Štatistika príjmovej chudoby

Údaje extrahované v máji 2020.

Plánovaná aktualizácia článku: október 2021.

This Statistics Explained article has been archived on 10 June 2021, for updated data see Living conditions in Europe - income distribution and income inequality.

Zaujalo nás

Miera rizika chudoby (po sociálnych transferoch) v EÚ27 dosiahla v roku 2018 16,8 %. V porovnaní s rokom 2017 sa teda takmer nezmenila (16,9 %).

V roku 2018 sa vďaka sociálnym transferom dostalo 8,2 % obyvateľov EÚ27 nad hranicu chudoby.

20 % obyvateľov s najvyšším disponibilným príjmom v EÚ27 v roku 2018 malo 5,1-krát vyšší príjem ako 20 % obyvateľov s najnižším disponibilným príjmom.

Miera rizika chudoby, 2018

V tomto článku sa analyzuje najnovšia štatistika peňažnej chudoby a príjmovej nerovnosti v Európskej únii (EÚ). Základom pre porovnania životnej úrovne medzi krajinami je často hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa, ktorý v peňažnom vyjadrení ukazuje základnú mieru celkovej veľkosti hospodárstva vydelenej počtom obyvateľov, ktorí v ňom žijú, a používa sa na meranie bohatstva a prosperity krajiny. Tento hlavný ukazovateľ však neposkytuje informácie o rozdelení príjmov v rámci krajiny a ani informácie týkajúce sa nepeňažných faktorov, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri určovaní kvality životných podmienok obyvateľov.

Celý článok

Miera a hranica rizika chudoby

Miera rizika chudoby (po sociálnych transferoch) sa v EÚ27 medzi rokmi 2010 (začiatok časového radu) a 2011 zvýšila zo 16,5 % na 16,9 %. Počas nasledujúcich dvoch rokov bola relatívne stabilná a v roku 2014 sa výraznejšie zvýšila na 17,3 %. Menšie nárasty boli zaznamenané v rokoch 2015 a 2016 (o 0,1 percentuálneho bodu každý rok). V roku 2017 došlo k prvému pozoruhodnému poklesu miery na 16,9 % a v roku 2018 nasledovalo ďalšie mierne zníženie o 0,1 bodu. Počas posledných dvoch rokov, za ktoré sú k dispozícii údaje, sa miera rizika chudoby v EÚ27 vrátila na úroveň podobnú ako v rokoch 2011 až 2013.

Miera rizika chudoby pre štáty EÚ27, ktorá je vypočítaná ako vážený priemer celoštátnych výsledkov, skrýva značné rozdiely medzi členskými štátmi EÚ (pozri obrázok 1). V siedmich členských štátoch, konkrétne v Rumunsku (23,5 %), Lotyšsku (23,3 %), Litve (22,9 %), Bulharsku (22,0 %), Estónsku (21,9 %), Španielsku (21,5 %) a Taliansku (20,3 %), bola v roku 2018 ohrozená chudobou jedna pätina obyvateľov alebo viac. Taká istá situácia bola aj v Srbsku (24,3 %), Čiernej Hore (23,6 %; údaje za rok 2017), Turecku (22,2 %; údaje za rok 2017) a Severnom Macedónsku (21,9 %). Spomedzi členských štátov bol najnižší podiel osôb ohrozených chudobou zaznamenaný v Čechách (9,6 %), vo Fínsku (12,0 %) a na Slovensku (12,2 %), a na Islande (8,8 %; údaje za rok 2016) bol chudobou ohrozený ešte nižší podiel obyvateľov.

Obrázok 1: Miera a hranica rizika chudoby, 2018
Zdroj: Eurostat (ilc_li01) a (ilc_li02)

Hranica rizika chudoby (znázornená aj na obrázku 1) je stanovená na 60 % celoštátneho mediánu ekvivalentných disponibilných príjmov. Pri porovnávaní medzi krajinami sa často vyjadruje v štandarde kúpnej sily (PPS), aby sa zohľadnili rozdiely v životných nákladoch medzi jednotlivými krajinami. Hodnoty príjmu zohľadňované pri tejto hranici boli v členských štátoch EÚ v roku 2018 veľmi rozdielne – pohybovali sa od 3 767 PPS v Rumunsku do 13 923 PPS v Rakúsku. Toto rozpätie zreteľne presahovala hodnota hranice chudoby v Luxembursku (19 295 PPS). Hranica chudoby bola tiež relatívne nízka v Srbsku (3 136 PPS), Severnom Macedónsku (3 298 PPS), Čiernej Hore (3 906 PPS; údaje za rok 2017) a Turecku (3 916 PPS; údaje za rok 2017) a relatívne vysoká v Nórsku (15 780 PPS) a vo Švajčiarsku (16 240 PPS).

