Archive:Štatistika verejných financií

Údaje z 23. apríla 2014. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: november 2014.

Obr. 1: Saldo verejných financií, 2012 a 2013 (1)
(čisté pôžičky poskytnuté alebo čisté pôžičky prijaté konsolidovaného sektora verejnej správy, % HDP) – Zdroj: Eurostat (tec00127)

Tabuľka 1: Saldo verejných financií a dlh verejnej správy, 2010 – 2013 (1)
(% HDP) – Zdroj: Eurostat (tec00127) a (tsdde410)

Obr. 2: Dlh verejnej správy, 2012 a 2013 (1)
(konsolidovaný dlh verejnej správy, % HDP) – Zdroj: Eurostat (tsdde410)

Obr. 3: Vývoj celkových výdavkov a celkových príjmov, 2003 – 2013 (1)
(% HDP) – Zdroj: Eurostat (gov_a_main)

Obr. 4: Vývoj celkových výdavkov a celkových príjmov, 2003 – 2013 (1)
(1 000 miliónov EUR) – Zdroj: Eurostat (gov_a_main)

Obr. 5: Príjmy a výdavky verejnej správy, 2013 (1)
(% HDP) – Zdroj: Eurostat (gov_a_main)

Obr. 6: Zloženie celkových príjmov, 2013 (1)
(% celkových príjmov) – Zdroj: Eurostat (gov_a_main)

Obr. 7: Hlavné zložky príjmov verejnej správy, 2013 (1)
(% celkových príjmov) – Zdroj: Eurostat (gov_a_main)

Obr. 8: Zloženie celkových výdavkov, 2013 (1)
(% celkových výdavkov) – Zdroj: Eurostat (gov_a_main)

Obr. 9: Hlavné zložky výdavkov verejnej správy, 2013 (1)
(% celkových výdavkov) – Zdroj: Eurostat (gov_a_main)

Obr. 10: Výdavky verejnej správy podľa funkcie COFOG, 2012 (1)
(% HDP) – Zdroj: Eurostat (gov_a_exp)

Obr. 11: Hlavné kategórie daní a sociálnych príspevkov, EÚ-27, 2003 – 2013 (1)
(% HDP) – Zdroj: Eurostat (gov_a_main)

Obr. 12: Hlavné kategórie daní a sociálnych príspevkov, 2013 (1)
(% HDP) – Zdroj: Eurostat (gov_a_main)

V tomto článku sa skúma, ako sa vyvíjali kľúčové ukazovatele verejných financií v Európskej únii (EÚ) a eurozóne (EZ-18). Je zameraný konkrétne na deficity (verejných financií), dlh verejnej správy, príjmy a výdavky verejnej správy, ako aj dane a sociálne príspevky, ktoré sú hlavnými zdrojmi príjmov verejnej správy.

Táto štatistika predstavuje rozhodujúce ukazovatele na určenie zdravia hospodárstva členského štátu a v podmienkach Paktu stability a rastu EÚ, v rámci ktorého sa členské štáty zaviazali udržať svoje deficity a dlh pod určitými hranicami: deficit verejných financií členského štátu nesmie prekročiť 3 % jeho hrubého domáceho produktu (HDP) a jeho dlh nesmie prekročiť 60 % HDP. Ak členský štát nerešpektuje tieto obmedzenia, začne sa takzvaný postup pri nadmernom deficite. Obsahuje niekoľko krokov — vrátane možnosti sankcií — na podnietenie dotknutého členského štátu k tomu, aby prijal primerané opatrenia na nápravu situácie. Rovnaké obmedzenia deficitu a dlhu sú zároveň kritériami pre hospodársku a menovú úniu (HMÚ) a teda pre vstup do eurozóny. Okrem toho najnovšie prepracovanie integrovaných usmernení pre hospodárske politiky a politiky zamestnanosti (prepracovaných ako súčasť stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu) obsahuje usmernenie na zabezpečenie kvality a udržateľnosti verejných financií.

Hlavné štatistické výsledky

V roku 2013 sa deficit verejných financií (čisté prijaté pôžičky konsolidovaného verejného sektora ako podiel na HDP) EÚ-28 aj eurozóny (EZ-18) v porovnaní s rokom 2012 znížil a dlh verejnej správy sa zvýšil.

