a ktorých žiadosť posudzuje príslušný orgán. Druhú kategóriu tvoria osoby, ktorým bolo po posúdení priznané postavenie utečenca, alebo im bol priznaný iný druh medzinárodnej ochrany (doplnková ochrana), alebo im bola priznaná ochrana v zmysle vnútroštátneho práva týkajúceho sa medzinárodnej ochrany (povolenie na pobyt z humanitárnych dôvodov), prípadne im bola zamietnutá akákoľvek forma ochrany.

Po nadobudnutí účinnosti nariadenia (ES) č. 862/2007 sa začali pripravovať štatistiky rozhodnutí o azyle v rôznych štádiách azylového konania. Prvostupňové rozhodnutia sú rozhodnutia vydané príslušným orgánom, ktorý plní úlohu prvostupňového orgánu v rámci správneho/súdneho azylového konania v prijímajúcej krajine. Naopak, konečné rozhodnutia po odvolaní alebo preskúmaní sú rozhodnutia vydané na poslednom stupni správneho/súdneho azylového konania, ktoré vyplývajú z odvolania podaného žiadateľom o azyl proti zamietavému rozhodnutiu v predchádzajúcej fáze. Keďže azylové konania a počet/úrovne rozhodovacích orgánov sa medzi členskými štátmi EÚ líšia, v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov a správnych postupov môže byť skutočným posledným stupňom rozhodnutie najvyššieho vnútroštátneho súdu. V rámci použitej metodiky sa však stanovuje, že za konečné rozhodnutia by sa mali považovať tie rozhodnutia, ktoré sú vo veľkej väčšine prípadov skutočne konečné: t. j. rozhodnutia prijaté po vyčerpaní všetkých bežných spôsobov odvolania, keď už neexistuje možnosť odvolať sa na základe podstaty rozhodnutia, ale len z procesných dôvodov.

Kontext

Už viac ako 70 rokov sa podľa Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 (zmenenom Newyorským protokolom z roku 1967) vymedzuje, kto je utečencom, a stanovuje sa spoločný prístup k utečencom, ktorý bol jedným zo základných kameňov tvorby spoločného azylového systému EÚ. Od roku 1999 EÚ v súlade so Ženevským dohovorom a ďalšími príslušnými medzinárodnými nástrojmi pracuje na vytvorení spoločného európskeho azylového systému.

Dňa 5. novembra 2004 hlavy štátov a predsedovia vlád prijali Haagsky program. Predkladá sa v ňom návrh spoločného európskeho azylového systému (CEAS) (v angličtine) a výzva na stanovenie spoločných konaní a jednotného postavenia osôb, ktorým bol udelený azyl alebo doplnková ochrana. Európska komisia v júni 2008 predstavila plán politiky v oblasti azylu [KOM(2008) 360 v konečnom znení]. Plán zahŕňa tri oporné piliere vytvorenia CEAS:

posilnenie harmonizácie noriem ochrany prostredníctvom ďalšieho zosúladenia právnych predpisov členských štátov EÚ v oblasti azylu,
účinná a dostatočne podporovaná praktická spolupráca,
vyššia solidarita a zmysel pre zodpovednosť medzi členskými štátmi EÚ, ako aj medzi EÚ a tretími krajinami.

S ohľadom na tieto skutočnosti Európska komisia v roku 2009 predložila návrh na zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) (v angličtine). Úrad EASO podporuje členské štáty EÚ v ich úsilí vykonávať súdržnejšiu a spravodlivejšiu politiku v oblasti azylu. Poskytuje takisto technickú a prevádzkovú podporu tým členským štátom, ktoré čelia zvýšeným tlakom (t. j. tým členským štátom, ktoré prijímajú vysoké počty žiadateľov o azyl). Úrad EASO začal v plnej miere fungovať v júni 2011 a v spolupráci s Európskou komisiou a Vysokým komisárom OSN pre utečencov (UNHCR) (v angličtine) pracoval na zvýšení svojej kapacity, činnosti a vplyvu.