Jednotlivé podskupiny obyvateľstva sú v rozdielnej miere ovplyvnené peňažnou chudobou

V roku 2018 existoval v EÚ27 pomerne malý rozdiel v miere rizika chudoby (po sociálnych transferoch) medzi mužmi a ženami, pričom najnovšia miera pre osoby vo veku 16 rokov a viac zodpovedá hodnote 15,5 % u mužov v porovnaní s vyššou hodnotou 17,2 % u žien. Všetky členské štáty EÚ, Spojené kráľovstvo, tri krajiny EZVO znázornené na obrázku 2 a Turecko zaznamenali v prípade osôb vo veku 16 rokov a viac vyššiu mieru u žien než u mužov. Najväčšie rodové rozdiely boli v roku 2018 zaznamenané v Litve (o 6,3 percentuálneho bodu viac u žien než u mužov), Lotyšsku (6,1 percentuálneho bodu), Estónsku (5,5 percentuálneho bodu) a Česku (4,6 percentuálneho bodu). Miera rizika chudoby v Írsku, na Malte a v Bulharsku bola prinajmenšom o 3,0 percentuálneho bodu vyššia u žien než u mužov. Najmenší rodový rozdiel bol vo Francúzsku, kde bola miera rizika chudoby nepatrne (0,2 percentuálneho bodu) vyššia u žien než u mužov. Naopak v Čiernej Hore bola o 1,2 percentuálneho bodu (údaje za rok 2017) vyššia u mužov než u žien, pričom v Severnom Macedónsku bola vyššia aj u mužov, hoci len o 0,1 percentuálneho bodu, a v Srbsku bola u mužov i žien rovnaká.

Obrázok 2: Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch, osoby vo veku 16 rokov a viac, 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li02)

Rozdiely v miere chudoby boli väčšie, keď sa obyvateľstvo klasifikovalo podľa ekonomickej aktivity

Pokiaľ ide o riziko chudoby, zvlášť zraniteľnou skupinou sú nezamestnaní (pozri tabuľku 1): takmer polovica (48,6 %) všetkých nezamestnaných v EÚ27 bola v roku 2018 ohrozená chudobou, pričom nesporne najvyššia miera bola zaznamenaná v Nemecku (69,4 %). Ďalších 11 členských štátov EÚ (Litva, Malta, Lotyšsko, Švédsko, Bulharsko, Maďarsko, Česko, Estónsko, Slovensko, Španielsko a Belgicko) oznámilo, že v roku 2018 bola chudobou ohrozená minimálne polovica nezamestnaných.

Tabuľka 1: Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch podľa najčastejšej ekonomickej aktivity, osoby vo veku 18 rokov alebo viac, 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li04)

V roku 2018 hrozilo riziko chudoby takmer každému siedmemu (14,4 %) dôchodcovi v EÚ27. V Estónsku (53,6 %), Lotyšsku (48,9 %) a Litve (41,7 %) bolo riziko chudoby u dôchodcov relatívne vysoké, v uvedenom poradí približne 3,7-krát; 3,4-krát a 2,9-krát vyššie ako priemer EÚ-27, a druhá najvyššia miera (28,5 %) bola zaznamenaná v Bulharsku.

Osobám, ktoré mali zamestnanie, hrozilo riziko chudoby s oveľa menšou pravdepodobnosťou: priemerná miera v celej EÚ27 v roku 2018 bola 9,3 %. Relatívne vysoký podiel zamestnaných osôb ohrozených chudobou oznámilo Rumunsko (15,3 %) a v menšej miere Luxembursko (13,5 %) a Španielsko (12,9 %), zatiaľ čo v Taliansku a Grécku hrozilo v roku 2018 riziko chudoby viac ako jednej desatine zamestnanej pracovnej sily. Miera rizika chudoby zamestnaných osôb dosiahla minimálne 10,0 % v Srbsku, Spojenom kráľovstve a Turecku (údaje za rok 2017).

