Statistics Explained

Štatistika osobnej dopravy


Údaje extrahované v júli 2020.

Plánovaná aktualizácia článku: november 2021.


This Statistics Explained article has been archived on 21 July 2021.


Zaujalo nás

8 miliárd cestujúcich použilo v EÚ27 v roku 2018 na prepravu vnútroštátne železničné siete.

Takmer 1 miliarda cestujúcich v roku 2018 mala cestu cez letiská EÚ27.

Osobná letecká doprava mimo EÚ27, EÚ27, 2018
Zdroj: Eurostat (avia_paexcc)


Tento článok obsahuje informácie o súčasnej situácii a najnovšom vývoji štatistiky osobnej dopravy v Európskej únii (EÚ27) založené na najnovších dostupných údajoch. Poskytujú sa v ňom informácie o rôznych druhoch dopravy, ako je cestná, železničná, letecká a námorná doprava. Spomedzi nich je hlavným dopravným prostriedkom osobné auto, čo vyplýva z túžby po väčšej mobilite a flexibilite. Vysoká miera využívania osobného auta ako dopravného prostriedku spôsobuje v mnohých mestských oblastiach a na mnohých hlavných dopravných tepnách v EÚ27 zvýšené preťaženie a znečistenie.

Celý článok

Rozdelenie vnútrozemskej dopravy cestujúcich podľa druhu dopravy

Na obrázku 1 je znázornené, že podiel osobných áut v roku 2017 v EÚ27 predstavoval 82,9 % vnútrozemskej osobnej dopravy, pričom autokary, autobusy a trolejbusy (9,4 %), ako aj osobné vlaky (7,8 %) zabezpečovali menej ako desatinu všetkej dopravy (meranej v osobokilometroch).

Obrázok 1: Rozdelenie vnútrozemskej osobnej dopravy podľa druhu, 2017
(% podiel na počte osobokilometrov)
Zdroj: Eurostat (tran_hv_psmod)

Zďaleka najrozšírenejším druhom dopravy cestujúcich vo všetkých členských štátoch EÚ27 bol osobný automobil. V Litve sa osobné autá v roku 2017 podieľali takmer na 91 % všetkej osobnej dopravy. Jedinými členskými štátmi EÚ27, v ktorých bol podiel osobných automobilov nižší ako tri štvrtiny, boli Slovensko, Česko a Maďarsko. V prípade Maďarska sa to prejavilo v najvyššom podiele autokarov a autobusov (21,1 %) medzi členskými štátmi EÚ27. Ešte väčší podiel zaznamenali kandidátske krajiny Turecko (28,2 %) a Severné Macedónsko (22,2 %). Najnižší podiel autokarov, autobusov a trolejbusov bol v Holandsku (2,9 %). Členskými štátmi EÚ27 s najvyšším podielom prepravy cestujúcich vlakom boli Rakúsko (11,9 %) a Holandsko (11,4 %). Dosiahnutá úroveň však bola oveľa nižšia ako vo Švajčiarsku (krajina EZVO), v ktorom sa v roku 2017 prepravovalo vlakom 19,7 % všetkých cestujúcich. Ich podiel bol zároveň nižší ako 2,0 % v Slovinsku, Litve a Grécku, ako aj v kandidátskych krajinách Severné Macedónsko a Turecko.

Cestujúci v železničnej doprave

Pokiaľ ide o železničnú dopravu, na vnútroštátnych železničných sieťach cestovalo v EÚ v roku 2018 8 miliárd cestujúcich (tabuľka 1). Je potrebné poznamenať, že medzinárodná doprava predstavovala menej ako 8 % celkovej osobnej železničnej dopravy vo všetkých krajinách okrem Luxemburska, kde predstavovala 26 %. V rokoch 2017 a 2018 zaznamenalo spolu 19 členských štátov EÚ27 nárast a tri pokles celkového počtu prepravených cestujúcich (Cyprus a Malta nemajú železnice a v prípade Belgicka, Maďarska a Holandska sú údaje dôverné). Najväčší nárast sa zaznamenal v Litve (+11,7 %), Grécku (+9,4 %), vo Švédsku (+7,3 %) a v Rakúsku(+7,1 %). Výrazný nárast sa zaznamenal aj v kandidátskej krajine Turecko (+17,8 %). Počet prepravených cestujúcich sa naopak znížil o 3,9 % v Rumunsku a o 2,4 % vo Francúzsku.

Tabuľka 1: Osobná železničná doprava podľa druhu dopravy, 2017 – 2018
(v tisícoch cestujúcich)
Zdroj: Eurostat (rail_pa_typepas) a (rail_pa_quarta)

Pri pohľade na vývoj medzinárodnej dopravy v rokoch 2017 a 2018 zaznamenala najväčší nárast Litva (+11,5 %), za ňou nasledovali Grécko (+9,4 %), Švédsko(+8,1 %) a Rakúsko (+7,1 %), pričom najväčší pokles zaznamenalo Rumunsko (–3,9 %).

S cieľom porovnať relatívny význam železničnej dopravy medzi jednotlivými krajinami možno údaje štandardizovať vyjadrením úrovne toku cestujúcich vo vzťahu k obyvateľstvu (obrázok 2). Precestované vzdialenosti na vnútroštátnych železničných sieťach v Rakúsku, vo Švédsku, Francúzsku a v Nemecku dosiahli v roku 2018 v priemere viac ako 1 000 osobokilometrov na obyvateľa, čo bolo o dosť menej ako úroveň zaznamenaná vo Švajčiarsku (2 133 osobokilometrov na obyvateľa). Na druhej strane najnižšie priemerné vzdialenosti precestované na vnútroštátnych železničných sieťach v 22 členských štátoch EÚ27, ktoré majú železnice a za ktoré sú k dispozícii údaje, boli v roku 2018 zaznamenané v Grécku (103 osobokilometrov na obyvateľa) a v Litve (121 osobokilometrov na obyvateľa). Precestované vzdialenosti v kandidátskych krajinách Turecko (68 osobokilometrov na obyvateľa) a Severné Macedónsko (30 osobokilometrov na obyvateľa) boli ešte nižšie.

Obrázok 2: Osobná železničná doprava podľa druhu dopravy, 2018
(v osobokilometroch na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (rail_pa_typepas) a (demo_gind)

Pokiaľ ide o medzinárodnú železničnú dopravu, jedinými členskými štátmi EÚ27, ktoré v roku 2018 vykázali úrovne presahujúce 100 osobokilometrov na obyvateľa, boli Luxembursko (213 osobokilometrov na obyvateľa), Česko (160 osobokilometrov na obyvateľa) a Francúzsko (143 osobokilometrov na obyvateľa). Uvedená úroveň bola prekročená aj v krajine EZVO vo Švajčiarsku (128 osobokilometrov na obyvateľa). Tieto údaje môžu okrem iného vyplývať z blízkosti medzinárodných hraníc, významu medzinárodných migrujúcich pracovníkov v rámci pracovnej sily, prístupu k vysokorýchlostným železničným spojeniam, ako aj zo skutočnosti, či cez konkrétnu krajinu prechádzajú medzinárodné dopravné koridory.

Cestujúci v leteckej doprave

Celkový počet prepravených cestujúcich v leteckej doprave dosiahol v roku 2018 na úrovni EÚ27 takmer 1 miliardu (obrázok 3). Členským štátom EÚ27 s najvyšším počtom cestujúcich v roku 2018 bolo Nemecko (222 miliónov cestujúcich), za ním nasledovalo Španielsko (221 miliónov cestujúcich) a Francúzsko (162 miliónov cestujúcich). Podiel týchto troch krajín spolu s Talianskom predstavoval 58 % celkovej leteckej dopravy všetkých 27 členských štátov. (Tento podiel nemôže byť vypočítaný s použitím hodnoty za EÚ27, kde je vylúčené duplicitné započítanie, t. j. započítanie toho istého cestujúceho na vnútroštátnych letoch a medzinárodných letoch v rámci EÚ27 pri odlete aj pri prílete). Na opačnom konci spektra sa nachádza Slovinsko, ktoré zaznamenalo 1,8 milióna cestujúcich.

Polovica osobnej leteckej dopravy pripadla na lety mimo EÚ27 (50 %), pričom podiel vnútroštátnej dopravy na osobnej leteckej doprave predstavoval 16 % a podiel medzinárodnej dopravy v rámci EÚ27 na osobnej leteckej doprave predstavoval 34 %. Takmer vo všetkých členských štátoch EÚ27 najvyšší podiel pripadá na medzinárodnú dopravu v rámci EÚ27 s podielmi od 37 % v prípade Francúzska po 76 % v prípade Luxemburska. Výnimkami sú Francúzsko, Írsko, Cyprus, Holandsko, Slovensko a Slovinsko, ktorých podiely dopravy mimo EÚ27 sú vyššie ako podiely medzinárodnej dopravy v rámci EÚ27. Najvyšší podiel dopravy mimo EÚ27 zaznamenal Cyprus (60 %) a najnižší zaznamenalo Luxembursko (24 %). V prípade všetkých krajín EÚ27 bol podiel vnútroštátnej dopravy nižší ako podiel medzinárodnej dopravy v rámci EÚ27 aj ako podiel dopravy mimo EÚ27. Najvyššie podiely vnútroštátnej dopravy zaznamenali Taliansko (21 %), Švédsko (20 %), Francúzsko (19 %), Španielsko (18 %) a Grécko (16 %).

Obrázok 3: Osobná letecká doprava podľa druhu dopravy, 2018
(v miliónoch prepravených cestujúcich)
Zdroj: Eurostat (avia_paoc)

Najrušnejším letiskom v EÚ27 z hľadiska prepravených cestujúcich bolo v roku 2018 parížske letisko Charles de Gaulle so 72 miliónmi cestujúcich, ktorí naň prileteli alebo z neho odleteli (obrázok 4). Parížske letisko Charles de Gaulle zostalo naďalej najrušnejším letiskom v EÚ27 od roku 2002. Za ním nasledovali amsterdamské letisko Schiphol (71 miliónov) a letisko vo Frankfurte nad Mohanom (69 miliónov).

Výrazná väčšina cestujúcich prechádzajúca cez tieto tri najpoužívanejšie letiská letela na medzinárodných letoch: najnižší podiel takýchto letov bol zaznamenaný na letisku vo Frankfurte nad Mohanom (89 %), najvyšší bol v prípade amsterdamského letiska Schiphol s podielom takmer 100 %. Naopak na vnútroštátnych letoch bolo v roku 2018 prepravených 28 % z 56 miliónov cestujúcich na štvrtom najrušnejšom letisku v EÚ27, konkrétne letisku Adolfa Suáreza Madrid-Barajas. Pomerne vysoké podiely cestujúcich na vnútroštátnych letoch boli aj na letisko a z letiska Paríž Orly (43 %), Barcelona/El Prat a Rím Fiumicino (na oboch letiskách približne 27 %).

Obrázok 4: 15 najväčších letísk v EÚ27, 2018
(v miliónoch prepravených cestujúcich)
Zdroj: Eurostat (avia_paoa)

Mapa 1 znázorňuje niektoré prvky osobnej leteckej dopravy mimo EÚ27. Hlavným partnerským regiónom bola jednoznačne tzv. ostatná Európa (krajiny mimo EÚ27), ktorá predstavovala 60 % osobnej leteckej dopravy mimo EÚ27. Indický subkontinent je partnerským regiónom na celosvetovej úrovni s najvyšším nárastom v oblasti dopravy cestujúcich EÚ27, pričom od roku 2017 do roku 2018 zaznamenal nárast o 18,6 %, za ním nasledujú severná Afrika (+17,5 %) a tzv. ázijské republiky bývalého Sovietskeho zväzu (+15,1 %). Osobná letecká doprava mimo EÚ27 sa zvýšila vo všetkých regiónoch sveta s výnimkou Strednej Ameriky a Karibiku (–0,6 %).

Mapa 1: Osobná letecká doprava mimo EÚ27, EÚ27, 2018
Zdroj: Eurostat (avia_paexcc)

Cestujúci v námornej doprave

Pokiaľ ide o námornú dopravu, celkový počet cestujúcich, ktorí nastúpili a vystúpili v prístavoch EÚ27, sa v roku 2018 odhadoval na približne 410 miliónov, čo predstavuje nárast o 5,6 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom (tabuľka 2). Na rozdiel od pohybu tovaru, kde bolo v prístavoch EÚ27 vyložených zhruba 60 % a naložených 40 % tovaru, je rozdiel medzi počtom cestujúcich, ktorí sa v prístavoch EÚ27 vyloďujú (prichádzajúci cestujúci) a naloďujú (odchádzajúci cestujúci) vo všeobecnosti malý. To odráža skutočnosť, že osobná námorná doprava v Európe sa prevádzkuje najmä prostredníctvom vnútroštátnych trajektových služieb alebo trajektových služieb v rámci EÚ27 a tí istí cestujúci sa započítavajú do štatistiky cestujúcich prechádzajúcich prístavom dvakrát (raz, keď nastúpia na trajekt v jednom prístave EÚ27 a druhý raz, keď z neho vystúpia v inom prístave EÚ27).

Talianske prístavy vybavili 85,4 milióna a grécke prístavy 72,5 milióna cestujúcich v námornej doprave, čo v súhrne predstavuje 38,5 % celkového počtu cestujúcich, ktorí sa nalodili a vylodili v roku 2018 v prístavoch EÚ27. Taliansko a Grécko sú teda aj naďalej najdôležitejšími krajinami, pokiaľ teda ide o osobnú námornú dopravu v EÚ27. Taliansko zaznamenalo podstatný nárast počtu nalodených a vylodených cestujúcich v porovnaní s rokom 2017 (+15,6 %). Za týmito krajinami nasledovalo Dánsko so 43,8 milióna nalodených a vylodených cestujúcich v roku 2018, čo predstavuje nárast o 2,2 % oproti roku 2017.

Tabuľka 2: Cestujúci v námornej doprave nalodení a vylodení vo všetkých prístavoch, 2015 – 2018
(v tisícoch cestujúcich)
Zdroj: Eurostat (mar_mp_aa) a (mar_mp_aa_cphd)

V porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenali v roku 2018 najvyšší relatívny nárast počtu cestujúcich v námornej doprave Bulharsko (+20,9 % z nízkej východiskovej úrovne), Španielsko (+16,8 %) a Taliansko (+15,6 %). Naopak najvyšší relatívny pokles zaznamenali Rumunsko (žiadni cestujúci v roku 2018), Cyprus (–60,9 % z nízkej východiskovej úrovne), Slovinsko (–21,1 % z nízkej východiskovej úrovne) a Belgicko (–11,3 %).

Hoci cestujúci na výletných plavbách tvorili len 3,3 % celkového počtu cestujúcich, ktorí sa nalodili a vylodili v prístavoch EÚ27 v roku 2018, títo cestujúci zohrávajú dôležitú úlohu v prístavoch a krajinách, v ktorých sa sústreďujú výletné plavby. Takmer 78 % z celkového počtu cestujúcich na výletných plavbách, ktorí sa nalodili a vylodili v prístavoch EÚ27 v roku 2018, sa nalodili, resp. vylodili v prístavoch jednej z troch krajín: Taliansko, Španielsko a Nemecko. Do týchto údajov nie sú zahrnutí cestujúci zúčastňujúci sa na jednodňových výletných plavbách v prístavoch EÚ27.

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Väčšina štatistík vnútrozemskej osobnej dopravy vo vykazujúcich krajinách je založená na pohyboch vozidiel bez ohľadu na štátnu príslušnosť vozidla alebo plavidla („zásada teritoriality“). Meranie osobokilometrov (osobokilometer vyjadruje prepravu jedného cestujúceho na vzdialenosť jedného kilometra) sa preto vo všeobecnosti považuje za spoľahlivejšie, keďže pri rátaní cestujúcich vzniká väčšie riziko duplicitného započítania, a to najmä v medzinárodnej doprave. Metodika merania cestnej osobnej dopravy nie je medzi členskými štátmi EÚ harmonizovaná.

V rámci rozdelenia druhov vnútrozemskej osobnej dopravy sa rozoznáva preprava osobným autom, autokarom, autobusom či trolejbusom a vlakom. Vo všeobecnosti ide o pohyby na vnútroštátnom území bez ohľadu na štátnu príslušnosť vozidla. Rozdelenie osobnej dopravy podľa druhu sa vymedzuje ako podiel každého druhu dopravy (v percentách) na základe údajov vyjadrených v osobokilometroch. Na účel tohto článku sa zo súhrnu vnútrozemskej osobnej dopravy vylučujú služby domácej leteckej a vodnej dopravy (vnútrozemská letecká a námorná doprava).

Cestujúci v železničnej doprave

Cestujúci v železničnej doprave je každá osoba, okrem členov posádky vlaku, ktorá cestuje železnicou. Údaje o cestujúcich v železničnej osobnej doprave nie sú relevantné v prípade Malty a Cypru (alebo Islandu), keďže v týchto krajinách nie sú železnice. Ročná štatistika cestujúcich vo vnútroštátnej a medzinárodnej železničnej doprave sa vo všeobecnosti týka iba väčších železničných dopravných podnikov, hoci v niektorých krajinách majú zavedené podrobné vykazovanie pre všetkých prevádzkovateľov železničnej dopravy.

Cestujúci v leteckej doprave

Štatistika leteckej dopravy sa týka vnútroštátnej a medzinárodnej dopravy, ktorá sa meria prostredníctvom počtu prepravených cestujúcich, pričom informácie o nich sa zbierajú pri príletoch a odletoch. Cestujúci v leteckej doprave zahŕňajú všetkých cestujúcich na konkrétnom lete, ktorí sa na každom jednotlivom úseku letu počítajú len raz, nie opakovane. Cestujúci v leteckej doprave zahŕňajú všetkých platiacich a neplatiacich cestujúcich, ktorých cesta sa začína alebo končí na vykazujúcom letisku, ako aj transferových cestujúcich, ktorí na vykazujúcom letisku pristupujú alebo vystupujú, okrem cestujúcich v priamom tranzite. Štatistiky leteckej dopravy sa zbierajú mesačne, štvrťročne a ročne, hoci v tomto článku sa uvádzajú len ročné údaje. Štatistiky leteckej osobnej dopravy zahŕňajú aj počet komerčných osobných letov, ako aj informácie týkajúce sa jednotlivých trás a počtu dostupných sedadiel. Od roku 2003 sú ročné údaje dostupné vo väčšine členských štátov EÚ.

Cestujúci v námornej doprave

Údaje o námornej doprave sú vo všeobecnosti dostupné od roku 2001, hoci niektoré členské štáty EÚ poskytujú údaje už od roku 1997. Štatistiku námornej dopravy nezasielajú Česko, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko ani Slovensko, keďže ide o vnútrozemské krajiny, ktoré nemajú námornú dopravu. To sa týka aj Lichtenštajnska a Švajčiarska.

Námorný cestujúci sa vymedzuje ako osoba, ktorá vykonáva cestu po mori na obchodnej lodi. Za cestujúcich sa nepovažuje obslužný personál ani neplatiaci členovia posádky, ktorí cestujú, ale neplnia pracovné úlohy. Vylúčené sú aj deti v náručí. Duplicitné započítanie môže vzniknúť, keď údaje vykazuje prístav nalodenia aj prístav vylodenia. To je pri osobnej námornej doprave pomerne bežné, keďže vo všeobecnosti ide o dopravu na pomerne krátke vzdialenosti.

Kontext

Cieľom dopravnej politiky EÚ je zabezpečiť, aby cestujúci mohli využívať niektoré základné normy zaobchádzania v prípade, že cestujú v rámci EÚ. Cestujúci už majú istý rozsah práv, ktoré sa vzťahujú na rozličné oblasti, ako sú: informácie o ceste, rezervácie a ceny lístkov, škody na batožine, meškania a zrušenie ciest alebo problémy s balíkmi dovolenkových služieb. S ohľadom na to EÚ prijíma právne predpisy na ochranu práv cestujúcich v jednotlivých druhoch dopravy:

  • nariadenie (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla a v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov (jeho zhrnutie je takisto k dispozícii). V marci 2013 Európska komisia navrhla revíziu tohto nariadenia [COM(2013) 130 final] s cieľom objasniť nezrozumiteľné oblasti, zaviesť nové práva (napríklad vo vzťahu k reorganizácii), posilniť dohľad nad leteckými dopravcami a vyrovnať finančné bremená,
  • nariadenie (ES) č. 1371/2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (jeho zhrnutie je takisto k dispozícii),
  • nariadenie (EÚ) č. 181/2011, ktorým sa ustanovujú práva cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave (jeho zhrnutie je takisto k dispozícii),
  • nariadenie (EÚ) č. 1177/2010, ktorým sa ustanovujú práva cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave (jeho zhrnutie je takisto k dispozícii).

Prijali sa aj osobitné ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby cestujúci so zníženou mobilitou mali k dispozícii potrebné zariadenia a aby im nebola nespravodlivo odmietnutá doprava. Nariadenie (ES) č. 1107/2006, ktorým sa ustanovujú práva zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave.

V decembri 2011 Európska komisia prijala dokument Európska vízia pre cestujúcich: Oznámenie o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy [COM(2011) 898 v konečnom znení]. V oznámení uznala úsilie vynaložené na zavedenie opatrení na ochranu cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy, uviedla však, že plný rozsah práv sa nevykonáva. Oznámenie je zamerané na konsolidáciu existujúcej práce a posun k súdržnejšiemu, účinnejšiemu a harmonizovanejšiemu uplatňovaniu práv spolu s lepšou informovanosťou cestujúcich.

V marci 2011 Európska komisia prijala bielu knihu Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje [COM(2011) 144 final]. Táto komplexná stratégia obsahuje plán 40 konkrétnych opatrení s cieľom vybudovať počas desiatich rokov konkurencieschopný dopravný systém, ktorý je zameraný na zvýšenie mobility v kľúčových oblastiach a na podporu rastu a zamestnanosti.

Viac podrobností o návrhoch Európskej komisie týkajúcich sa iniciatív v oblasti dopravnej politiky sa uvádza v úvodnom článku o doprave v EÚ.

Priamy prístup

Podobné články
Tabuľky
Databáza
Tematická sekcia
Publikácie
Metodológia
Vizualizácie




Transport, volume and modal split (t_tran_hv)
Volume of passenger transport relative to GDP (tsdtr240)
Modal split of passenger transport (tsdtr210)
Railway transport (t_rail)
Rail transport of passengers (ttr00015)
Air transport (t_avia)
Air transport of passengers (ttr00012)
Multimodal data (tran)
Transport, volume and modal split (tran_hv)
Volume of passenger transport relative to GDP (tran_hv_pstra)
Modal split of passenger transport (tran_hv_psmod)
Railway transport (rail)
Railway transport measurement - passengers (rail_pa)
Road transport (road)
Road transport measurement - passengers (road_pa)
Maritime transport (mar)
Maritime transport - passengers - detailed annual and quarterly results (mar_pa)
Air transport (avia)
Air transport measurement - passengers (avia_pa)

Referenčné príručky

Metodologické poznámky

Súbory metadát ESMS

Retrieved from "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Passenger_transport_statistics/sk&oldid=537408"