V máji 2010 Európska komisia predložila akčný plán týkajúci sa maloletých bez sprievodu [KOM(2010) 213 v konečnom znení], ktorí sa považujú za najzraniteľnejšie obete migrácie. Cieľom tohto plánu je zaviesť koordinovaný prístup a všetky členské štáty EÚ sa ním zaväzujú udeľovať vysoký štandard prijímania, ochrany a integrácie maloletých bez sprievodu. Na doplnenie tohto akčného plánu Európska migračná sieť vypracovala komplexnú štúdiu EÚ o politikách prijímania, ako aj o návratových a integračných opatreniach pre maloletých bez sprievodu (v angličtine).

V tejto oblasti bolo vypracovaných niekoľko smerníc. Štyri hlavné právne nástroje týkajúce sa azylu – vo vzťahu ku ktorým boli vo všetkých prípadoch predložené návrhy na nahradenie alebo prepracovanie – sú:

smernica 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany;
smernica 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany;
smernica 2013/33/EÚ, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu;
dublinské nariadenie (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny (štátnym príslušníkom nečlenskej krajiny) alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov.

Operačná a finančná podpora EÚ zásadne pomáha členským štátom riešiť migračné výzvy. Európska komisia predovšetkým ponúka členským štátom nepretržitú finančnú pomoc na základe Asylum, Migration and Integration Fund (AMIF) (v angličtine). Fond AMIF efektívne a úspešne podporil spoločnú reakciu Únie na migračnú krízu a zároveň prejavil solidaritu s členskými štátmi v prvej línii.

V apríli 2016 Európska komisia prijala oznámenie (COM(2016) 197 final) o začatí procesu reformy spoločného európskeho azylového systému. Návrh zahŕňa možnosť vytvorenia spravodlivého a udržateľného systému rozdeľovania žiadateľov o azyl medzi členskými štátmi EÚ, možnosť ďalšej harmonizácie azylových konaní a noriem s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky v celej EÚ, čím by sa znížili motivačné faktory vedúce k neregulárnym druhotným presunom, a možnosť posilnenia mandátu EASO.

V máji 2016 Európska komisia predložila prvý balík reforiem vrátane návrhov na vytvorenie udržateľného a spravodlivého dublinského systému (COM(2016) 270 final), posilnenie systému Eurodac (COM(2016) 272 final) a zriadenie Agentúry Európskej únie pre azyl (COM(2016) 271 final).

V júli 2016 Európska komisia predložila druhý balík návrhov týkajúcich sa reformy CEAS, ktorý zahŕňal napríklad zriadenie rámca EÚ pre presídľovanie (COM(2016) 468 final), stanovenie spoločného konania na poskytovanie medzinárodnej ochrany (COM(2016) 467 final), ako aj prepracovanie právnych predpisov týkajúcich sa noriem prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu (COM(2016) 465 final).

V marci 2019 Európska komisia podala správu o pokroku dosiahnutom za štyri roky a stanovila opatrenia, ktorú sú potrebné na riešenie bezprostredných a budúcich migračných výzev (COM/2019/126 final).

Direct access to

Poznámky

↑ Celkový počet za EÚ sa vypočítava agregáciou údajov členských štátov. Údaje členských štátov sa vzťahujú na počet osôb, ktoré v danom členskom štáte žiadajú o azyl prvýkrát. Osoby sa však v danom referenčnom roku môžu uchádzať o medzinárodnú ochranu vo viac ako jednom členskom štáte. Celkový počet za EÚ preto môže zahŕňať aj takéto viacnásobné žiadosti.
↑ Na účely tejto analýzy sa do úvahy bralo len 30 krajín, ktorých občania predstavovali najpočetnejšie skupiny prvožiadateľov o azyl.
↑ Agregované údaje za EÚ27 zahŕňajú údaje pre Španielsko za rok 2018.

[1] Celkový počet za EÚ sa vypočítava agregáciou údajov členských štátov. Údaje členských štátov sa vzťahujú na počet osôb, ktoré v danom členskom štáte žiadajú o azyl prvýkrát. Osoby sa však v danom referenčnom roku môžu uchádzať o medzinárodnú ochranu vo viac ako jednom členskom štáte. Celkový počet za EÚ preto môže zahŕňať aj takéto viacnásobné žiadosti.

[2] Na účely tejto analýzy sa do úvahy bralo len 30 krajín, ktorých občania predstavovali najpočetnejšie skupiny prvožiadateľov o azyl.

[3] Agregované údaje za EÚ27 zahŕňajú údaje pre Španielsko za rok 2018.

[1]

[2]

[3]