Miera rizika chudoby nie je rovnomerne rozdelená medzi domácnosťami s rozdielnym zložením dospelých a nezaopatrených detí

Spomedzi domácností bez nezaopatrených detí (pozri obrázok 3) bolo riziko chudoby najviac pravdepodobné u osôb žijúcich osamotene, čo je situácia, ktorej v roku 2018 v EÚ27 čelilo 26,1 % domácností s jedným členom. Naopak miera rizika chudoby pri domácnostiach s dvomi alebo viacerými dospelými bola nižšia než polovica tejto hodnoty (11,4 %) a bola rovnaká pri domácnostiach s dvomi dospelými, v ktorých bola aspoň jedna osoba vo veku 65 rokov alebo viac.

Obrázok 3: Miera rizika chudoby analyzovaná podľa druhu domácnosti v prípade domácností bez nezaopatrených detí, 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li03)

Prevažná väčšina členských štátov EÚ zaznamenala podobný trend: najvyššiu mieru rizika chudoby spomedzi domácností bez nezaopatrených detí vo všetkých členských štátoch mali v roku 2018 jednočlenné domácnosti. Výnimku predstavoval Cyprus, kde vyššiu mieru rizika chudoby zaznamenali pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami, v ktorých bola aspoň jedna osoba vo veku 65 rokov alebo viac (21,7 % v porovnaní s 21,1 % pre jednočlenné domácnosti). Podobná situácia bola v Severnom Macedónsku, až na to, že najnižšiu mieru rizika chudoby (8,5 %) spomedzi troch analyzovaných druhov domácností vykázali jednočlenné domácnosti.

V 9 z 27 členských štátov EÚ bola miera rizika chudoby pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami, v ktorých bola aspoň jedna osoba vo veku 65 rokov alebo viac, nižšia ako miera v širšej kategórii všetkých domácností s dvomi alebo viacerými dospelými osobami, predovšetkým v Dánsku, kde bol rozdiel 6,2 percentuálneho bodu. Na druhej strane stálo Lotyšsko, kde miera rizika chudoby pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami, v ktorých bola aspoň jedna osoba vo veku 65 rokov alebo viac, bola o 13,3 percentuálneho bodu vyššia ako pri všetkých domácnostiach s dvomi alebo viacerými dospelými osobami, zatiaľ čo rozdiel na Malte bol 12,4 percentuálneho bodu. V Španielsku bola miera rizika rovnaká pri oboch týchto druhoch domácností, a v Taliansku bol rozdiel iba 0,1 percentuálneho bodu (údaje za rok 2017).

Pokiaľ ide o domácnosti s nezaopatrenými deťmi, najvyššia miera rizika chudoby bola v EÚ27 zaznamenaná u slobodných osôb s nezaopatrenými deťmi, a to u viac než jednej tretiny (34,2 %)

Pokiaľ ide o mieru rizika pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami, pri domácnostiach s jediným nezaopatreným dieťaťom (12,1 %) bola zaznamenaná miera rizika chudoby, ktorá dosahovala o trochu nižšiu hodnotu než bola polovica miery zaznamenanej pri domácnostiach s tromi alebo viacerými nezaopatrenými deťmi (24,5 %) – pozri obrázok 4.

Obrázok 4: Miera rizika chudoby analyzovaná podľa druhu domácnosti v prípade domácností s nezaopatrenými deťmi, 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li03)

Spomedzi troch druhov domácností znázornených na obrázku 4 nahlásili všetky členské štáty EÚ, že riziko chudoby bolo najmenej pravdepodobné v prípade domácností pozostávajúcich z dvoch dospelých osôb a jedného nezaopatreného dieťaťa. Väčšina členských štátov EÚ uviedla, že miera rizika chudoby bola najvyššia u samostatne žijúcich osôb s nezaopatrenými deťmi. Zaznamenali sa však štyri výnimky: v Portugalsku bola miera rizika pri domácnostiach pozostávajúcich z jednej osoby s nezaopatrenými deťmi o 3,3 percentuálneho bodu nižšia než pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami a tromi alebo viacerými nezaopatrenými deťmi. V Rumunsku a Bulharsku bol tento rozdiel oveľa väčší, a to 11,8 a 21,2 percentuálneho bodu. Na Slovensku bola miera rizika pri domácnostiach pozostávajúcich z jednej osoby s nezaopatrenými deťmi rovnaká ako pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami a tromi alebo viacerými nezaopatrenými deťmi. Vo všetkých štyroch kandidátskych krajinách, za ktoré sú k dispozícii údaje, bola miera rizika pri domácnostiach pozostávajúcich z jednej osoby s nezaopatrenými deťmi nižšia než pri domácnostiach s dvomi dospelými osobami a tromi alebo viacerými nezaopatrenými deťmi.

