Statistics Explained

Archive:Z farmy na stôl – štatistická cesta


Údaje extrahované v apríli 2020.

Plánovaná aktualizácia: júl 2022.


This Statistics Explained article has been archived on 30 July 2021.


Highlights

10,3 milióna poľnohospodárskych podnikov v EÚ, ktoré hospodária na 156,7 milióna hektároch pôdy.

Približne 280 000 podnikov v celej EÚ vyrába potraviny a nápoje.

Približne 920 000 podnikov v EÚ sú veľkoobchodní a maloobchodní predajcovia potravín a nápojov.

Štruktúra potravinového reťazca, vybrané ukazovatele, EÚ27, 2017
(%)
Zdroj: Eurostat


Tento článok poskytuje štatistický prehľad o jednotlivých stupňoch, v rámci ktorých sa z fariem a mora získajú suroviny a po ich spracovaní a následnej distribúcii sa dodajú potraviny a nápoje na naše stoly. Ide o hlavné časti reťazca, ktoré sú najužšie prepojené s dlhodobejšou stratégiou Farm to Fork strategy (v angličtine) Európskej únie.

Prezentácia štyroch hlavných stupňov v rámci reťazca „z farmy na stôl“ je zjednodušená s cieľom poskytnúť všeobecný prehľad, pričom pozornosť je venovaná hlavným stupňom reťazca súvisiaceho so stratégiou „z farmy na stôl“. Činnosti a podniky v predchádzajúcich fázach, ktoré majú pre farmy zásadný význam, neboli zahrnuté: tieto činnosti a podniky zahŕňajú výrobcov a dodávateľov poľnohospodárskych nástrojov, strojov a vstupov, akými sú krmivo, hnojivá a pesticídy.

V analýze sa takisto zdôrazňuje, aký je reťazec zraniteľný v prípade narušení, napr. v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19. Preberanie a doručovanie tovaru medzi jednotlivými stupňami je nevyhnutné na fungovanie reťazca ako celku. K narušeniu môže dôjsť na všetkých hlavných stupňoch reťazca, napr.: nedostatok sezónnych pracovníkov v čase zberu úrody; narušenia v dopravnej sieti na doručovanie z fariem spracovateľom (vrátane bitúnkov a mliekarní) alebo od výrobcov maloobchodným predajcom; zatvorenie reštaurácií a barov. Vplyv ochorenia COVID-19 je niečo, čo sa nedá riešiť v tomto článku; na možný vplyv ochorenia v osobitných oblastiach sa zamerajú samostatné príspevky.

Full article

Stupeň poľnohospodárskej výroby

Poľnohospodárstvo je činnosť, ktorá sa zameriava na pestovanie plodín a chov hospodárskych zvierat. Je založené na rozmanitých prírodných a biologických procesoch, najmä v súvislosti s pôdou. Táto hospodárska činnosť zabezpečuje najdôležitejšie primárne zložky potravín, ktoré konzumujeme, a väčšiny nápojov, ktoré pijeme. Poľnohospodárstvo využíva súbor zdrojov na výrobu poľnohospodárskeho tovaru, ako aj na poľnohospodárske služby.

Mnohé z týchto vstupov a zdrojov pochádzajú z činností a podnikov v predchádzajúcich fázach, ktoré sa tu výslovne nerozoberajú. V sektore poľnohospodárstva sa nakupujú stroje, semená, hnojivá, pesticídy a iné vstupy na výrobu poľnohospodárskych surovín. Tieto podniky v predchádzajúcich fázach a poľnohospodárstvo sú na sebe vzájomne závislé.

Porozumenie tomu, v akom rozsahu sa tieto zdroje používajú a čo sa vyrába z daného súboru zdrojov, poskytne kľúčové informácie o tom, ako poľnohospodárstvo v EÚ zvládne výzvy Európskej zelenej dohody.

Farmy a poľnohospodárska pôda

V roku 2016 – posledný rok, za ktorý sú k dispozícii štrukturálne údaje – bolo v Európskej únii (EÚ) s 27 členskými štátmi 10,3 milióna poľnohospodárskych podnikov, ktoré hospodárili na 156,7 milióna hektárov pôdy. Jedna tretina (33,3 %) poľnohospodárskych podnikov v EÚ (tu nazývané „farmy“) sa nachádzala v Rumunsku, pričom ďalšiu štvrtinu tvorili farmy v Poľsku (13,7 %) a Taliansku (11,1 %).

Prevažná väčšina fariem (96,3 %) v EÚ sú rodinné farmy – viac informácií nájdete v tomto článku. Väčšinu fariem v EÚ tvoria malé farmy; veľkosť dvoch tretín (66,6 %) fariem v roku 2016 bola menšia ako 5 hektárov (ha). Priemerná stredná veľkosť farmy v EÚ v roku 2016 síce bola 15,2 ha, ale takúto či väčšiu veľkosť malo len približne 17 % fariem.

Obrázok 1: Farmy a poľnohospodárska pôda podľa veľkosti farmy, EÚ27, 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (ef_m_farmleg)

Farmy v EÚ sa dajú všeobecne charakterizovať ako i) spojené s čiastočne sebestačnými domácnosťami, ii) malé a stredné farmy alebo iii) veľké poľnohospodárske podniky. Najmenších 7,0 milióna fariem v EÚ (68,3 % všetkých fariem) s hospodárskou veľkosťou z hľadiska štandardnej produkcie, ktorá bola nižšia ako 8 000 EUR za rok, spolu tvorilo len o niečo menej ako 5 % celkovej poľnohospodárskej produkcie EÚ. Naproti tomu najväčších 278 000 fariem v EÚ (len 2,7 % z celkového počtu), z ktorých každá dosiahla v roku 2016 štandardnú produkciu vyššiu ako 250 000 EUR, tvorilo väčšinu (54,4 %) celkovej poľnohospodárskej produkcie.

Farmy v EÚ si zachovávajú rozmanitosť z hľadiska pestovaných plodín alebo chovaných zvierat. Približne jednu polovicu (52,9 %) všetkých fariem v roku 2016 by bolo možné označiť ako farmy, ktoré sa špecializujú na plodiny. Pokiaľ ide o podrobnejšie delenie, o niečo menej ako jedna tretina (31,7 %) všetkých fariem sa špecializovala na poľné plodiny, približne jedna pätina (19,3 %) na trvalé plodiny a zvyšok (1,8 %) tvorili špecializované záhradnícke farmy. Viac informácií nájdete v tomto článku.

Ďalšia jedna štvrtina (24,5 %) fariem v EÚ sa špecializovala na chov hospodárskych zvierat, pričom najväčšiu časť tejto skupiny tvorili farmy špecializované na chov oviec, kôz a ostatných pasúcich sa hospodárskych zvierat (5,7 %) a špecializované mliečne farmy (5,4 %). Prevažnú časť ostatných druhov fariem tvorili zmiešané farmy (21,4 %). Malú časť fariem nebolo možné klasifikovať.

Obrázok 2: Farmy podľa druhu špecializácie, EÚ27, 2016
(podiel na všetkých poľnohospodárskych podnikoch, %)
Zdroj: Eurostat (ef_m_farmleg)

Farmy v EÚ v roku 2016 využívali na poľnohospodársku výrobu 156,7 milióna hektárov (ha) pôdy. O niečo viac ako dve tretiny (68,5 %) využívanej poľnohospodárskej plochy v EÚ sa nachádzalo len v šiestich členských štátoch. V roku 2016 sa vo Francúzsku využívalo na poľnohospodárske účely 27,8 milióna ha, v Španielsku 23,2 milióna ha, v Nemecku 16,7 milióna ha, v Poľsku 14,4 milióna ha, v Taliansku ďalších 12,6 milióna ha a v Rumunsku 12,5 milióna ha.

Farmy v roku 2016 spravovali 37,2 % celkovej plochy pozemkov v EÚ27 a spravovali aj 6,4 % zalesnených plôch. Prevažná časť (62,0 % v roku 2016) pôdy využívanej na poľnohospodársku výrobu v EÚ bola orná pôda, ktorá sa využívala najmä na pestovanie plodín určených na ľudskú a živočíšnu spotrebu. Trvalý trávny porast, ktorý sa využíval najmä na zaistenie dodatočného krmiva a dodatočnej krmoviny pre zvieratá, tvoril ďalšiu jednu tretinu (31,2 %) využívanej poľnohospodárskej plochy. Zvyšná pôda (5,5 %) sa využívala na pestovanie trvalých plodín, akými sú ovocie, olivy a vinič.

Ekologické poľnohospodárstvo

Ekologické poľnohospodárstvo je poľnohospodárska metóda, ktorej cieľom je vyrábať potraviny pomocou prírodných látok a procesov. Regulácia EÚ v oblasti ekologického poľnohospodárstva je koncipovaná tak, aby poskytovala jasnú štruktúru výroby ekologického tovaru v celej EÚ.

Približne štvrť milióna podnikov v EÚ má nejakú ekologickú plochu a tento počet narastá. Viac informácií nájdete v tomto článku. V roku 2016 bolo v EÚ približne 244 000 poľnohospodárskych podnikov (tu nazývané „farmy“), ktoré mali nejakú ekologickú plochu. Tento počet bol približne o jednu pätinu vyšší ako v roku 2013. V roku 2016 bola dvojtretinová (68,2 %) väčšina fariem v EÚ s nejakou ekologickou plochou plne ekologická, pričom zvyšná tretina mala zmiešanú ekologickú a neekologickú poľnohospodársku výrobu.

Ekologické poľnohospodárstvo v roku 2018 pokrývalo predbežne vymeraných 13,0 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy v EÚ, čo odhadom predstavuje 8,3 % celkovej využívanej poľnohospodárskej plochy. Celkovú ekologickú plochu tvorí súčet „plochy v procese konverzie“ a „certifikovanej plochy“. Pred tým, ako sa môže plocha certifikovať ako ekologická, musí prejsť procesom konverzie, ktorý môže v závislosti od plodiny trvať 2 až 3 roky.

Tesná väčšina celkovej ekologickej plochy EÚ sa nachádzala len v štyroch členských štátoch: v Španielsku (17,3 %), vo Francúzsku (15,7 %), v Taliansku (15,1 %) a Nemecku (9,4 %). Tento spoločný podiel (57,5 %) bol vyšší než podiel týchto štyroch členských štátov (51,3 % v roku 2016) na celkovej využívanej poľnohospodárskej ploche.

Obrázok 3: Celková ekologická plocha (úplne konvertovaná a v procese konverzie), 2012 a 2018
(milión ha)
Zdroj: Eurostat (org_cropar)

Farmári

Poľnohospodárstvo je v rámci EÚ naďalej dôležitým zamestnávateľom. V roku 2019 podľa odhadov pracovalo v poľnohospodárstve na plný pracovný čas približne 8,8 milióna ľudí. Počet ľudí pracujúcich v roku 2017 v poľnohospodárstve (a poľovníctve) podľa odhadov predstavoval 4,5 % celkovej zamestnanosti v EÚ. Poľnohospodárstvo je dôležitým zamestnávateľom najmä v Rumunsku, kde v tomto odvetví pracuje takmer každý štvrtý človek (22,8 %).