Deficit verejných financií

V EÚ-28 sa pomer deficitu k HDP znížil z –3,9 % v roku 2012 na –3,3 % v roku 2013 a v eurozóne (EZ-18) sa znížil z –3,7 % na –3,0 %. Luxembursko zaznamenalo v roku 2013 malý prebytok verejných financií a Nemecko dosiahlo takmer vyrovnaný stav. V roku 2013 okrem toho zaznamenalo deficit, ktorý neprekročil 3,0 % HDP, 16 členských štátov EÚ, konkrétne Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Fínsko a Švédsko (pozri obrázok 1).

Pomer deficitu bol v roku 2013 vyšší ako 3,0 % HDP v prípade 10 členských štátov: najvyšší deficit verejných financií (ako podiel na HDP) zaznamenalo Slovinsko (14,7 %), Grécko (12,7 %), Írsko (7,2 %) a Španielsko (7,1 %). Všetkých 10 členských štátov s pomerom deficitu vyšším ako 3,0 % HDP hlásilo deficit vyšší ako 3,0 % aj za každý z troch predchádzajúcich rokov, teda za celé sledované obdobie zobrazené v tabuľke 1.

Deficit verejných financií (v pomere k HDP) sa v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 znížil v 17 členských štátoch. Dva členské štáty — Estónsko a Taliansko— zaznamenali v roku 2013 a v roku 2012 rovnaký deficit. Luxembursko prešlo z vyrovnaného stavu k miernemu prebytku. Nemecko prešlo z mierneho prebytku v roku 2012 k vyrovnanej bilancii v roku 2013, zatiaľ čo zostávajúcich sedem členských štátov EÚ zaznamenalo v roku 2013 väčšie deficity než v roku 2012.

Dlh verejnej správy

Pomer dlhu verejnej správy k HDP sa v EÚ-28 zvýšil z 85,2 % na konci roka 2012 na 87,1 % na konci roka 2013 a v eurozóne (EZ-18) z 90,7 % na 92,6 %. V roku 2013 hlásilo pomer dlhu k HDP nad 60 % HDP celkovo 16 členských štátov EÚ. Na konci roka 2013 bol zaznamenaný najnižší pomer dlhu verejnej správy k HDP v Estónsku (10,0 %), Bulharsku (18,9 %) a Luxembursku (23,1 %) – pozri obrázok 2.

V roku 2013 sa pomer dlhu verejnej správy k HDP oproti roku 2012 zvýšil v 22 členských štátoch EÚ a znížil v šiestich členských štátoch: v Českej republike, Dánsku, Nemecku, Lotyšsku, Litve a Maďarsku. Najvyššie zvýšenie pomeru dlhu k HDP od roku 2012 do roku 2013 bolo zaznamenané v Slovinsku (17,3 percentuálneho bodu), Grécku (17,9 bodu) a na Cypre (25,1 bodu).

Príjmy a výdavky verejnej správy

Význam sektora verejnej správy v ekonomike sa dá merať ako podiel celkových príjmov a výdavkov verejnej správy na HDP. Celkové príjmy verejnej správy v EÚ-28 dosiahli v roku 2013 45,7 % HDP (zvýšenie zo 45,4 % HDP v roku 2012) a výdavky dosiahli 49,0 % HDP (zníženie z 49,3 % v roku 2012). Celkové výdavky verejnej správy v eurozóne (EZ-18) dosiahli v roku 2012 49,7 % HDP a celkové príjmy 46,7 % HDP — pozri obrázok 3.

V absolútnych číslach sa celkové výdavky verejnej správy počas obdobia od roku 2003 do roku 2013 neustále zvyšovali, a to v EÚ aj v eurozóne (pozri obrázok 4). Celkové výdavky verejnej správy v absolútnych číslach sa v EÚ aj v eurozóne mierne znížili len medzi rokmi 2010 a 2011. Príjmy v EÚ aj eurozóne sa tiež stabilne zvyšovali až do roku 2008, v roku 2009 sa znížili, a potom sa od roku 2010 opäť zvyšovali. V roku 2011 celkové príjmy prekročili úroveň z obdobia pred krízou v EÚ aj v eurozóne.