Chudobu a sociálne vylúčenie je možné znižovať pomocou opatrení sociálnej ochrany

Tento cieľ možno dosiahnuť napríklad prostredníctvom rozdeľovania dávok. Jedným zo spôsobov hodnotenia vplyvu opatrení sociálnej ochrany je porovnanie ukazovateľov rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich (pozri obrázok 5). V roku 2018 sociálne transfery znížili mieru rizika chudoby medzi obyvateľmi EÚ27 z 25,0 % pred transfermi na 16,8 % po transferoch, vďaka čomu sa 8,2 % obyvateľov dostalo nad hranicu chudoby. Bez sociálnych transferov by týmto ľuďom hrozila chudoba.

Obrázok 5: Miera rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich, 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li02) a (ilc_li10)

Keď porovnáme mieru rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich, bol vplyv sociálnych dávok nízky – vďaka nim sa nad hranicu chudoby dostalo maximálne 6,0 % osôb – v Česku (6,0 %), Taliansku (5,6 %), Lotyšsku, na Slovensku (5,5 % v oboch krajinách), v Portugalsku (5,4 %), Grécku (4,7 %) a Rumunsku (4,5 %). Taká istá situácia bola aj v Srbsku (5,3 %), Severnom Macedónsku (3,8 %) a Turecku (2,1 %; údaje za rok 2017).

Pokiaľ ide o relatívny vplyv, najmenej polovica všetkých osôb, ktorým hrozilo riziko chudoby vo Fínsku a v Írsku, sa vďaka sociálnym transferom dostala nad hranicu chudoby; rovnako to bolo aj v prípade Islandu (údaje za rok 2016) a Nórska.

Príjmová nerovnosť

Vlády, politickí činitelia a spoločnosť vo všeobecnosti nemôžu bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu bez analyzovania nerovností v rámci spoločnosti, či už majú ekonomický, alebo sociálny charakter.

Obrázok 6 poskytuje informácie o nerovnostiach v rozdelení príjmov v roku 2018: podľa obyvateľstvom váženého priemeru údajov za jednotlivé členské štáty EÚ malo 20 % obyvateľstva s najvyšším ekvivalentným disponibilným príjmom 5,1-krát vyšší príjem ako 20 % s najnižším ekvivalentným disponibilným príjmom v EÚ27. V tomto pomere boli medzi členskými štátmi značné rozdiely, ktoré sa pohybovali od hodnoty 3,0 na Slovensku po 6,0 alebo viac v Španielsku, Taliansku a Lotyšsku a viac než 7,0 v Litve, Rumunsku a Bulharsku, kde bola zaznamenaná najvyššia hodnota 7,7. Pokiaľ ide o nečlenské krajiny znázornené na obrázku 6, Severné Macedónsko (6,2) a Čierna Hora (7,6; údaje za rok 2017) zaznamenali podobne vysoké pomery nerovnosti v rozdelení príjmov, zatiaľ čo v Srbsku (8,6) a Turecku (8,7; údaje za rok 2017) boli tieto pomery vyššie než v ktoromkoľvek členskom štáte.

Obrázok 6: Nerovnosti v rozdelení príjmov – pomer príjmov horného a dolného kvintilu, 2018
Zdroj: Eurostat (ilc_di11)

Nerovnosti v podskupinách obyvateľstva sú predmetom politického záujmu. Jednou skupinou osobitného záujmu sú staršie osoby, čo čiastočne odráža narastajúci podiel obyvateľstva EÚ vo veku 65 a viac rokov. Významnú úlohu pri riešení problému chudoby starších osôb môžu zohrávať dôchodkové systémy. V tejto súvislosti je zaujímavé porovnať príjmy starších osôb s ostatnými obyvateľmi.