Správcovia fariem sú zvyčajne muži v pomerne vysokom veku. V roku 2016 boli siedmi z desiatich (71,2 %) správcov fariem v EÚ muži a väčšina (57,8 %) všetkých správcov fariem bola vo veku 55 rokov a viac. Len približne každý desiaty (10,7 %) správca farmy bol mladý farmár mladší ako 40 rokov. Táto nevyvážená veková štruktúra s príliš veľkým počtom starších správcov zdôrazňuje, že otázka nástupníctva na farmách je predmetom politického záujmu a že treba podporovať novú generáciu farmárov.

Obrázok 4: Správcovia fariem podľa vekovej triedy a pohlavia, EÚ27, 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (ef_m_farmang)

Starší správcovia fariem zvyčajne pracujú na najmenších farmách (merané z ekonomického hľadiska). V roku 2016 pracovali štyri pätiny (82,7 %) správcov fariem v EÚ vo veku 65 rokov alebo viac na samozásobiteľských a veľmi malých farmách so štandardnou produkciou nižšou ako 8 000 EUR za rok.

Veľmi málo správcov fariem v EÚ má úplnú odbornú prípravu v oblasti poľnohospodárstva. Väčšina správcov fariem v EÚ má len praktické skúsenosti, čo v roku 2016 platilo pre sedem z desiatich (68,3 %) správcov fariem. Úplnú odbornú prípravu v oblasti poľnohospodárstva mal menej ako každý desiaty (8,9 %) správca farmy, pričom zvyšok (22,7 %) mal len základnú odbornú prípravu.

Farmárska výroba

Čo sa vyrába na farmách v EÚ?

EÚ zostala napriek suchu v strednej a severnej Európe a nadmerným zrážkam vo väčšine južnej Európy počas roku zberu 2018 naďalej hlavným svetovým pestovateľom plodín. Na farmách EÚ27 sa vypestovalo 274,3 milióna ton obilnín, čo predstavovalo približne 13 % celosvetovej produkcie, aj keď to bolo o 34,0 milióna ton menej v porovnaní s relatívnym vrcholom v roku 2014. Hlavné obilniny sú pšenica letná a špalda (115,6 milióna ton v roku 2018), kukurica na zrno a kukurično-klasová zmes (69,0 milióna ton), jačmeň (50,2 milióna ton), ovos siaty (7,0 milióna ton) a raž siata a súraž (6,5 milióna ton). Tieto zrná sa môžu použiť na výrobu potravín na priamu konzumáciu ľuďmi alebo sa môžu použiť na kŕmenie hospodárskych zvierat, alebo na výrobu širokej škály výrobkov od alkoholu po kozmetiku.

EÚ je najväčším svetovým pestovateľom cukrovej repy; 111,9 milióna ton vypestovaných v roku 2018 tvorilo približne polovicu celosvetovej produkcie. Z cukrovej repy však pochádza len približne jedna pätina svetového cukru, zvyšok pochádza z cukrovej trstiny. V EÚ sa okrem toho vypestovalo 46,8 milióna ton zemiakov. Cukry sa používajú v širokej škále potravín ako konzervačné látky, na osladenie, pridanie vrchnej vrstvy, objemu a konzistencie. Používajú sa aj v širokej škále zdravotných a kozmetických, domácich, záhradných a priemyselných výrobkov. Aj zemiaky sa používajú pre rôzne potravinové výrobky, alkohol, ako krmivo pre hospodárske zvieratá a ako zahusťovadlo a spojivo v omáčkach.

Na farmách v EÚ sa v roku 2018 vypestovala aj široká škála iných plodín vrátane 32,0 milióna ton olejnatých semien, 61,0 milióna ton čerstvej zeleniny (vrátane melónov a jahôd), 11,1 milióna ton citrusových plodov, 26,2 milióna ton hrozna, 13,7 milióna ton olív a 27,6 milióna ton iného ovocia, orechov a bobuľovín.

Okrem pestovania plodín sa na farmách v EÚ chovali aj zvieratá na mäso a mliečne výrobky. Pokiaľ ide o hlavné druhy mäsa, na farmách v EÚ sa v roku 2018 vyprodukovalo 22,9 milióna ton bravčového mäsa, 13,2 milióna ton kuracieho mäsa a 6,0 milióna ton hovädzieho mäsa. Na farmách v EÚ sa navyše vyprodukovalo 156,6 milióna ton mlieka, z čoho 144,8 milióna ton zozbierali mliekarne a 11,8 milióna ton sa využilo priamo na farmách.

Aká je hospodárska hodnota celej tejto produkcie? Odhadovaná hodnota všetkého, čo sa v roku 2018 vyprodukovalo v rámci odvetvia poľnohospodárstva v EÚ27, bola 404,7 miliardy EUR. Patrí sem hodnota plodín, zvierat, poľnohospodárskych služieb, ako aj tovaru a služieb, ktoré úplne nespadali do odvetvia poľnohospodárstva, ale nedali sa merať oddelene.

Približne polovicu (53,0 %) hodnoty celkovej produkcie poľnohospodárskeho odvetvia EÚ[1] v roku 2018 tvorili plodiny (214,4 miliardy EUR), v rámci ktorých mali najvyššiu hodnotu zelenina, záhradné rastliny a obilniny. Ďalšie dve pätiny (38,5 %) tvorili zvieratá a živočíšne produkty (155,8 miliardy EUR), pričom väčšina pochádzala len z mlieka a ošípaných. Zvyšok (8,5 %) tvorili poľnohospodárske služby (19,5 miliardy EUR) a neoddeliteľné nepoľnohospodárske činnosti (15,1 miliardy EUR).

Príspevky členských štátov sa významne líšili, čo odráža rozdiely vo vyprodukovaných objemoch, v prijatých cenách, ako aj kombináciách vypestovaných plodín, chovaných živočíchov, získaných živočíšnych produktov a ponúkaných služieb. Výrazne viac ako jedna polovica (59,0 %) hodnoty celkovej produkcie odvetvia poľnohospodárstva EÚ pochádzala z „veľkej štvorky“, ktorú tvoria Francúzsko (77,2 miliardy EUR), Taliansko (56,9 miliardy EUR), Nemecko (52,7 miliardy EUR) a Španielsko (52,2 miliardy EUR).

Medzispotreba tovaru a služieb

Aké vstupy používajú farmári? Pri vytváraní celej tejto produkcie vznikli náklady. Farmári museli nakúpiť tovar a služby, ktoré sa použili ako vstupy v rámci výrobného procesu. Okrem iného nakúpili veci ako semená, hnojivá, krmivá pre zvieratá a pohonné látky pre traktory, ako aj veterinárne služby. Tieto vstupné náklady sa v kontexte účtovníctva označujú ako „medzispotreba“. Náklady na medzispotrebu v rámci odvetvia poľnohospodárstva EÚ ako celku v roku 2018 boli 233,2 miliardy EUR.

Niektoré náklady súvisia s chovom zvierat, ktoré potrebujú krmivo, ktoré predstavovalo viac ako jednu tretinu (37,7 %) celkových nákladov na medzispotrebu, a veterinárne služby (ďalších 2,6 %). Niektoré náklady zase súvisia s pestovaním plodín. Farmári potrebovali semená a rastliny (5,1 % celkových nákladov), mnohí farmári využívali prípravky na ochranu rastlín, napr. herbicídy, insekticídy a pesticídy (4,8 %), a hnojivá a pôdne kondicionéry (6,6 %). Ďalšie náklady sú spoločné pre všetky druhy fariem bez ohľadu na to, či sú špecializované alebo zmiešané.

Príslušné súbory údajov: Cereals (v angličtine), sugar beet and potatoes (v angličtine), meat (v angličtine), milk (v angličtine), values (v angličtine) a output of the agriculture industry (v angličtine).

Pesticídy a minerálne hnojivá

V poľnohospodárstve sa venuje osobitná pozornosť používaniu pesticídov a minerálnych hnojív. V roku 2018 sa pesticídy v EÚ27 predávali v objeme približne 360 000 ton, pričom tento údaj je viac-menej rovnaký za celé obdobie od roku 2011. Viac informácií nájdete v tomto článku. Objem spotreby minerálnych hnojív, dusíka (N) a fosforu (P) v poľnohospodárstve ostal počas obdobia 2007 až 2018 vysoký. V roku 2018 sa podľa odhadov použilo 11,3 milióna ton. Viac informácií nájdete v tomto článku.

Obrázok 5: Predaj pesticídov, EÚ27, 2011 až 2018
(tisíc ton)
Zdroj: Eurostat (aei_fm_salpest09)

Keď plodiny neabsorbujú živiny používané v poľnohospodárstve, ich použitie sa považuje za nadmerné a súvisí s problémami v oblasti životného prostredia týkajúcimi sa znečistenia vôd, klímy[2] a zníženej biodiverzity. Hrubá bilancia dusíka (HBD) poskytuje údaje o možnom prebytku dusíka (N) v poľnohospodárskej pôde (kg N / ha za rok). Hrubá bilancia dusíka v EÚ27 v období 2013 až 2015 klesla z priemeru, ktorý bol v období 2004 až 2006 podľa odhadov 51 kg N/ha za rok, na hodnotu 47 kg N/ha za rok. Viac informácií nájdete v tomto článku. Minerálne hnojivá v roku 2014 predstavovali 45 % prísunu dusíka v EÚ, hnoj predstavoval ďalších 38 %.

Hrubá bilancia fosforu pomáha pochopiť súvislosti medzi použitím fosforu v poľnohospodárstve, stratou fosforu v životnom prostredí a udržateľným používaním zdrojov živín v pôde. Pretrvávajúci prebytok naznačuje možné problémy v oblasti životného prostredia, napr. znečistenie pitnej vody a eutrofizácia povrchových vôd v dôsledku úniku fosforu. Pretrvávajúci nedostatok môže narušiť udržateľnosť zdrojov poľnohospodárskej pôdy degradáciou alebo vyčerpávaním pôdy, čo vedie k poklesu úrodnosti v oblastiach, v ktorých sa pestujú plodiny alebo krmivo. Hrubá bilancia fosforu v EÚ v období 2013 až 2015 bola 1,2 kg/ha za rok, čo predstavovalo pokles z hodnoty 3,9 kg/ha za rok zaznamenanej v období 2004 až 2006. To znamená, že aj keď naďalej existuje ročný prebytok, jeho veľkosť sa znížila. V období 2013 až 2015 predstavovala jeho hodnota približne 30 % hodnoty zaznamenanej na začiatku 21. storočia. Viac informácií nájdete v tomto článku.

Hospodárske výsledky

Ako sa to prejavuje na hospodárskych výsledkoch poľnohospodárstva v EÚ? Odhadovaná hrubá pridaná hodnota vytvorená odvetvím poľnohospodárstva EÚ v roku 2018, čo je rozdiel medzi celkovou hodnotou produkcie primárneho poľnohospodárskeho sektora EÚ za rok 2018 a nákladmi na služby a tovar použité vo výrobnom procese, bola 171,5 miliardy EUR. Inak povedané, odvetvie poľnohospodárstva vytvorilo za každé 1 euro vynaložené na tovar a služby použité vo výrobnom procese (známe ako medzispotreba) pridanú hodnotu 0,74 EUR.