V úrovni výdavkov a príjmov verejnej správy sú medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ výrazné rozdiely (pozri obrázok 5). V roku 2013 boli krajinami s najvyššou úrovňou kombinovaných výdavkov a príjmov verejnej správy ako podielu na HDP (nad 100 %) Fínsko, Dánsko, Francúzsko, Belgicko, Švédsko, Grécko, Slovinsko a Rakúsko z členských štátov EÚ, ako aj Nórsko z krajín EZVO. Mimoriadne vysoká úroveň výdavkov verejnej správy v Grécku a Slovinsku bola do veľkej miery dôsledkom intervencií na podporu finančných inštitúcií. Pomerne nízky kombinovaný pomer (menej ako 80 % HDP) hlásilo osem členských štátov; išlo o Litvu, Rumunsko, Lotyšsko, Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Írsko a Poľsko, zatiaľ čo spomedzi krajín EZVO hlásilo najnižší pomer Švajčiarsko.

V rámci EÚ-28 sú hlavnými zložkami celkových príjmov verejnej správy dane a sociálne príspevky (pozri obrázok 6). V roku 2013 tvorili dane 58,7 % celkových príjmov v EÚ-28 a 55,7 % v eurozóne (EZ-18) a sociálne príspevky dosiahli 30,7 % celkových príjmov v EÚ-28 a 34,1 % v eurozóne (EZ-18). V jednotlivých členských štátoch EÚ je pomerný význam rôznych kategórií príjmov veľmi rozdielny. Napríklad dane tvorili v roku 2013 menej ako 50 % príjmov verejnej správy na Slovensku, v Českej republike, Holandsku, Grécku a Litve, ale 86,5 % príjmov verejnej správy v Dánsku (pozri obrázok 7).

Najväčší podiel výdavkov verejnej správy v EÚ-28 v roku 2013 sa týkal prerozdeľovania dôchodkov vo forme peňažných alebo naturálnych sociálnych transferov (pozri obrázky 8 a 9). Sociálne transfery predstavovali 44,4 % celkových výdavkov v EÚ-28 a 47,7 % v eurozóne (EZ-18). Odmeny zamestnancov predstavovali 21,6 % výdavkov verejnej správy v EÚ-28 a 21,0 % v eurozóne (EZ-18). Zaplatené dôchodky z majetku — z ktorých zďaleka najväčšiu časť predstavujú platby úrokov — dosahovali 5,7 % výdavkov verejnej správy v EÚ-28 a 5,8 % v eurozóne (EZ-18).

Výdavky verejnej správy možno podrobnejšie analyzovať s použitím klasifikácie výdavkov verejnej správy podľa funkcie (COFOG) — pozri obrázok 10. V roku 2012 dosiahli opatrenia v oblasti sociálnej ochranysocial protection (v angličtine) najvyšší podiel všetkých výdavkov verejnej správy vo všetkých členských štátoch EÚ (okrem Cypru, kde boli rovnako dôležité všeobecné verejné služby), pričom priemer EÚ-28 bol 19,9 % HDP. Podiel výdavkov na sociálnu ochranu sa pohyboval v rozpätí od 25,2 % HDP v Dánsku, 24,8 % vo Fínsku a 24,4 % vo Francúzsku do 11,3 % v Lotyšsku; na Islande predstavoval podiel 11,2 %. Medzi ďalšie funkcie COFOG v poradí ich pomerného významu v rámci EÚ-28 patrilo zdravotníctvo (7,3 % HDP), všeobecné verejné služby (6,7 %) a vzdelávanie (5,3 %). Výdavky na ekonomické záležitosti v roku 2012 v EÚ-28 dosiahli 4,1 % HDP, pričom menej ako 2 % HDP bolo vyčlenených na každú z týchto funkcií: obrana, verejný poriadok a bezpečnosť, ochrana životného prostredia, bývanie a občianska vybavenosť, rekreácia alebo vierovyznanie a kultúra (všetky sú zoskupené pod položkou „ostatné“ na obrázku 10).

Hlavnými druhmi príjmov verejnej správy sú bežné dane z dôchodkov a majetku atď., dane z produkcie a dovozu a sociálne príspevky, pričom dane z kapitálu predstavovali v roku 2013 len 0,3 % HDP EÚ-28. V období od roku 2007 do roku 2009 došlo v EÚ-28 k zvýšeniu relatívneho významu príjmov zo sociálnych príspevkov, ale tento trend sa zmenil v roku 2010, pričom sociálne príspevky potom zostali od roku 2010 do roku 2013 takmer stabilné (v rokoch 2012 a 2013 na úrovni 14,0 % HDP a v rokoch 2010 a 2011 na úrovni 13,9 % HDP). Relatívny význam bežných daní z dôchodkov a majetku atď. v klesol z 13,6 % v roku 2007 na 12,3 % v roku 2010, a potom v roku 2013 vzrástol na úroveň 13,2 % HDP. Dane z produkcie a dovozu sa z minimálnej úrovne 12,7 % v roku 2009 zvýšili na 13,4 % HDP v roku 2013 (pozri obrázok 11).