V roku 2018 v celej EÚ27 dosahoval medián príjmov osôb vo veku 65 rokov alebo viac 91 % mediánu príjmov obyvateľov vo veku do 65 rokov

V štyroch členských štátoch EÚ (v Luxembursku, vo Francúzsku, v Grécku a Taliansku) bol medián príjmov osôb vo veku 65 rokov alebo viac vyšší než medián príjmov osôb mladších ako 65 rokov (pozri obrázok 7). Rovnaká situácia bola aj v prípade štyroch kandidátskych krajín znázornených na obrázku. V Maďarsku, Španielsku, Rakúsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku a na Slovensku bol medián príjmov osôb vo veku 65 rokov alebo viac 90 % až 100 % mediánu príjmov osôb mladších ako 65 rokov. Rovnako to bolo aj v prípade Islandu (údaje z roku 2016) a Nórska. Miery nižšie než 80 % boli zaznamenané v Chorvátsku, Belgicku, Dánsku, Bulharsku, Česku, na Malte a v pobaltských členských štátoch; najnižšie miery boli 64 % v Litve, 58 % v Lotyšsku a 57 % v Estónsku. Relatívne nízke pomery môžu do značnej miery vyjadrovať relatívne nízke dôchodkové nároky.

Obrázok 7: Relatívny pomer mediánu príjmov, 2018
Zdroj: Eurostat (ilc_pnp2)

Hĺbka chudoby, ktorá môže prispieť k vyčísleniu toho, do akej miery sú chudobní ľudia chudobní, sa môže merať prostredníctvom relatívneho prepadu mediánu príjmov v riziku chudoby. Medián príjmov osôb ohrozených chudobou bol v EÚ27 v roku 2018 v priemere o 24,5 % nižší ako hranica chudoby (pozri obrázok 8). Táto hranica chudoby je stanovená na úrovni 60 % celoštátneho mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu všetkých osôb.

Obrázok 8: Relatívny prepad mediánu príjmov v riziku chudoby, 2018
(v %)
Zdroj: Eurostat (ilc_li11)

Spomedzi všetkých členských štátov EÚ bol medián príjmov osôb ohrozených chudobou najnižšie pod hranicou chudoby v Rumunsku (35,2 %). Prepady vyššie než 25,0 % zaznamenalo aj Taliansko, Grécko, Chorvátsko, Španielsko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko a Slovensko. Prepady v Severnom Macedónsku (37,7 %) a Srbsku (37,4 %) boli vyššie než v ktoromkoľvek členskom štáte a prepady boli relatívne vysoké aj v Čiernej Hore (34,0 %) a Turecku (26,4 %; údaje za rok 2017). Najnižší prepad mediánu príjmov v riziku chudoby spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo Fínsko (14,2 %), za ktorým nasledovalo Česko (15,0 %) a Írsko (15,3 %). Prepad na Islande bol tiež podobne nízky (15,3 %; údaje za rok 2016).

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Štatistika príjmovej chudoby: tabuľky a obrázky (v angličtine)

Zdroje údajov

Údaje použité v tomto článku sú odvodené predovšetkým z mikroúdajov zo štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC). Údaje EU-SILC sa zbierajú ročne a sú hlavným zdrojom štatistík, ktoré merajú príjmy a životné podmienky v Európe. Takisto sú hlavným zdrojom informácií, ktoré sa používajú na spájanie rôznych aspektov súvisiacich s kvalitou života domácností a jednotlivcov. Referenčnú populáciu pre informácie uvedené v tomto článku tvoria všetky súkromné domácnosti a ich súčasní členovia bývajúci na území členského štátu EÚ v čase zberu údajov; osoby žijúce v kolektívnych domácnostiach a v zariadeniach sú z cieľovej populácie vo všeobecnosti vylúčené. Údaje za EÚ a eurozónu predstavujú vážený priemer (podľa počtu obyvateľov) vnútroštátnych údajov.