Poľnohospodárska produkcia v EÚ zo strany miliónov prevažne malých fariem dohromady predstavuje významnú ekonomickú činnosť, a to aj bez ohľadu na jej význam ako kľúčového prvku pre nadväzujúce odvetvie spracovania oblasti potravín a nápojov. Príspevok odvetvia poľnohospodárstva k HDP EÚ27 v roku 2018 predstavoval 1,2 %. Na porovnanie, príspevok poľnohospodárstva v rámci ekonomiky EÚ v roku 2018 bol len o trochu menší ako HDP Grécka, sedemnástej najväčšej ekonomiky spomedzi členských štátov.

Jeden zo spôsobov, akým sa dajú merať výsledky odvetvia poľnohospodárstva, je čistá pridaná hodnota v cenách výrobných faktorov za ekvivalent každého pracovníka na plný pracovný čas (meraná v ročných jednotkách práce) v odvetví poľnohospodárstva. Príjmy v poľnohospodárstve za ročnú jednotku práce v celej EÚ v roku 2018 klesli (3,5 %) z maxima zaznamenaného v roku 2017. Aj napriek tomu však boli približne o jednu pätinu vyššie (+21,5 %) oproti úrovni dosiahnutej v roku 2010.

Obrázok 6: Príjmy v poľnohospodárstve za ročnú jednotku práce (ukazovateľ A), 2017 až 2018
(2010 = 100)
Zdroj: Eurostat (aact_eaa06)

Produkcia rýb

Okrem potravín pestovaných alebo chovaných na farmách sa v mori lovia ryby a iné vodné organizmy alebo sa produkujú v prevádzkach s akvakultúrou. Nariadenia EÚ o štatistike rybolovu sa vzťahujú na sedem morských oblastí[3], ktorými sú severovýchodný Atlantik, severozápadný Atlantik, Stredozemné more a Čierne more, stredovýchodný Atlantik, juhovýchodný Atlantik, juhozápadný Atlantik a západný Indický oceán, pričom každá z nich zahŕňa niekoľko morí.

Podľa všeobecného pravidla majú rybárske pravidlá zaregistrované v registri rybárskej flotily EÚ rovnaký prístup k všetkým vodám a zdrojom EÚ, ktoré sa spravujú v rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP). Prístup k rybárstvu je obvykle povolený na základe licencie na rybolov. Morské zdroje najkomerčnejších druhov rýb sú však obmedzené celkovým povoleným výlovom (TAC), ktorý sa každoročne stanovuje pre jednotlivé morské oblasti na základe vedeckých odporúčaní zo strany poradných orgánov, akými sú Medzinárodná rada pre výskum mora (ICES) a Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF)[4]. Na rok 2018 Európska rada súhlasila so zvýšením alebo s ponechaním obmedzení výlovu pre 53 populácií a s ich znížením v prípade 25 populácií.

Rybárska flotila a zamestnanosť

Rybárska flotila EÚ27 sa aj naďalej zmenšuje. V roku 2018 bolo zaregistrovaných 75 800 aktívnych plavidiel so spoločnou kapacitou 1,4 milióna hrubých ton a s celkovým výkonom motora 5,4 milióna kilowattov (kW). V porovnaní s rokom 2008 klesol počet plavidiel o 3,8 %, celková hrubá priestornosť klesla o 18,4 % a celkový výkon motora klesol o 9,8 %.

Rybárska flotila EÚ je veľmi rozmanitá, pričom dĺžka prevažnej väčšiny jej lodí je maximálne 10 metrov a len malý počet plavidiel má dĺžku presahujúcu 40 metrov. Priemerná veľkosť rybárskej lode v EÚ v roku 2018 bola 18 hrubých ton a priemerný výkon motora bol 71,2 kW.

Pri meraní z hľadiska hrubej priestornosti malo jednoznačne najväčšiu rybársku flotilu spomedzi členských štátov Španielsko (24,4 % z celkovej hodnoty za EÚ). Keď sa však veľkosť merala z hľadiska výkonu motora, najväčšiu flotilu malo Francúzsko (17,9 % z celkovej hodnoty za EÚ), za ktorým tesne nasledovalo Taliansko (17,2 %). Z hľadiska počtu plavidiel malo najväčšiu flotilu v EÚ Grécko (19,7 % počtu všetkých plavidiel), za ktorým nasledovalo Taliansko (15,9 %). Grécke plavidlá však boli v roku 2018 v priemere malé s priemernou veľkosťou 4,8 hrubej tony a priemerným výkonom motora 28,6 kW.

V roku 2017 bolo v primárnom odvetví rybolovu v EÚ dočasne zamestnaných 166 600 osôb, z ktorých jedna tretina bola zamestnaná v pododvetví akvakultúry. V roku 2017 pracovalo v odvetví rybolovu približne 41 000 osôb v Španielsku, ďalších 29 000 v Taliansku, 21 000 v Grécku a 20 000 vo Francúzsku.

Príslušné súbory údajov: Fishing fleet (v angličtine) a employment in fishing and aquaculture (v angličtine).

Úlovky a akvakultúra

Monitorovanie úlovkov a produkcie v oblasti akvakultúry je dôležitým nástrojom na zabezpečovanie populácií rýb a udržiavanie spoločných zdrojov dostupných v rozsiahlych a bohatých európskych oblastiach rybolovu.

Celková odhadovaná produkcia EÚ27 v oblasti rybolovu v roku 2017 bola 5,7 milióna ton v ekvivalente živej hmotnosti (hmotnosť alebo váha pri vylovení z vody). Štyri pätiny (80,1 %) celkovej produkcie v oblasti rybolovu pochádzali z úlovkov (4,6 milióna ton) a zvyšná jedna pätina pochádzala z oblasti akvakultúry (1,1 milióna).

Približne jedna polovica (48,8 %) celkovej produkcie v oblasti rybolovu v EÚ z úlovkov a akvakultúry v roku 2017 pochádzala len z troch členských štátov, ktorými boli Španielsko (17,9 %), Dánsko (16,1 %) a Francúzsko (14,7 %). Pre porovnanie je zaujímavé poznamenať, že celková produkcia v oblasti rybolovu v Nórsku (3,5 milióna ton živej hmotnosti v roku 2017) predstavovala približne 60 % celkovej produkcie celej EÚ v tejto oblasti a na Islande (1,2 milióna ton v roku 2017) bola takmer taká veľká ako produkcia v Španielsku, ktoré je najväčším výrobcom v oblasti rybolovu v EÚ.

V roku 2018 bol odhadovaný celkový úlovok za EÚ27 4,6 milióna ton živej hmotnosti, pričom táto hodnota bola na podobnej úrovni ako v roku 2017. Táto úroveň však bola stále oveľa nižšia ako na prelome tisícročí (o 1,3 milióna ton menej ako úlovok v roku 2001), aj keď bola o 0,8 milióna ton vyššia ako najnižšia úroveň zaznamenaná v roku 2012.

Aj keď európska rybárska flotila pôsobí po celom svete, približne tri štvrtiny všetkých úlovkov EÚ boli vylovené v severovýchodnom Atlantiku. Hlavné druhy lovené v severovýchodnom Atlantiku boli sleď atlantický, makrela atlantická, šprota severná a treska belasá.

Približne jednu pätinu celkovej živej hmotnosti ulovenej rybárskou flotilou EÚ v Stredozemnom a Čiernom mori predstavovali sardinky a ďalšiu pätinu tvorili sardely. Hlavné úlovky v stredovýchodnom Atlantiku boli tuniaky pruhované a tuniaky žltoplutvé, sardinky a makrely. V západnom Indickom oceáne predstavovali hlavný úlovok tuniaky, či už pruhované, žltoplutvé alebo okaté. Pre doplnenie prehľadu druhov podľa regiónov treba uviesť, že hlavné druhy lovené v juhozápadnom Atlantiku boli merlúzy, iné dnové ryby a kalmáre, v juhovýchodnom Atlantiku to boli makrely a tuniaky pruhované a v severozápadnom Atlantiku išlo o sebastesy, halibuty a tresky.

EÚ v roku 2017 vyprodukovala podľa odhadov 1,1 milióna ton vodných organizmov (napr. mäkkýšov a kôrovcov), čo predstavovalo jednu pätinu celkovej produkcie v oblasti európskeho rybárstva. Z hľadiska produkcie bolo odvetvie akvakultúry EÚ ôsmym najväčším na celom svete s 1,6 % podielom na objeme svetovej produkcie v roku 2016. V roku 2017 bola odhadovaná hodnota produkcie v odvetví akvakultúry EÚ 5,1 miliardy EUR , čo predstavovalo približne dve pätiny celkovej hodnoty celej produkcie v oblasti rybolovu EÚ.

Príslušné súbory údajov: Catches (v angličtine) a aquaculture (v angličtine).

Vznik odpadu

Pri činnostiach v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu vzniká široká škála odpadových produktov, najmä živočíšneho a rastlinného odpadu. Tento odpad zahŕňa močovku a hnoj, ako aj rôzne druhy zeleného odpadu vrátane biologicky rozložiteľného odpadu.

V roku 2016 vzniklo v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu v EÚ27 20,3 milióna ton odpadu, čo predstavovalo 0,9 % celého množstva odpadu, ktorý vznikol v rámci ekonomických činností a v domácnostiach v EÚ. Prevažnú väčšinu tohto odpadu (17,0 milióna ton) tvoril živočíšny a rastlinný odpad.

Množstvo živočíšneho a rastlinného odpadu v roku 2016 bolo významne nižšie ako 57,3 milióna ton, ktoré vznikli v roku 2004. Hodnota z roku 2016 však naznačuje mierny nárast oproti relatívnej nízkej hodnote 14,5 milióna ton, ktoré vznikli v roku 2012.

Hlavnou zložkou živočíšneho a rastlinného odpadu, ktorý vznikol v tomto odvetví ekonomiky, boli zvierací trus, moč a hnoj. V roku 2016 vzniklo na farmách 12,0 milióna ton tohto druhu odpadu, čo predstavovalo prudký pokles z 30,9 milióna ton, ktoré vznikli v roku 2004, táto hodnota je však aj tak o 2,3 milióna ton vyššia než relatívne nízka hodnota v roku 2012.

Z hľadiska hmotnosti dve tretiny odpadu tvoreného zvieracím trusom, močom a hnojom v EÚ vznikli v Španielsku (39,4 %) a Holandsku (27,5 % celkového množstva v EÚ). Aj keď úroveň množstva tohto druhu odpadu v období 2004 až 2016 v Španielsku klesla o 11,8 milióna ton, v Holandsku v rovnakom období naopak narástla o 2,7 milióna ton.

Príslušný súbor údajov: Generation of waste (v angličtine).

Stupeň spracovania

Potravinový systém je oveľa širší ako primárna poľnohospodárska výroba, keďže jeho súčasťou je aj príprava potravín a ich predaj. Poľnohospodárstvo je činnosť zameraná na pestovanie, chov a zber primárnych produktov. Predtým ako sa potraviny a nápoje dostanú na stôl, sú však často spracované, zabalené, prepravené, distribuované a predané.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) EÚ uznáva tieto prepojenia v svojich cieľoch „zabezpečiť stabilné zásobovanie cenovo dostupnými potravinami“, „udržať životaschopnosť vidieckeho hospodárstva podporovaním zamestnanosti v poľnohospodárstve, potravinárskom priemysle a súvisiacich odvetviach“ a „ochraňovať kvalitu potravín a zdravia“.

Väčšina produktov z 10,3 milióna fariem v EÚ sa predá do odvetvia potravín a nápojov na spracovanie tak v EÚ, ako aj mimo nej, pričom len niektoré produkty, akými sú víno, olivový olej a syr, sa niekedy spracujú priamo na farmách alebo poľnohospodárskych družstvách.

Odvetvie spracovania potravín a nápojov zase vyrába škálu výrobkov určených na konečnú spotrebu alebo na použitie v podobe medziproduktov (napr. oleje, tuky a cukry) na ďalšie spracovanie alebo premenu v iných odberateľských odvetviach priemyselnej výroby predtým ako sa sprístupnia spotrebiteľom.

Mliekarne a bitúnky

V prípade potravín živočíšneho pôvodu prebieha prvý stupeň spracovania v mliekarni alebo na bitúnkoch. Mliekarenské podniky buď nakupujú od stredísk na zber mlieka, alebo, čo je bežnejšie, priamo od fariem s cieľom premeniť mlieko na mliečne výrobky. Bitúnky v EÚ sú zaregistrované a schválené zariadenia používané na zabíjanie a opracovanie zvierat, ktorých mäso je určené na ľudskú spotrebu. Ich činnosť sa obvykle nepovažuje za spracovanie, ale v záujme vyváženého prehľadu sú zahrnuté v analýze.

V roku 2018 bolo v EÚ27 približne 4 900 mliekarenských podnikov, pričom vysoký podiel týchto podnikov sa nachádzal v juhoeurópskych členských štátoch. Len v Taliansku sa nachádzalo takmer 1 200 mliekarní a v Grécku ich bolo približne 800 .

Tieto mliekarne boli vo väčšine členských štátov pomerne malé a zbierali menej ako 5 000 ton mlieka za rok. Napríklad, takmer tri štvrtiny mliekarní v Taliansku zbierali menej ako 5 000 ton mlieka za rok a to isté platilo pre 94 % všetkých mliekarní v Grécku. Existuje však niekoľko výnimiek. V niekoľkých členských štátoch sa nachádzalo malé množstvo pomerne veľkých mliekarní, ktoré zbierali viac ako 100 000 ton mlieka za rok. Patrila sem približne jedna tretina 38 mliekarní v Írsku, približne 40 % z 30 mliekarní v Holandsku a zo 14 mliekarní v Litve a 46 % zo 115 mliekarní v Nemecku.

V EÚ došlo k významnej konsolidácii trhu s mliekom. Napríklad počet mliekarenských podnikov v Taliansku, vo Francúzsku a v Nemecku sa v období 1994 až 2018 znížil o polovicu alebo viac ako o polovicu.

Príslušný súbor údajov: Dairies (v angličtine).

Výroba potravinových výrobkov a nápojov

V roku 2017 bolo v EÚ27 približne 280 000 podnikov, ktoré vyrábali potraviny a nápoje. Približne jedna polovica (51,4 %) týchto podnikov vyrábala pekárenské a múčne výrobky, napr. chlieb, koláče, sušienky, cestoviny a rezance. Podniky na výrobu mäsa a mäsových výrobkov, nápojov a iných potravinových výrobkov, akými sú cukor a cukrárenské výrobky, hotové jedlá a čaje, v roku 2017 spolu predstavovali ďalšiu približne jednu tretinu podnikov na výrobu potravín a nápojov.

Obrázok 7: Podniky na výrobu potravín a nápojov podľa druhu výrobkov, EÚ27, 2017
(%)
Zdroj: Eurostat (sbs_sc_sca_r2)

Podniky na výrobu potravín a nápojov zamestnávali v roku 2017 4,4 milióna osôb. Odhadovaný obrat podnikov na výrobu potravín v roku 2017 bol 930 miliárd EUR a obrat podnikov na výrobu nápojov v 26 členských štátoch, za ktoré boli dostupné údaje, predstavoval ďalších 151 miliárd EUR.

Najväčší počet podnikov na výrobu potravín a nápojov bol vo Francúzsku a v Taliansku, pričom na každú z uvedených krajín pripadalo približne 20 % z celkového počtu takýchto podnikov v EÚ. Najviac osôb v tomto odvetví však zamestnávalo Nemecko (20,3 % z celkového počtu v EÚ), za ktorým nasledovali Francúzsko (16,1 %) a Taliansko (10,4 %).

Prevažnú väčšinu (približne 95 %) všetkých podnikov na výrobu potravín a nápojov v EÚ tvorili malé podniky zamestnávajúce menej ako 50 osôb. Veľmi malé podniky zamestnávajúce menej ako desať osôb predstavovali v roku 2017 približne 80 % všetkých podnikov na výrobu potravín a nápojov.

Stredne veľké podniky zamestnávajúce od 50 do 249 osôb a veľké podniky zamestnávajúce viac ako 250 osôb spolu predstavovali menšinu podnikov vo všetkých členských štátoch, pričom najväčší podiel týchto podnikov bol v Luxembursku (14,6 %), Nemecku (13,0 %) a Litve (9,8 %). Vo väčšine ostatných členských štátov bol tento podiel oveľa nižší vrátane Španielska (4,4 %), Francúzska (1,8 %) a Talianska (1,8 %).

V roku 2018 bola odhadovaná hodnota výroby potravín a nápojov v EÚ 860 miliárd EUR, čo predstavovalo o niečo viac ako dvojnásobok hodnoty poľnohospodárskych primárnych výrobkov vyprodukovaných odvetvím poľnohospodárstva EÚ.

Zbierajú sa údaje za 372 kategórií potravinových výrobkov a nápojov vrátane deviatich kategórií krmiva pre poľnohospodárske zvieratá a krmiva pre spoločenské zvieratá. Najvyššia hodnota potravín a nápojov vyrobených v roku 2018 bola spomedzi všetkých členských štátov dosiahnutá v Nemecku (149,5 miliardy EUR), za ktorým nasledovali Francúzsko (135,5 miliardy EUR) a Taliansko (124,0 miliardy EUR).

Najhodnotnejší výrobok spomedzi potravinových výrobkov a nápojov vyrobených v EÚ v roku 2018 bolo pivo (zo sladu, ale s výnimkou nealkoholického piva), ktorého hodnota bola 29,0 miliardy EUR. Tento trh je teda významný najmä pre farmárov, ktorí pestujú pivovarnícky jačmeň (ale aj niektoré ďalšie obilniny) a chmeľ. Hlavnými výrobcami takého piva spomedzi členských štátov boli Nemecko (20,6 % celkového množstva v EÚ) a Španielsko (12,6 %), aj keď určitá špecializácia bola zaznamenaná aj v Belgicku (10,2 % celkového množstva v EÚ v roku 2017) a Holandsku (7,6 %).

Ďalšie hlavné potraviny a nápoje vyrobené v EÚ boli čerstvý chlieb (26,7 miliardy EUR v roku 2018), strúhané a práškové syry, syry s modrou plesňou a iné netavené syry (26,5 miliardy EUR), koláče a pekárske výrobky (22,1 miliardy EUR) a klobásy a podobné výrobky (21,0 miliardy EUR ).

Vznik odpadu

V roku 2016 vzniklo v EÚ27 v oblasti prípravy a výroby potravín 36,1 milióna ton odpadu, čo predstavovalo 1,4 % celkového množstva odpadu, ktorý vznikol v rámci ekonomických činností a v domácnostiach v EÚ. Veľkú časť tohto množstva tvoril živočíšny a rastlinný odpad (nebezpečný odpad aj odpad, ktorý nie je nebezpečný), ktorý zahŕňal odpadové živočíšne a rastlinné tkanivá, kal, odpad z konzervačných látok, mazív a olejov a biologicky rozložiteľný odpad.

V roku 2016 vzniklo v EÚ27 pri výrobe potravinových výrobkov, nápojov a tabakových výrobkov 21,4 milióna ton živočíšneho a rastlinného odpadu (nebezpečného odpadu aj odpadu, ktorý nie je nebezpečný), čo bolo výrazne menej ako 36,3 milióna ton odpadu, ktorý vznikol v roku 2004.

Najväčšie množstvo živočíšneho a rastlinného odpadu vzniklo v Holandsku (30,3 % celkového množstva v EÚ). Množstvo odpadu vzniknutého pri príprave a výrobe potravín ostalo v období 2004 až 2016 na pomerne stabilnej úrovni, čo je v protiklade s trendom v EÚ. V mnohých členských štátoch vrátane Poľska naopak prudko kleslo (zo 7,0 milióna ton až na 1,4 milióna ton v roku 2016).

Príslušný súbor údajov: Generation of waste (v angličtine).

Obchod s poľnohospodárskymi a potravinovými výrobkami a nápojmi

Poľnohospodársky obchod je činnosť, pri ktorej sa kupuje a predáva poľnohospodársky tovar a služby. V prípade, že krajiny dokážu vyrobiť prebytok, môžu s ním obchodovať za iný tovar a služby. Prečo obchodovať s poľnohospodárskym tovarom? Existuje veľa možných dôvodov, ako napríklad skutočnosť, že neexistujú žiadne miestne alternatívy (napr. niektoré plodiny sa pestujú len v určitých klimatických podmienkach) alebo že niektoré krajiny a regióny dokážu ponúknuť tovar, ktorý je lacnejší, má vyššiu kvalitu, je bezpečný, vyrobený udržateľným spôsobom a je výživný. Obchod môže byť preto zdrojom zahraničnej meny, podporiť zamestnanosť vo vývozných odvetviach, podporiť príjmy v rámci odvetvia a poskytovať spotrebiteľom celý rok kvalitný tovar za konkurencieschopné ceny.

V klasifikáciách obchodu môžu poľnohospodárske výrobky pokrývať tri hlavné skupiny: zvieratá a živočíšne produkty, produkty z plodín a potraviny.

Európska únia (EÚ) je najväčší partner v rámci medzinárodného obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami. Kým EÚ27 dováža najmä jednoduchý nespracovaný poľnohospodársky tovar, vývoz z Európskej únie tvoria hlavne spracované potravinové výrobky. Viac informácií nájdete v tomto článku. Najväčšiu skupinu v rámci vývozu poľnohospodárskych výrobkov z EÚ tvorili potraviny a nápoje (54 %), za ktorými nasledovali rastlinné a živočíšne produkty (obe po 23 %). V rámci dovozu tvorili najväčšiu skupinu rastlinné produkty (44 %), za ktorými nasledovali potraviny (34 %) a živočíšne produkty (22 %).

V roku 2019 bola celková hodnota obchodu (dovoz plus vývoz) s poľnohospodárskym tovarom medzi EÚ27 a zvyškom sveta 325 miliárd EUR. Keďže vývoz (182 miliárd EUR) bol vyšší ako dovoz (143 miliárd EUR), bol zaznamenaný obchodný prebytok vo výške 39 miliárd EUR. Obchod EÚ s poľnohospodárskymi výrobkami sa v období 2002 až 2019 viac ako zdvojnásobil, čo zodpovedá priemernému ročnému rastu o 5,0 %.

Kategóriu živočíšnych produktov tvoria živé zvieratá, mäso, ryby, kôrovce a vodné bezstavovce, mliečne výrobky, vajcia, med a ostatné produkty živočíšneho pôvodu. V roku 2019 EÚ v tejto kategórii výrobkov zaznamenala obchodný prebytok vo výške 7,3 miliardy EUR. Obchodné prebytky v kategóriách mliečnych výrobkov (ktorá zahŕňa syry, mlieko a jogurty) a vtáčích vajec (12,5 miliardy EUR), mäsa a jedlých mäsových drobov (9,9 miliardy EUR) a živých zvierat (2,8 miliardy EUR) viac ako vyvážili deficit (17,7 miliardy EUR) zaznamenaný v kategórii rýb, kôrovcov a vodných bezstavovcov.

Obrázok 8: Poľnohospodársky vývoz a dovoz podľa kategórií výrobkov, EÚ27, 2019
(milión EUR)
Zdroj: Eurostat (kód údajov v databáze COMEXT: DS-016894)

Produkty z plodín zahŕňajú obilniny, zeleninu, záhradnícke výrobky, ovocie, kávu a tuky a oleje. V roku 2019 mala EÚ obchodný deficit (25,3 miliardy EUR) v tejto kategórii produktov z plodín, ktorý bol vo veľkej miere spôsobený deficitom v obchode s jedlým ovocím a orechmi (13,9 miliardy EUR), kávou, čajom, mate a koreninami (7,6 miliardy EUR) a olejnatými semenami a olejnatými plodmi (7,1 miliardy EUR).

Potraviny pozostávajú z rozličných druhov spracovaného tovaru pochádzajúceho z produktov z plodín a zo živočíšnych produktov, napr. cukor, nápoje, tabak a pripravené krmivá pre zvieratá. V roku 2019 bol v EÚ v tejto kategórii potravinových výrobkov zaznamenaný obchodný prebytok 51,1 miliardy EUR. Obchodný prebytok sa dosiahol vďaka obchodnému prebytku v kategóriách nápojov, liehovín a octu (25,7 miliardy EUR) a prípravkov z obilnín, múky, škrobu alebo mlieka (13,7 miliardy EUR).

Kto sú hlavní obchodní partneri EÚ v oblasti poľnohospodárskych výrobkov?

Hlavným obchodným partnerom EÚ27 v oblasti poľnohospodárskych výrobkov bolo v období, keď ešte bolo členským štátom, Spojené kráľovstvo. Ostatné členské štáty EÚ v roku 2019 vyviezli do Spojeného kráľovstva poľnohospodárske výrobky v hodnote 46,7 miliardy EUR, čo predstavovalo 25,1 % celkovej hodnoty vývozu poľnohospodárskych výrobkov z EÚ27, a doviezli z neho poľnohospodárske výrobky v hodnote 19,7 miliardy EUR, čo predstavovalo približne 12,9 % celkovej hodnoty dovozu.

Druhým najväčším vývozným trhom pre poľnohospodárske výrobky EÚ boli Spojené štáty, ktoré predstavovali 11,6 %, resp. 12,6 miliardy EUR, a tretím bola Čína (5,8 %, resp. 10,8 miliardy EUR). V prípade dovozu poľnohospodárskych výrobkov do EÚ v roku 2019 bola druhým najdôležitejším partnerom Brazília a tretím Spojené štáty.

Obrázok 9: Obchod s poľnohospodárskymi výrobkami mimo EÚ podľa hlavných partnerov, EÚ27, 2019
(% podiel vývozu/dovozu EÚ27)
Zdroj: Eurostat (kód údajov v databáze COMEXT: DS-016894)

Stupeň distribúcie

Distribútori potravín a nápojov pôsobia medzi výrobcami a spotrebiteľmi a zahŕňajú veľkoobchodníkov a maloobchodníkov. Zjednodušene povedané, veľkoobchodníci sa môžu považovať za sprostredkovateľov pôsobiacich medzi výrobcami a maloobchodníkmi alebo medzi dvoma výrobcami.

Veľkoobchodníci, maloobchodníci a poskytovatelia služieb v oblasti potravín a nápojov

V roku 2017 bolo v EÚ 203 000 podnikov, ktoré sa špecializujú na veľkoobchod s potravinami a nápojmi, a ďalších 719 000 podnikov, ktoré sa špecializujú na potraviny a nápoje alebo v ktorých tento tovar prevláda. V EÚ sa ďalej nachádzalo približne 1,5 milióna podnikov poskytujúcich služby v oblasti potravín a nápojov, akými sú reštaurácie, bary, kaviarne a stravovacie služby.

Podniky na distribúciu potravín a nápojov sú v EÚ dôležitými zamestnávateľmi. V roku 2017 pracovalo v oblasti veľkoobchodného predaja a špecializovaného maloobchodného predaja potravín a nápojov, v reštauráciách, baroch, kaviarňach a stravovacích službách 10,6 milióna osôb. Okrem toho ďalších 5,0 milióna osôb pracovalo v nešpecializovaných obchodoch s prevládajúcim maloobchodným predajom potravín a nápojov.

Pomerne vysoká koncentrácia v južných členských štátoch sa dá vysvetliť kaviarenskou a reštauračnou kultúrou, ako aj cestovným ruchom. Napríklad na každých 234 obyvateľov v Portugalsku, 255 obyvateľov v Španielsku a 291 obyvateľov v Grécku pripadal jeden podnik, v ktorom sa podávajú nápoje, ako je napríklad bar či kaviareň.

Príslušné súbory údajov: Wholesalers (v angličtine) a retailers (v angličtine).

Doprava

Pre reťazec „z farmy na stôl“ je samozrejme dôležitá doprava, aby sa surové poľnohospodárske výrobky a potraviny dostali od výrobcov k spotrebiteľom. Dĺžka tejto cesty a modálna sieť, ktorou potraviny prechádzajú, sa môže významne líšiť. Okrem iných faktorov to závisí od toho, do akej miery tovar podlieha skaze, a od požiadaviek na udržanie jeho čerstvosti a dobrej kvality. Niektoré poľnohospodárske a potravinové výrobky sa napríklad musia uchovávať zmrazené, iné chladené alebo v ochrannej atmosfére, zatiaľ čo iné sa prepravujú suché alebo v klimatizovanom skladovacom zariadení.

Nákladné vozidlá EÚ prepravia každý rok miliardy ton poľnohospodárskych a potravinových výrobkov. V rokoch 2017 a 2018 prepravili nákladné vozidlá zaregistrované v EÚ27 (s nosnosťou nad 3,5 tony) približne 1,2 miliardy ton primárnych produktov poľnohospodárstva a produktov poľovníctva, lesníctva a rybolovu. Toto množstvo zahŕňa tovar vyrobený v EÚ, ako aj tovar dovezený z krajín mimo EÚ. Nákladné vozidlá zaregistrované v EÚ v roku 2017 prepravili aj ďalších 1,5 miliardy ton potravinových výrobkov, nápojov a tabaku.

Obrázok 10: Preprava poľnohospodárskych a potravinových výrobkov cestnou dopravou, EÚ27, 2010 až 2018
Zdroj: Eurostat (road_go_ta_tg) a (road_go_ta_dctg)

Treba poznamenať, že tieto údaje nezohľadňujú hmotnosť výrobkov prepravených cestnou dopravou v EÚ nákladnými vozidlami, ktoré nie sú zaregistrované v EÚ, ani nákladnými vozidlami s nosnosťou, ktorá je nižšia ako 3,5 tony. Toto je dôležité poznamenať v súvislosti s krajinami na hraniciach EÚ, keďže tieto štatistiky nepokrývajú časť medzinárodnej dopravy.

Jednotkou miery v nákladnej doprave je tonokilometer (tkm). Táto jednotka predstavuje prepravu jednej tony tovaru určitým druhom dopravy na vzdialenosť jedného kilometra. Na účely tejto analýzy sa táto jednotka merania označuje ako „vzdialenosť s užitočným zaťažením“. Nákladné vozidlá zaregistrované v EÚ s nosnosťou nad 3,5 tony prepravili v roku 2017 produkty poľnohospodárstva a produkty poľovníctva, lesníctva a rybolovu na vzdialenosť s užitočným zaťažením 195 miliárd tonokilometrov a v roku 2018 191 miliárd tonokilometrov. Potravinové výrobky, nápoje a tabak sa v roku 2017 prepravili na ďalších 288 miliárd tonokilometrov. Aby sme tento údaj uviedli v určitom kontexte, zodpovedalo to priemernej vzdialenosti 176 km na každú tonu uvedeného kombinovaného tovaru prepraveného cestnou dopravou.

Nákladnými vozidlami zaregistrovanými v EÚ sa prepravuje široká škála výrobkov, ale vzdialenosť s užitočným zaťažením pri cestnej doprave kombinovanej skupiny produktov poľnohospodárstva a produktov poľovníctva, lesníctva a rybolovu, ako aj potravinových výrobkov, nápojov a tabaku bola v roku 2017 vyššia ako pri akejkoľvek inej skupine výrobkov. Tieto kombinované skupiny tovaru v roku 2017 predstavovali 27,5 % vzdialenosti s užitočným zaťažením celej cestnej nákladnej dopravy nákladnými vozidlami zaregistrovanými v EÚ a 20,8 % celkového množstva nákladných ton v cestnej doprave.

Prevažná väčšina (85,4 % tovaru v tonách, 2017) produktov poľnohospodárstva a produktov poľovníctva, lesníctva a rybolovu prepraveného nákladnými vozidlami zaregistrovanými v EÚ sa prevážala na vzdialenosti, ktoré boli kratšie ako 300 km. To platilo aj pre potravinové výrobky, nápoje a tabakové výrobky (79,8 %). Väčšina týchto výrobkov (68,1 %, resp. 58,9 %) sa dokonca prepravovala na vzdialenosti menšie ako 150 km. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že mnohé (najmä čerstvé) poľnohospodárske a potravinové výrobky podliehajú skaze a že sú dobre dostupné u regionálnych výrobcov.

Najväčšiu časť cestnej nákladnej dopravy poľnohospodárskych a poľovníckych produktov a produktov lesníctva a rybolovu, ako aj potravinových výrobkov v EÚ predstavovala vnútroštátna cestná nákladná doprava medzi dvoma miestami, ktoré sa nachádzajú v rovnakej krajine, prostredníctvom vozidla zaregistrovaného v danej krajine; to isté platilo aj pre iné výrobky. V cestnej nákladnej doprave, v rámci ktorej sa prepravovali produkty poľnohospodárstva a produkty poľovníctva, lesníctva a rybolovu, mala vo všetkých členských štátoch najvyšší podiel vnútroštátna doprava. Najvyššie podiely (viac ako 99 %) boli zaznamenané v ostrovných členských štátoch, akými sú Cyprus a Írsko, a v členských štátoch so silným prepojením na medzinárodnú námornú dopravu, akými sú Fínsko a Švédsko. Len v niekoľkých členských štátoch, ako je Holandsko a Belgicko, v ktorých sa nachádzajú dôležité nákladné prístavy, ako aj v Luxembursku, Slovinsku, Maďarsku a na Slovensku predstavoval podiel medzinárodnej nákladnej dopravy, v rámci ktorej sa prepravovali produkty poľnohospodárstva a produkty poľovníctva, lesníctva a rybolovu, viac ako 15 %.

Stupeň spotrebiteľa

Občania EÚ majú k dispozícii širokú škálu potravín a nápojov. Nákupy často odzrkadľujú miestnu, regionálnu a národnú kuchyňu a sú súčasťou národnej kultúrnej identity členského štátu. Takisto existujú značné rozdiely v podiele príjmov, ktoré domácnosti vynakladajú na potravinové výrobky a nápoje.

V roku 2018 potraviny a nápoje (vrátane stravovacích služieb) spoločne predstavovali 21,5 % priemerných výdavkov domácností na konečnú spotrebu v EÚ27. Z tohto celku sa na potraviny minulo v priemere 11,8 %, na stravovacie služby 6,8 %, na alkoholické nápoje 1,6 % a na nealkoholické nápoje 1,2 %. Medzi členskými štátmi sa však v týchto podieloch zaznamenali významné rozdiely. Najvyššie celkové podiely boli zaznamenané v Rumunsku a Estónsku (v oboch po 30,9 %) a najnižšie v Luxembursku (17,3 %) a Nemecku (16,6 %).

Potraviny a nápoje predstavujú pre väčšinu ľudí základné výdavkové položky, aj keď mnoho ľudí trpí nedostatkom potravín. V roku 2018 bolo pre približne každého desiateho (odhadom 11,9 %) človeka staršieho ako 16 rokov čiastočne alebo takmer úplne nemožné dovoliť si jedlo s mäsom, kuracím alebo rybím mäsom, alebo vegetariánsky ekvivalent. Tento podiel bol najvyšší (13,8 %) u osôb vo vekovej skupine 55 až 64 rokov.

Chudoba v EÚ bráni mnohým ľuďom v konzumácii výživných jedál. Ako sa však priemerné príjmy zvyšujú, často dochádza k nahradeniu produktov kvalitnejšími produktmi a väčšiemu využívaniu stravovacích služieb. Priemerná výška výdavkov na potraviny a nápoje ako podiel príjmu sa s nárastom priemerného príjmu znižuje.

Spomedzi sociálno-ekonomických skupín v EÚ bol najvyšší podiel výdavkov vynaložených na potraviny zaznamenaný u nezamestnaných (17,2 %) a dôchodcov (15,9 %) a najnižší u nemanuálnych pracovníkov (12,6 %). Najvyšší podiel výdavkov domácnosti vynaložených na stravovacie služby bol u nemanuálnych pracovníkov (5,4 %). V podiele výdavkov domácnosti na spotrebu alkoholických nápojov boli medzi sociálno-ekonomickými skupinami zaznamenané pomerne malé rozdiely (od 0,9 do 1,1 percentuálneho bodu).

Na aké potraviny a nápoje míňajú ľudia peniaze? Spomedzi kategórií potravín pripadal najvyšší podiel v rámci výdavkov domácností na spotrebu vo všetkých členských štátoch na mäso (v priemere 3,3 % v EÚ v roku 2015, pričom najvyššia hodnota 7,8 % sa dosiahla v Rumunsku).

Európska komisia zaviedla niekoľko iniciatív na podporu zdravého a udržateľného stravovania. Medzi tieto iniciatívy patrila aj iniciatíva z roku 2007 týkajúca sa zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou[5], ktorej súčasťou boli iniciatívy týkajúce sa označovania potravín, programov konzumácie ovocia a mlieka v školách, športu a výskumných projektov. Medzi jej ďalšie ciele patrili: predchádzanie nedostatkom v oblasti výživy a zdravotným problémom, ktoré priamo súvisia s nadváhou, podpora bezpečných a udržateľných potravín, zníženie plytvania potravinami a zlepšenie životných podmienok zvierat. Zdravotné problémy, ktoré priamo súvisia s nadváhou alebo obezitou, majú aj hospodársky dosah v podobe nákladov na liečbou ochorení súvisiacich s nadváhou. Obezita spôsobuje širokú škálu chronických chorôb vrátane cukrovky, rakoviny a chorôb srdca. Index telesnej hmotnosti (BMI) sa určuje ako hmotnosť osoby v kilogramoch delená druhou mocninou výšky v metroch.

V roku 2017 bola polovica obyvateľov EÚ27 (51,8 %) klasifikovaná ako osoby s nadváhou, pričom niečo viac ako jedna tretina (36,9 %) obyvateľov EÚ v roku 2017 mala predstupeň obezity (BMI od 25 do 30) a ďalších 14,9 % obyvateľov bolo obéznych (BMI vyšší ako 30). Tieto podiely podľa všetkého narastajú, čo platilo v prevažnej väčšine členských štátov, za ktoré sú dostupné údaje od roku 2008. V niektorých členských štátoch významne narástol podiel obyvateľov s nadváhou. Napríklad v Bulharsku narástol z 50,8 % v roku 2008 na odhadovaných 59,5 % v roku 2017 a v Rumunsku z 50,3 % v roku 2008 na odhadovaných 62,9 % v roku 2017 (najvyššia miera spomedzi všetkých členských štátov).

Podiel osôb v predstupni obezity a s obezitou je vo všeobecnosti rozdielny v závislosti od veku a dosahuje vrchol vo veku 55 až 74 rokov; potom znova klesá. Niečo viac ako jedna pätina (22,1 % v roku 2014) mladých dospelých v EÚ vo veku 18 až 24 rokov bola v predstupni obezity alebo bola obézna. V predstupni obezity alebo obézne však boli takmer dve tretiny (66,4 % v roku 2014) dospelých vo veku 65 až 74 rokov.

Tabuľka 1: Podiel obyvateľov s nadváhou podľa pohlavia a veku, 2014
(%)
Zdroj: Eurostat (hlth_ehis_bm1e)

Z údajov vyplýva, že existuje politický záujem, aby sa podporovala zdravá a udržateľná strava v každom veku a udržateľná spotreba potravín.

Príslušné súbory údajov: Consumption expenditure (v angličtine), socio-economic structure (v angličtine) a obesity (v angličtine).

Vznik odpadu

V roku 2016 vzniklo v domácnostiach v EÚ27 187,4 milióna ton odpadu, čo predstavovalo 8,3 % celkového množstva odpadu, ktorý vznikol v rámci ekonomických činností a v domácnostiach. Tento odpad zahŕňa okrem mnohých iných plasty, kovy a odevy. V rámci celkového množstva odpadu, ktorý v roku 2016 vznikol v domácnostiach, tvoril 28,3 milióna ton živočíšny a zmiešaný odpad z potravín a rastlinný odpad.

Obrázok 11: Vznik odpadu v rámci ekonomických činností a v domácnostiach, EÚ27, 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Množstvo živočíšneho a zmiešaného odpadu z potravín a rastlinného odpadu, ktorý vznikol v domácnostiach, sa v období 2004 až 2016 zdvojnásobilo (+104,1 %), čo zdôrazňuje budúcu úlohu bojovať proti plytvaniu s potravinami v rámci EÚ.

Príslušný súbor údajov: Generation of waste (v angličtine).

Záver

Úsilie pri riešení problémov týkajúcich sa odpadu, problémov s nadváhou a zdravia občanov pri súčasnej snahe zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a zmierniť zmenu klímy bude mať vplyv v rámci celého potravinového reťazca. Ovplyvňuje, čo sa vyrába na farmách a v odvetví rybolovu, a ako sa to vyrába. Ovplyvňuje, ako sa potraviny balia, označujú a prepravujú. Ovplyvňuje, s čím sa obchoduje s partnermi po celom svete. A ovplyvňuje aj potraviny, ktoré jeme, a to, čo pijeme. Prvý krok v rámci tejto novej stratégie teda spočíva v objasnení súčasnej situácie v súvislosti s reťazcom.

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Štrukturálne zisťovanie fariem

Takmer všetky štatistiky týkajúce sa fariem a farmárov pochádzajú zo štrukturálneho zisťovania fariem za rok 2016. Štrukturálne zisťovanie fariem obsahuje celý rad informácií o poľnohospodárskych podnikoch vrátane podrobných údajov o ukazovateľoch týkajúcich sa pracovnej sily vo farmách. Štrukturálne zisťovanie fariem sa vykonáva každých 10 rokov ako poľnohospodársky cenzus a každé 3 roky ako výberové zisťovanie.

Ekologické poľnohospodárstvo

Údaje sa zbierajú ročne a členské štáty, Island, Nórsko, Švajčiarsko, Turecko, Severné Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko ich poskytujú na základe harmonizovaného dotazníka. Údaje v rámci tohto ročného zberu pochádzajú z administratívnych údajov vnútroštátnych subjektov zodpovedných za vydávanie osvedčení prevádzkovateľom v odvetví ekologického poľnohospodárstva. Až do referenčného roku 2007 bolo poskytovanie údajov dobrovoľné. Od referenčného roku 2008 sa údaje musia zasielať na základe nariadenia Komisie (ES) č. 889/2008, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 834/2007.

Štatistika rastlinnej produkcie

Štatistiky o produktoch z plodín sa zbierajú na základe nariadenia (ES) č. 543/2009 a získavajú sa prostredníctvom výberových zisťovaní, ktoré sú doplnené administratívnymi údajmi a odhadmi založenými na odborných pozorovaniach. Zdroje sú v jednotlivých členských štátoch EÚ rozdielne v závislosti od vnútroštátnych podmienok a štatistických postupov. Národné štatistické úrady alebo ministerstvá poľnohospodárstva sú zodpovedné za zber údajov v súlade s nariadeniami EÚ. Definitívne údaje, ktoré sa zasielajú Eurostatu, sú čo najviac zosúladené. Eurostat je zodpovedný za zostavovanie agregátov za EÚ. Zozbierané štatistiky o poľnohospodárskych výrobkoch sa týkajú viac ako 100 jednotlivých produktov z plodín.

Štatistika stavov hospodárskych zvierat a produkcie mäsa

Štatistiku stavov hospodárskych zvierat a produkcie mäsa zbierajú členské štáty EÚ podľa nariadenia (ES) č. 1165/2008, ktoré sa vzťahuje na hovädzí dobytok, ošípané, ovce a kozy; štatistiky zabitého hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a hydiny a prognózy o výrobe hovädzieho, teľacieho, bravčového, ovčieho a kozieho mäsa. Zisťovania stavov hospodárskych zvierat zahŕňajú dostatočný počet poľnohospodárskych podnikov, aby sa pokrylo minimálne 95 % vnútroštátnej populácie hospodárskych zvierat zistenej pri poslednom štrukturálnom zisťovaní fariem. Štatistika stavu hovädzieho dobytka a ošípaných sa zostavuje dvakrát ročne k určitému referenčnému dňu v máji/júni a určitému referenčnému dňu v novembri/decembri.

Štatistiky mlieka a mliečnych výrobkov

Štatistiky mlieka a mliečnych výrobkov sa zbierajú podľa rozhodnutia 1997/80/ES a vykonávacej smernice 1996/16/ES. Vzťahujú sa na poľnohospodársku výrobu a využívanie mlieka, ako aj opis (štruktúru) a zbernú a výrobnú činnosť mliekarní. Pre malý počet mliekarenských podnikov národné údaje často podliehajú štatistickej dôvernosti. Poskytovanie úhrnov za EÚ je preto v tomto kontexte problematické a niektoré informácie uvedené v analýze sú založené na čiastočných údajoch za členské štáty (v dôsledku čoho nemusia byť v úhrnoch zohľadnené niektoré krajiny). Na jednej strane štatistiky z tohto malého počtu podnikov poskytujú skoré odhady trendov. Na druhej strane sú na úplný prehľad o mliekarenskom sektore potrebné podrobné informácie od fariem, čo znamená, že definitívne údaje o mliekarenskej výrobe na úrovni EÚ sú k dispozícii až približne rok po referenčnom roku. Údaje o mliečnych výrobkoch sa zaznamenávajú na základe hmotnosti, a preto je náročné porovnať jednotlivé produkty (napríklad čerstvé mlieko a prášok z mlieka). Porovnateľnejšie údaje poskytuje objem plnotučného alebo odstredeného mlieka používaného v mliekarenských procesoch.

Ekonomické účty pre poľnohospodárstvo

Ekonomické účty pre poľnohospodárstvo (EÚP) sú satelitným účtom Európskeho systému účtov (ESA 2010). Vzťahujú sa na poľnohospodárske výrobky a služby vyprodukované počas účtovného obdobia a predané poľnohospodárskymi jednotkami, uskladnené v zásobách na farmách alebo použité na ďalšie spracovanie poľnohospodárskymi výrobcami. Koncepcie EÚP sa prispôsobujú osobitnej povahe odvetvia poľnohospodárstva: napríklad EÚP nezahŕňa len pestovanie hrozna a olív, ale aj výrobu vína a olivového oleja poľnohospodárskymi výrobcami, ak ich vyrábajú z vlastného hrozna a olív. Zahŕňa aj informácie o spotrebe produktov z plodín používaných v krmivách pre zvieratá v rámci jednotky, ako aj výstup, ktorý predstavuje výroba fixného kapitálu vo vlastnej réžii a vlastná konečná spotreba poľnohospodárskych jednotiek. EÚP pozostáva z účtu produkcie, účtu vytvárania príjmu, účtu podnikateľského príjmu a niektorých prvkov kapitálového účtu. Členské štáty EÚ v prípade výrobných položiek zasielajú Eurostatu hodnoty v základných cenách, ako aj ich zložky (hodnoty v cenách výrobcov, subvencie na produkty a dane z produktov).

Spotreba pesticídov

Zber údajov od referenčného roku 2011 je založený na nariadení (ES) č. 1185/2009 o štatistike pesticídov, ktorým sa stanovil spoločný rámec na systematickú tvorbu štatistiky Spoločenstva o predaji a používaní tých pesticídov, ktoré sú prípravkami na ochranu rastlín. Podľa „harmonizovanej klasifikácie látok“ je každá účinná látka zaradená do hlavnej skupiny, kategórie prípravku a chemickej triedy. Eurostat môže zverejňovať údaje za jednotlivé krajiny, ktoré nie sú dôverné, na úrovni hlavnej skupiny a kategórie prípravku.

Prípravky na ochranu rastlín sú prípravky, ktoré pozostávajú z jednej alebo viacerých účinných látok alebo obsahujú takéto látky, vo forme, v ktorej sa dodávajú užívateľovi, a sú určené na:

  • ochranu rastlín alebo rastlinných produktov proti všetkým škodlivým organizmom alebo zabránenie pôsobeniu takýchto organizmov, pokiaľ takéto látky alebo prípravky nie sú ďalej vymedzené inak,
  • ovplyvňovanie životných procesov rastlín, okrem živín (napr. rastové regulátory),
  • konzerváciu rastlinných produktov, pokiaľ takéto látky alebo produkty nepodliehajú osobitným ustanoveniam Rady alebo Komisie o konzervačných látkach,
  • ničenie nežiadúcich rastlín alebo
  • kontrolu nežiadúceho rastu rastlín alebo zamedzenie takémuto rastu.

Neexistuje však žiadne spoločné vymedzenie prijaté všetkými členskými štátmi, pričom v škále prípravkov používaných v jednotlivých krajinách sa môžu vyskytovať významné rozdiely, čo obmedzuje možnosti ich porovnania. Na účely podrobného posúdenia sú potrebné doplňujúce informácie o situácii v určitých krajinách. Údaje sa vzťahujú na množstvá účinných látok, čo sú látky v komerčných prípravkoch, ktoré prinášajú želaný účinok na cieľové organizmy (huby, burinu, škodcov atď.). Základné údaje sa vo všeobecnosti uvádzajú v kg účinnej látky predanej za rok v každej z hlavných funkčných kategórií prípravkov („herbicídy, desikanty a prípravky na ničenie machu“, „fungicídy a baktericídy“, „insekticídy a akaricídy“ a. i.).

Údaje o predaji pesticídov sa vzťahujú na použitie v poľnohospodárstve aj mimo neho.

Na štatistiky predaja pesticídov majú vplyv obmedzenia v súvislosti s dôvernosťou. Vplyv týchto obmedzení na údaje sa líši v závislosti od členského štátu, druhu pesticídov a roku. Pokiaľ ide o celkový predaj pesticídov v EÚ v období 2011 až 2017, dôverné údaje predstavujú menej ako 3 % objemu.

Spotreba minerálnych hnojív

Eurostat zverejňuje dva súbory údajov o anorganických hnojivách: (aei_fm_usefert) a (aei_fm_manfert). Prvý z nich sa zbiera od členských štátov a je odhadom miery používania dusíka (N) a fosforu (P) v poľnohospodárstve. Druhý súbor údajov poskytnutý spoločnosťou Fertilizers Europe je odhadovaná spotreba na základe predaja minerálnych hnojív v EÚ. Číselné údaje odhadované obchodným združením Fertilizers Europe na základe predaja minerálnych hnojív z veľkej časti zodpovedajú odhadom spotreby dusíka a fosforu, ktoré nahlásili krajiny, aj keď sa pre metodické rozdiely nedajú priamo porovnať.

Hrubá bilancia dusíka

Metodika bilancií dusíka je opísaná v príručke Eurostatu/OECD pre bilanciu živín. V hrubej bilancii dusíka sa uvádzajú všetky vstupy do pôdy a výstupy z nej a vypočítava sa hrubý prebytok dusíka, ktorý je rozdielom medzi celkovou hodnotou vstupov a výstupov. Hrubý prebytok dusíka na hektár sa vypočíta vydelením celkovej hodnoty prebytku dusíka referenčnou oblasťou. Referenčná oblasť súčasnej verzie bilancií uložená v databáze Eurostatu je využívaná poľnohospodárska plocha. Treba poznamenať, že niektoré krajiny používajú mierne odlišné metodiky (do tejto skupiny patrí napr. Rakúsko a Španielsko). Znamená to, že časové rady sú porovnateľné v rámci krajín, ale jednotlivé hodnoty by sa nemali porovnávať s jednotlivými hodnotami iných krajín.

Štatistika rybolovu

Štatistiky rybolovu zbiera Eurostat z oficiálnych národných zdrojov členských štátov EÚ a členov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHS). Štatistiky sa zbierajú s použitím medzinárodne odsúhlasených koncepcií a definícií vytvorených pracovnou skupinou pre koordináciu, do ktorej patrí Eurostat a niekoľko ďalších medzinárodných organizácií zodpovedných za štatistiky rybolovu.

Štatistiky európskej produkcie v oblasti rybolovu zahŕňajú úlovky a akvakultúru. Úlovky označujú produkty rybolovu vylovené na všetky účely (komerčné, priemyselné, rekreačné a živobytie) všetkými druhmi tried rybolovných jednotiek (vrátane rybárov, plavidiel, vybavenia atď.). Pre to, v ktorej krajine sa úlovok zaregistruje, je smerodajná vlajka rybárskeho plavidla. Eurostat okrem štatistík o úlovkoch zbiera aj štatistiky o vylodeniach súvisiacich so všetkými produktmi rybolovu (vyjadrených v hmotnosti produktov) vylodených vo vykazujúcej krajine bez ohľadu na štátnu príslušnosť plavidla, ktoré uskutočňuje vylodenie. Do štatistík sa majú zahrnúť aj vylodenia plavidiel vykazujúcej krajiny v prístavoch mimo EÚ, ktoré sa dovážajú do EÚ. Akvakultúrna produkcia sa týka chovu vodných (sladkovodných alebo morských) organizmov v kontrolovaných podmienkach. Akvakultúra znamená, že rast organizmov sa neponecháva len na prírodu, ale robia sa určité zásahy, ako je pravidelné vysadzovanie násad, kŕmenie a ochrana pred dravcami. Chov takisto znamená, že chované populácie sú vo vlastníctve jednotlivcov alebo podnikov.

Štatistiky úlovkov Eurostatu predkladajú členské štáty EHS v súlade s týmito právnymi predpismi EÚ:

  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 218/2009 z 11. marca 2009 o predkladaní štatistík nominálneho úlovku členských štátov vykonávajúcich rybolov v severovýchodnom Atlantiku (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009),
  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 217/2009 z 11. marca 2009 o predkladaní štatistík o úlovkoch a o rybárskej činnosti členských štátov vykonávajúcich rybolov v severozápadnom Atlantiku (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009),
  • nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2009 z 11. marca 2009 o predkladaní štatistík nominálneho úlovku členských štátov vykonávajúcich rybolov v určitých oblastiach s výnimkou severného Atlantiku (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 1).

Štatistiky sa vykazujú v ekvivalentoch živej hmotnosti vylodení (inak povedané, hmotnosť produktu pri vylodení, na ktorú sa uplatnil príslušný konverzný faktor). Z tohto dôvodu sú vylúčené množstvá produktov rybolovu, ktoré síce boli ulovené, ale nevylodili sa. V prípade štatistík o vyloďovaní vykazuje každá krajina ročné údaje o množstvách a hodnotách produktov rybolovu vylodených v prístavoch danej krajiny podľa podmienok nariadenia (ES) č. 1921/2006 z 18. decembra 2006 o predkladaní štatistických údajov o vyloďovaní produktov rybolovu v členských štátoch a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1382/91 (Ú. v. EÚ L 403, 30.12.2006). V prípade štatistík o akvakultúre predkladajú vnútroštátne orgány Eurostatu štatistiky o produktoch akvakultúry podľa podmienok nariadenia (ES) č. 762/2008 z 9. júla 2008 o predkladaní štatistiky o akvakultúre členskými štátmi a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 788/96 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008).

Pokiaľ ide o rybársku flotilu, štatistiky pre členské štáty EÚ sa zostavujú na základe registra rybárskej flotily Spoločenstva vedeného Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre námorné záležitosti a rybárstvo. Štatistiky pre Island a Nórsko sa zostavujú na základe údajov o flotilách predkladaných vnútroštátnymi orgánmi.

Vznik odpadu

Monitorovanie vykonávania politiky v oblasti odpadov, najmä dodržiavania zásad zhodnocovania a bezpečného zneškodňovania, si vyžaduje spoľahlivú štatistiku vzniku odpadu a nakladania s odpadom z podnikov a zo súkromných domácností. V roku 2002 bolo prijaté nariadenie (ES) č. 2150/2002 o štatistike o odpadoch, ktoré tvorí rámec harmonizovanej štatistiky Spoločenstva v tejto oblasti. V uvedenom nariadení sa vyžaduje, aby členské štáty EÚ počínajúc referenčným rokom 2004 poskytovali každé dva roky údaje o vzniku, zhodnocovaní a zneškodňovaní odpadu. Údaje o vzniku a spracovaní odpadu sú k dispozícii za párne referenčné roky od roku 2004 do roku 2016.

Štrukturálna podniková štatistika (ŠPŠ)

Štrukturálna podniková štatistika opisuje štruktúru, vedenie a vykonávanie ekonomických činností až po najpodrobnejšiu úroveň činnosti (niekoľko stoviek ekonomických odvetví). Členské štáty EÚ posielajú ŠPŠ každoročne na základe zákonnej povinnosti, ktorú majú od roku 1995. ŠPŠ sa vzťahuje na všetky činnosti podniku okrem poľnohospodárskych činností a osobných služieb, pričom údaje poskytujú všetky členské štáty EÚ, Nórsko a Švajčiarsko, niektoré kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny. Údaje sa zbierajú podľa oblasti činnosti: Príloha I – Služby, príloha II – Priemysel, príloha III – Obchod, príloha IV – Stavebníctvo, a podľa súborov údajov. Každá príloha obsahuje niekoľko súborov údajov, ako sa uvádza v nariadení o ŠPŠ. Väčšinu údajov zbierajú národné štatistické úrady (NŠÚ) pomocou štatistických zisťovaní, registrov ekonomických subjektov alebo z rôznych administratívnych zdrojov. Informácie požadované za finančný sektor (sekcia K NACE Rev. 2/sekcia J NACE Rev 1.1) poskytujú často regulačné alebo kontrolné vnútroštátne orgány pre finančné inštitúcie alebo centrálne banky. Členské štáty v závislosti od zdroja údajov uplatňujú rôzne štatistické metódy, ako je dopočítavanie, odhad na základe modelov, alebo rôzne formy imputácie, aby sa zaručila kvalita vytvorenej štrukturálnej podnikovej štatistiky.

Štatistika PRODCOM

Štatistika PRODCOM poskytuje podrobné informácie o fyzickom objeme produkcie predanej počas sledovaného obdobia, o hodnote produktov predaných počas sledovaného obdobia a v prípade niektorých produktov o celkovom objeme produkcie počas sledovaného obdobia. Štatistické zisťovanie PRODCOM je založené na zozname PRODCOM, ktorý pozostáva z približne 3 900 produktov. 8-miestne kódy používané v zozname sú založené na 6-miestnych kódoch CPA, a teda na 4-miestnych kódoch NACE Rev. 1.1. Kód PRODCOM je od roku 2008 prepojený s CPA 2008 a NACE Rev. 2. Prepojenie s NACE umožňuje národným štatistickým úradom používať register ekonomických subjektov na identifikáciu podnikov, ktoré pravdepodobne vyrábajú daný produkt. Zoznam PRODCOM sa reviduje každý rok.

Štatistika dopravy

Údaje o preprave tovaru cestnou dopravou vychádzajú z mikroúdajov zozbieraných v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 70/2012 o štatistickom zisťovaní v cestnej nákladnej doprave. Údaje sa agregujú na základe výberových zisťovaní, ktoré vykonávajú vykazujúce krajiny. Údaje zahŕňajú tony, tonokilometre, vozokilometre a počet ciest. Štatistku nákladnej cestnej dopravy vykazujú členské štáty za vozidlá zaregistrované vo svojej krajine. Štatistika vnútrozemskej vodnej dopravy poskytuje informácie o objeme a výkone nákladnej dopravy v rámci siete vodných ciest v EÚ. Vykazuje sa na základe „zásady teritoriality“, čo znamená, že každá krajina vykazuje nakladanie, vykladanie a prepravu tovaru, ktoré sa uskutočnia na jej území, bez ohľadu na krajinu pôvodu podnikov alebo miesto prvého naloženia a konečného vyloženia tovaru.

Štatistiky obchodu

Údaje EÚ pochádzajú z databázy Eurostatu COMEXT. COMEXT je referenčná databáza Eurostatu pre medzinárodný obchod s tovarom. Poskytuje prístup nielen k aktuálnym a historickým údajom z členských štátov EÚ, ale aj k štatistikám značného počtu krajín mimo EÚ. Agregované a podrobné štatistiky medzinárodného obchodu šírené pomocou webového sídla Eurostatu sa zostavujú z údajov databázy COMEXT na mesačnej báze. Keďže sa databáza COMEXT aktualizuje denne, v prípade nedávnych revízií sa údaje uverejnené na webovom sídle môžu líšiť od údajov uložených v databáze COMEXT.

Poľnohospodárske výrobky sa v tomto článku klasifikujú podľa podpoložiek kombinovanej nomenklatúry (KN) na základe medzinárodnej klasifikácie známej ako harmonizovaný systém opisu a číselného označovania tovaru (HS) spravovanej Svetovou colnou organizáciou. 24 kapitol (2-miestne kódy) poľnohospodárskych výrobkov v nomenklatúre KN je rozdelených do 3 hlavných druhov: živočíšne, rastlinné a potravinové výrobky. Kapitola 15 (živočíšne alebo rastlinné tuky a oleje a produkty ich štiepenia; upravené jedlé tuky; živočíšne alebo rastlinné vosky) je zahrnutá v sekcii týkajúcej sa zeleniny.

Výdavky na konečnú spotrebu

Eurostat zbiera údaje o výdavkoch domácností na konečnú spotrebu podľa medzinárodnej klasifikácie individuálnej spotreby podľa účelu (COICOP) v rámci systému ESA 2010. Požiadavky na zasielanie pre každý súbor údajov sú vymedzené v programe zasielania údajov ESA 2010. Údaje klasifikácie COICOP sa zasielajú v termíne t + 9 mesiacov po referenčnom období.

Výdavky domácností na spotrebu sa klasifikujú podľa účelu spotreby v súlade s klasifikáciou COICOP [Classification of Individual Consumption by Purpose, pozri aj nariadenie Komisie (ES) č. 113/2002 z 23. januára 2002]. Príslušné kategórie klasifikácie COICOP na trojmiestnej úrovni sú:

  • P010 – Potraviny a nealkoholické nápoje
  • P011 – Potraviny
  • P012 – Nealkoholické nápoje
  • P020 – Alkoholické nápoje, tabak a narkotiká
  • P021 – Alkoholické nápoje
  • P111 – Stravovanie

Štatistika indexu telesnej hmotnosti (BMI)

Zdrojom informácií štatistiky BMI je európsky prieskum zdravia formou rozhovorov. Jeho cieľom je poskytnúť harmonizovanú štatistiku v rámci členských štátov EÚ týkajúcu sa zdravotného stavu a životného štýlu (determinanty zdravia) respondentov a využívania služieb zdravotnej starostlivosti z ich strany. Index telesnej hmotnosti (BMI) je hmotnosti osoby v pomere k jej výške, čo dosť spoľahlivo umožňuje odhadnúť telesný tuk. BMI je akceptovaný ako najužitočnejšia miera obezity u dospelých (vo veku 18 rokov a viac), keď sú k dispozícii len údaje o hmotnosti a výške. Vypočítava sa ako hmotnosť osoby (v kilogramoch) delená druhou mocninou výšky (v metroch). BMI = hmotnosť (kg)/výška (m²)

Na klasifikáciu výsledkov BMI sa používa toto členenie (podľa WHO):

< 18,50: podváha,
18,50 – < 25,00: normálna hmotnosť;
>= 25,00: nadváha,
>= 30,00: obezita.

Kontext

Stratégia „z farmy na stôl“ Farm to Fork strategy (v angličtine) pre potravinový systém, ktorý je spravodlivý, zdraviu prospešný a šetrný k životnému prostrediu, je hlavnou zložkou Európskej zelenej dohody.

Má päť kľúčových strategických cieľov:

i) Zaručiť udržateľnú výrobu potravín
Zahŕňa to úsilie, aby sa: zintenzívnili opatrenia farmárov a rybárov v boji so zmenou klímy, chránilo životné prostredie a zachovala biodiverzita, významne znížilo používanie chemických pesticídov, hnojív a antibiotík a závislosť od nich, ďalej rozvíjalo ekologické poľnohospodárstvo, ďalej podporovalo živobytie farmárov a rybárov v procese transformácie.
ii) Stimulovať udržateľné spracovanie potravín a postupy v dolnej časti dodávateľského reťazca
Zahŕňa to úsilie, aby sa: ovplyvnil výber stravy zo strany spotrebiteľov, revidovali obchodné normy, stanovili nutričné profily, zlepšilo balenie potravín.
iii) Podporiť udržateľnú spotrebu potravín
Zahŕňa to úsilie, aby sa: zvrátil nárast miery výskytu nadváhy a obezity v celej EÚ, posilnilo postavenie spotrebiteľov pomocou lepšieho označovania potravín, stanovili minimálne povinné kritériá udržateľného obstarávania potravín.
iv) Zmierniť potravinové straty a mieru plytvania potravinami
Zahŕňa to úsilie, aby sa: znížili potravinové straty v rámci dodávateľského reťazca, zlepšilo zhodnocovanie živín a druhotných surovín, posilnilo biohospodárstvo, nakladanie s odpadmi a energia z obnoviteľných zdrojov.
v) Bojovať s potravinovými podvodmi v rámci dodávateľského reťazca
Zahŕňa to úsilie, aby sa: zlepšila vysledovateľnosť potravín a upozornenia.

Direct access to

Other articles
Tables
Database
Dedicated section
Publications
Methodology
Visualisations




(všetky v angličtine)

Metodológia

Poznámky

  1. ↑ Odvetvie je v kontexte účtovníctva odvetvím ekonomickej činnosti. Pojem „odvetvie poľnohospodárstva“ sa používa na opis odvetvia poľnohospodárskej výroby, ale nemalo by sa z neho vyvodzovať, že poľnohospodárstvo je industrializované ani v ňom nejde o spracovanie surovín.
  2. ↑ OECD (2019), Accelerating Climate Action: Refocusing policies through a Well-being lens (Zrýchlenie opatrení v oblasti klímy: nové zameranie politík z hľadiska životných podmienok).
  3. ↑ Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), hlavné oblasti 21, 27, 34, 37, 41, 47, 51.
  4. ↑ Viac informácií nájdete na webovom sídle Európskej komisie Common Fisheries Policy (CFP) (v angličtine).
  5. ↑ Viac informácií nájdete tu.
Retrieved from "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Z_farmy_na_stôl_–_štatistická_cesta&oldid=538505"