V roku 2013 boli v štruktúre daňových príjmov v rámci členských štátov EÚ značné odchýlky (pozri obrázok 12). Podľa očakávania tie krajiny, ktoré vykázali pomerne vysoké úrovne výdavkov, mali tendenciu byť tiež krajinami, ktoré zároveň viac zvyšovali dane (ako podiel na HDP). Napríklad v roku 2013 bol najvyšší pomer príjmov k HDP z hlavných kategórií daní a sociálnych príspevkov na úrovni 50,2 % zaznamenaný v Dánsku, pričom ďalšie najvyššie miery zaznamenali Francúzsko (47,5 %) a Belgicko (47,3 %) a podiel týchto príjmov na HDP bol nižší ako 30 % v štyroch členských štátoch EÚ: v Litve, kde bol zaznamenaný najnižší podiel (27,3 % HDP), ako aj v Rumunsku, Lotyšsku a Bulharsku. Podiel nižší ako 30 % zaznamenalo aj Švajčiarsko.

Zdroje a dostupnosť údajov

V rámci podmienok postupu pri nadmernom deficite sú členské štáty EÚ povinné poskytnúť Európskej komisii štatistiku deficitu verejných financií a dlhu verejnej správy každoročne pred 1. aprílom a 1. októbrom. Eurostat okrem toho zbiera podrobnejšie údaje o verejných financiách v rámci Programu zasielania údajov národných účtov ESA transmission programme (v angličtine), výsledkom ktorého je predloženie údajov národných účtov. Hlavné súhrnné údaje zozbierané za verejnú správu sa poskytujú Eurostatu dvakrát ročne, pričom štatistika výdavkov verejnej správy podľa funkcií (COFOG) a podrobné príjmy z daní a sociálnych príspevkov sa majú zasielať v lehote jedného roka od skončenia referenčného obdobia, resp. v lehote deviatich mesiacov od skončenia referenčného obdobia.

Údaje uvedené v tomto článku zodpovedajú hlavným položkám príjmov a výdavkov sektora verejnej správy, ktoré sa zostavujú na základe národných účtov (ESA 95). Rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými výdavkami vrátane kapitálových výdavkov (najmä tvorba hrubého fixného kapitálu) sa rovná čistým poskytnutým/prijatým pôžičkám verejnej správy, ktoré sú zároveň bilančnou položkou nefinančných účtov verejnej správy.

Vymedzenie verejnej správy

Sektor verejnej správy zahŕňa všetky inštitucionálne jednotky, ktorých výstupy sú určené na individuálnu a spoločnú spotrebu a ktoré sú financované najmä povinnými platbami jednotiek patriacich do iných sektorov a/alebo všetkých inštitucionálnych jednotiek zásadne pôsobiacich v prerozdeľovaní národného dôchodku a majetku. Verejná správa sa ďalej člení do štyroch podsektorov: ústredná štátna správa, prípadne regionálna štátna správa, miestna samospráva a prípadne fondy sociálneho zabezpečenia.

Vymedzenie hlavných ukazovateľov

Saldo verejných financií je vymedzené ako čisté prijaté/čisté poskytnuté pôžičky oznámené v rámci postupu pri nadmernom deficite a vyjadruje sa v pomere k DPH. Podľa Protokolu o postupe pri nadmernom deficite verejný dlh je hrubý dlh verejnej správy v nominálnej hodnote nezaplatený na konci roka, ktorý je konsolidovaný.

Hlavné príjmy verejnej správy pozostávajú z daní, sociálnych príspevkov, tržieb a dôchodkov z majetku. Sú vymedzené v ESA 95 odkazom na zoznam kategórií: trhová produkcia, produkcia na vlastné konečné použitie, platby za inú netrhovú produkciu, dane z produkcie a dovozu, ostatné subvencie na produkciu, prijaté dôchodky z majetku, bežné dane z dôchodkov, majetku atď., sociálne príspevky, ostatné bežné transfery a kapitálové transfery.

Hlavné výdavkové položky pozostávajú z odmien zamestnancov (verejnej správy), sociálnych dávok, úrokov z dlhu verejnej správy, subvencií a tvorby hrubého fixného kapitálu. Celkové výdavky verejnej správy sú vymedzené v ESA 95 odkazom na zoznam kategórií: medzispotreba, tvorba hrubého kapitálu, odmeny zamestnancov, ostatné dane z produkcie, subvencie, platené dôchodky z majetku, bežné dane z dôchodkov, majetku atď., sociálne dávky, niektoré časti naturálnych sociálnych transferov, ostatné bežné transfery, niektoré úpravy, kapitálové transfery a transakcie neprodukovaných aktív.

Údaje verejnej správy vykazované za hlavné agregáty verejnej správy a za výdavky verejnej správy podľa funkcie v rámci ESA 95 musia byť konsolidované, čo znamená, že špecifické transakcie medzi inštitucionálnymi jednotkami v rámci sektora verejnej správy — dôchodky z majetku, ostatné bežné transfery a kapitálové transfery — sú odstránené alebo zrušené. Údaje za subsektory by sa mali konsolidovať v rámci každého subsektora a nie medzi nimi. Údaje na úrovni sektora by sa preto mali rovnať súčtu údajov za podsektor s výnimkou položiek vzťahujúcich sa na dôchodky z majetku, ostatné bežné transfery a kapitálové transfery, ktoré sú konsolidované. V prípade týchto položiek a v dôsledku toho v prípade celkových príjmov a celkových výdavkov by súčet podsektorov mal prevýšiť hodnotu za sektor.

Dane a sociálne príspevky zodpovedajú príjmom, ktoré vyberá (peňažne alebo nepeňažne) ústredná štátna správa, regionálna štátna a miestna samospráva a fondy sociálneho zabezpečenia. Tieto poplatky (všeobecne označované ako dane) sú začlenené do troch hlavných oblastí, na ktoré sa vzťahujú tieto okruhy:

dane z dôchodkov a majetku atď. zahŕňajúce všetky povinné platby pravidelne vyberané verejnou správou z dôchodkov a majetku podnikov a domácností,
dane z produkcie a dovozu vrátane všetkých povinných platieb vyberaných verejnou správou, pokiaľ ide o výrobu a dovoz tovarov a služieb, zamestnávanie pracovnej sily, vlastníctvo alebo používanie pôdy, budov alebo iných aktív používaných pri výrobe,
sociálne príspevky zahŕňajúce sociálne príspevky zamestnávateľov a zamestnancov, ako aj imputované sociálne príspevky, ktoré predstavujú protistranu k sociálnym dávkam vyplácaným priamo zamestnávateľmi.

Kontext

Finančná a hospodárska kríza spôsobila, že mnohé európske verejné správy čelia vážnym výzvam. Hlavné obavy súvisia so schopnosťou orgánov vnútroštátnej správy splácať svoj dlh, prijímať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa ich verejné výdavky dostali pod kontrolu, pričom sa zároveň budú snažiť podporovať hospodársky rast.

Cieľom Paktu stability a rastu je udržiavať všeobecne synchronizovaný hospodársky vývoj v EÚ, a najmä v krajinách eurozóny. Okrem toho je cieľom Paktu stability a rastu zabrániť členským štátom EÚ prijímať politické opatrenia, ktorými by sa neprimerane poskytovali výhody ich vlastným hospodárstvam na úkor iných. V Pakte stability a rastu sú dve hlavné zásady: konkrétne, že deficit (plánovaný alebo skutočný) nesmie prekročiť 3 % HDP a že pomer dlhu k HDP by nemal prekročiť (alebo by mal klesať smerom k) 60 %. V roku 2011 bol Pakt stability a rastu značne posilnený, rovnako ako všeobecné hospodárske riadenie EÚ.

Členské štáty EÚ každoročne poskytujú Európskej komisii podrobné informácie o svojich hospodárskych politikách a o stave svojich verejných financií. Krajiny eurozóny poskytujú tieto informácie v rámci programov stability, ostatné členské štáty tak konajú vo forme konvergenčných programov. Európska komisia posudzuje, či sú politiky v súlade s dohodnutými hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi cieľmi a môže sa rozhodnúť vydať upozornenie, ak je presvedčená, že sa deficit stáva abnormálne vysokým. Toto opatrenie môže viesť k tomu, že Rada zistí existenciu nadmerného deficitu, čo si vyžaduje stanovenie lehoty na jeho nápravu.