Disponibilný príjem domácnosti sa vypočítava sčítaním všetkých peňažných príjmov získaných z akéhokoľvek zdroja každým členom domácnosti (vrátane príjmu z práce, investícií a sociálnych dávok) – a príjmu získaného na úrovni domácnosti – a odpočítaním uhradených daní a sociálnych príspevkov. S cieľom zohľadniť rozdiely vo veľkosti a zložení domácnosti sa táto celková suma delí počtom „ekvivalentných dospelých“ použitím štandardnej (ekvivalentnej) škály, tzv. modifikovanej škály OECD, na základe ktorej sa v prípade prvého dospelého člena domácnosti použije váha 1,0, v prípade každého ďalšieho člena domácnosti vo veku 14 rokov a viac váha 0,5 a v prípade každého člena domácnosti vo veku do 14 rokov váha 0,3. Výsledná hodnota sa nazýva ekvivalentný disponibilný príjem a priraďuje sa každému členovi domácnosti. Na účely ukazovateľov chudoby sa ekvivalentný disponibilný príjem vypočítava z celkového disponibilného príjmu každej domácnosti vydeleného ekvivalentnou veľkosťou domácnosti; uvažuje sa teda tak, že každá osoba v domácnosti má rovnaký ekvivalentný príjem.

Referenčným obdobím pre príjem je stanovené 12-mesačné obdobie (ako napríklad predchádzajúci kalendárny alebo daňový rok) pre všetky krajiny okrem Spojeného kráľovstva, v ktorom je príjmovým referenčným obdobím aktuálny rok zisťovania, a Írska, v ktorom je zisťovanie priebežné a príjem sa vypočítava za 12 mesiacov pred zisťovaním.

Miera rizika chudoby predstavuje podiel osôb s ekvivalentným disponibilným príjmom pod hranicou rizika chudoby stanovenou na úrovni 60 % národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Miera rizika chudoby sa v súlade s rozhodnutiami Európskej rady meria vo vzťahu k situácii v každom členskom štáte EÚ, pričom sa neuplatňuje spoločná hranica. Mieru rizika chudoby možno vyjadriť pred sociálnymi transfermi alebo po nich, pričom rozdiel meria hypotetický vplyv vnútroštátnych sociálnych transferov na zníženie rizika chudoby. Starobné a pozostalostné dôchodky sa nepočítajú ako sociálne transfery, ale ako príjem pred transfermi. Existujú rôzne členenia tohto ukazovateľa, napríklad: podľa veku, pohlavia, ekonomickej aktivity, druhu domácnosti alebo stupňa dosiahnutého vzdelania. Treba poznamenať, že ukazovateľom sa nemeria bohatstvo, ale je relatívnym meradlom nízkeho bežného príjmu (v porovnaní s ostatnými obyvateľmi v tej istej krajine).

Tabuľky v tomto článku obsahujú túto poznámku:

Hodnota označená kurzívou	údaj je predpokladaný, predbežný alebo odhadovaný, a preto sa pravdepodobne zmení;
:	Hodnota, ktorá nie je k dispozícii, je dôverná alebo nespoľahlivá.

Kontext

Na zasadnutí Európskej rady v Laekene v decembri 2001 európski vedúci predstavitelia štátov a vlád schválili prvý súbor spoločných štatistických ukazovateľov sociálneho vylúčenia a chudoby, ktoré sú predmetom pretrvávajúceho procesu zdokonaľovania prostredníctvom podskupiny pre ukazovatele Výboru pre sociálnu ochranu. Tieto ukazovatele sú základným prvkom otvorenej metódy koordinácie na monitorovanie dosiahnutého pokroku členských štátov EÚ, pokiaľ ide o zmiernenie chudoby a sociálneho vylúčenia.

Štatistika EU-SILC je referenčným zdrojom štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach, a najmä ukazovateľov týkajúcich sa sociálneho začlenenia. Európska rada v súvislosti so stratégiou EÚ 2020 prijala v júni 2010 hlavný cieľ týkajúci sa sociálneho začlenenia, že do roku 2020 by v EÚ malo byť rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia ohrozených minimálne o 20 miliónov menej osôb než v roku 2008. Štatistika EU-SILC predstavuje zdroj, ktorý sa používa na monitorovanie pokroku pri dosahovaní hlavného cieľa, pričom pokrok sa meria prostredníctvom ukazovateľa pozostávajúceho z miery rizika chudoby, miery závažnej materiálnej deprivácie a podielu ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou – viac informácií nájdete v článku o osobách, ktorým hrozí riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia.