Archive:Medzinárodný obchod s tovarom

Údaje extrahované v marci 2020.

Plánovaná aktualizácia článku: jún 2021.

This Statistics Explained article has been archived on 6 April 2021.

Highlights

V roku 2018 predstavoval podiel EÚ27, Spojených štátov amerických a Číny na svetovom obchode s tovarom 42 %.

Hlavným partnerom EÚ27 v oblasti vývozu boli v roku 2019 Spojené štáty americké a v oblasti dovozu Čína.

V roku 2019 pripadalo na stroje a vozidlá 41 % vývozu z EÚ27 a 33 % dovozu do EÚ27.

Vývoj medzinárodného obchodu s tovarom, EÚ28, 2009 – 2019

V tomto článku sa rozoberá vývoj medzinárodného obchodu s tovaromEurópskej únie(EÚ). Skúma sa v ňom podiel EÚ na svetových dovozných a vývozných trhoch, obchod v rámci EÚ (teda obchod medzi členskými štátmi EÚ), hlavní obchodní partneri EÚ a kategórie výrobkov, s ktorými sa v EÚ najviac obchoduje.

Podiel EÚ27 predstavuje približne 15 % svetového obchodu s tovarom. Hodnota medzinárodného obchodu s tovarom výrazne prekračuje hodnotu obchodu so službami (asi trojnásobne), čo odráža charakter niektorých služieb sťažujúcu cezhraničné obchodovanie s nimi.

Tento článok je súčasťou publikácie online, ktorá poskytuje najaktuálnejšie štatistické údaje o medzinárodnom obchode s tovarom a zahŕňa informácie o hlavných partneroch, hlavných výrobkoch, s ktorými sa obchoduje, osobitných charakteristikách obchodu EÚ, ako aj podkladové informácie.

Full article

Traja najväčší globálni aktéri v medzinárodnom obchode: EÚ, Čína a USA

Odkedy v roku 2004 Čína predbehla Japonsko, sú tromi najväčšími globálnymi aktérmi v medzinárodnom obchode EÚ27, Čína a Spojené štáty americké (pozri obrázok 1). V roku 2018 celková úroveň obchodu s tovarom (vývoz aj dovoz) zaznamenaná za EÚ27 predstavovala 3 967 miliárd EUR (poznámka: v tejto hodnote nie je započítaný obchod v rámci EÚ), čo bolo o 50 miliárd EUR viac než úroveň zaznamenaná za Čínu a o 342 miliárd EUR viac než úroveň zaznamenaná za Spojené štáty americké; Japonsko dosiahlo s hodnotou 1 260 miliárd EUR štvrtú najvyššiu úroveň obchodu s tovarom.

Obrázok 1: Hlavní aktéri medzinárodného obchodu s tovarom, 2018
(mld. EUR)
Zdroj: Eurostat (ext_lt_introle) a UNCTAD

V roku 2018 bol pomer vývozu a dovozu (pomer krytia) mimoriadne vysoký v prospech vývozu v prípade Ruska a Číny (pozri obrázok 2), pričom v absolútnom vyjadrení mali tieto krajiny najväčší ročný prebytok obchodnej bilancie.

Obrázok 2: Pomer krytia dovozu vývozom v medzinárodnom obchode s tovarom, 2008 a 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (ext_lt_introle) a UNCTAD

Najväčší deficit mali v roku 2018 Spojené štáty americké (pozri obrázok 3), čím pokračovali v trende, ktorý bol badateľný počas celého posledného desaťročia, za ktoré sú k dispozícii údaje.

Obrázok 3: Obchodná bilancia medzinárodného obchodu s tovarom, 2008 a 2018
(mld. EUR)
Zdroj: Eurostat (ext_lt_introle) a UNCTAD

Z hľadiska tokov vývozu a dovozu mala EÚ27 v roku 2018 druhý najväčší podiel na svetovom vývoze a dovoze tovaru (pozri obrázky 4 a 5): vývoz tovaru z EÚ27 tvoril 15,5 % celkového svetového vývozu. Vyšší podiel mala len Čína (15,8 %), po ktorej s určitým odstupom nasledovali Spojené štáty americké (10,6 %).

Obrázok 4: Podiely na svetovom vývoznom trhu s tovarom, 2018
(% podiel na svetovom vývoze)
Zdroj: Eurostat (ext_lt_introle) a UNCTAD

Spojené štáty mali v roku 2018 väčší podiel na celosvetovom dovoze (15,8 ) než EÚ27 (13,7 %) alebo Čína (13,0 %).

Obrázok 5: Podiely na svetovom dovoznom trhu s tovarom, 2018
(% podiel svetovom dovoze)
Zdroj: Eurostat (ext_lt_introle) a UNCTAD

Prebytok obchodu mimo EÚ od roku 2012

Hodnota medzinárodného obchodu s tovarom medzi EÚ27 a zahraničím (súčet vývozu do nečlenských krajín EÚ a dovozu z nich) v roku 2019 predstavovala 4 067 miliárd EUR (pozri obrázok 6). V porovnaní s rokom 2018 sa dovoz, ako aj vývoz zvýšil, pričom dovoz sa zvýšil miernejšie (27 miliárd EUR) než vývoz (73 miliárd EUR). V dôsledku toho prebytok obchodnej bilancie EÚ27 vzrástol zo 152 miliárd EUR v roku 2018 na 197 miliárd EUR v roku 2019.

Medzi rokmi 2009 až 2012 sa vývoz z EÚ27 výrazne zvýšil z 1 184 miliárd EUR na 1 771 miliárd EUR. Medzi rokmi 2012 až 2016 zostal vývoz na pomerne stabilnej úrovni, ale v ďalších troch rokoch sa zvýšil z 1 867 miliárd EUR v roku 2016 na 2 132 miliárd EUR v roku 2019. Dovoz sa vyvíjal podobne ako vývoz, pričom sa zvýšil z 1 193 miliárd EUR v roku 2009 na 1 666 miliárd EUR v roku 2011. Medzi rokmi 2011 až 2016 zostal dovoz na pomerne stabilnej úrovni, ale v ďalších troch rokoch sa zvýšil z 1 602 miliárd EUR na 1 935 miliárd EUR v roku 2019.

Obrázok 6: Vývoj medzinárodného obchodu s tovarom, EÚ27, 2009 – 2019
(mld. EUR)
Zdroj: Eurostat (ext_lt_intertrd)

V roku 2019 malo zďaleka najvyšší podiel na obchode mimo EÚ27 spomedzi členských štátov EÚ Nemecko, ktoré sa podieľalo na vývoze tovaru z EÚ27 do nečlenských krajín EÚ 29,6 % a na dovoze do EÚ27 viac ako jednou pätinou (21,0 %) (pozri obrázok 7). V prípade vývozu boli na ďalších troch miestach Francúzsko (11,6 %), Taliansko (11,0 % a Holandsko (10,3 %) ako jediné ďalšie členské štáty EÚ, ktoré dosiahli dvojciferný podiel na vývoze z EÚ27. Z hľadiska dovozu tovaru z nečlenských krajín EÚ v roku 2019 sa za Nemeckom ako najväčším dovozcom umiestnili Holandsko (17,5 %), Francúzsko (10,7 %) a Taliansko (9,5 %). Pomerne vysoký podiel Holandska možno aspoň sčasti pripísať značnému objemu tovaru, ktorý do EÚ putoval cez najfrekventovanejší námorný prístav Únie – Rotterdam.

Obrázok 7: Obchod s tovarom mimo EÚ27, 2019
(% podiel na vývoze/dovoze EÚ27)
Zdroj: Eurostat (ext_lt_intratrd)

Najvyšší prebytok v obchode s tovarom mimo EÚ27 vo výške 224,3 miliardy EUR zaznamenalo v roku 2019 Nemecko nasledované Talianskom (51,9 miliardy EUR), Írskom (40,6 miliardy EUR) a Francúzskom (39,2 miliardy EUR). Najvyšší deficit v obchode s tovarom mimo EÚ zaznamenali Holandsko (118,7 miliardy EUR) a Španielsko (30,7 miliardy EUR) (pozri tabuľku B v súbore vo formáte Excel priloženom ďalej).

Najvyšší podiel obchodu s tovarom v rámci EÚ v Luxembursku a na Slovensku

Obchod s tovarom medzi členskými štátmi EÚ (obchod v rámci EÚ) dosiahol v roku 2019 z hľadiska vývozu hodnotu 3 061 miliárd EUR. Je to o 44 % viac než zaznamenaná úroveň vývozu z EÚ27 do nečlenských krajín EÚ v hodnote 2 132 miliárd EUR (obchod mimo EÚ).

Obchod v rámci EÚ27 (opäť meraný na základe vývozu) sa v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 zvýšil o 1,5 %. Pokiaľ ide o vývoz, dvojciferný rast vývozu v období rokov 2018 – 2019 bol zaznamenaný len na Cypre (16,4 %), pričom pokles vývozu do členských štátov EÚ zaznamenalo iba Švédsko (–0,6 %), Belgicko (–0,3 %) a Slovensko (–0,1 %). Dovoz vzrástol o viac ako 5 % len v prípade Chorvátska (7,8 %) a Portugalska (7,4 %), pričom dovoz sa znížil v prípade Írska (–3,9 %), Belgicka (–1,4 %), Malty (–1,3 %) a Švédska (–0,9 %).

Rovnako ako pri obchode mimo EÚ27 dosiahlo aj v prípade obchodu v rámci EÚ27 v roku 2019 najvyššiu úroveň spomedzi členských štátov EÚ Nemecko, ktoré malo na tovare vyvezenom do iných členských štátov EÚ27 podiel 22,8 % a na tovare dovezenom z iných členských štátov EÚ27 23,2 % (pozri obrázok 8). Jediným ďalším členským štátom, ktorý prispel viac než jednou desatinou vývozu do členských štátov EÚ, bolo Holandsko (13,5 %, opäť vďaka Rotterdamu), zatiaľ čo Francúzsko (12,5 %) bolo jediným ďalším členským štátom, ktorý si pripísal viac než jednu desatinu dovozu z členských štátov EÚ.

Obrázok 8: Obchod s tovarom v rámci EÚ27, 2019
(% podiel na vývoze/dovoze EÚ27)
Zdroj: Eurostat (ext_lt_intratrd)

Význam vnútorného trhu EÚ zdôrazňuje skutočnosť, že objem obchodu s tovarom v rámci EÚ (vývoz a dovoz spolu) bol vyšší než obchod mimo EÚ (vývoz a dovoz spolu) v každom členskom štáte EÚ okrem Írska (pozri obrázok 9). Čiastočne z dôvodu historických väzieb a zemepisnej polohy boli v podiele tokov v rámci EÚ a mimo nej na celkovom obchode s tovarom medzi jednotlivými členskými štátmi veľké rozdiely. Najväčší podiel na obchode v rámci EÚ (nad 75 % celkového obchodu) zaznamenalo Luxembursko (82,0 %), Slovensko (79,5 %), Česko (76,6 %) a Maďarsko (75,1 %), pričom tento podiel v prípade Grécka klesol na 51,5 % a v prípade Írska na 37,5 %.

Obrázok 9: Obchod s tovarom v rámci EÚ27 a mimo nej, 2019
(dovoz plus vývoz, % podiel na celkovom obchode)
Zdroj: Eurostat (ext_lt_intratrd)

Veľký nárast obchodu s tovarom s Čínou v rokoch 2009 – 2019

V rokoch 2009 – 2019 sa vývoz tovaru z EÚ27 podľa jednotlivých hlavných obchodných partnerov vyvíjal veľmi rozdielne. Spomedzi hlavných obchodných partnerov bolo najvyššie priemerné medziročné tempo rastu zaznamenané v prípade vývozu do Číny (9,9 %) a Mexika (9,5 %); pozri obrázok 10. Najnižší nárast zaznamenal vývoz do Ruska (3,3 %) a Nórska (4,1 %).

Na strane dovozu sa v rokoch 2009 a 2019 najvyššie priemerné medziročné tempo rastu zaznamenalo v prípade dovozu tovaru z Mexika (10,5 %) a Turecka (8,1 %) . Najnižšie tempo rastu bolo zaznamenané v prípade dovozu z Nórska (0,3 %) a Ruska (2,3 %), pričom obe krajiny boli významnými vývozcami energetických výrobkov, ako aj dovozu z Japonska (2,2 %).

Obrázok 10: Obchod s tovarom mimo EÚ27 podľa hlavných obchodných partnerov, EÚ27, 2009 a 2019
(mld. EUR)
Zdroj: Eurostat (ext_lt_maineu)

Spojené štáty boli v roku 2019 aj naďalej najčastejším miestom určenia tovaru vyvážaného z EÚ27 (pozri obrázok 11) s podielom 18,0 %. Druhý najväčší podiel vývozu z EÚ27 smeroval do Spojeného kráľovstva (14,9 % celkového vývozu z EÚ27), za ktorým nasledovala Čína (9,3 %). Takmer tri pätiny (59,3 %) všetkého tovaru vyvážaného z EÚ27 prúdi do siedmich najväčších cieľových trhov pre vývoz tovaru z EÚ27, teda do Spojených štátov amerických, Spojeného kráľovstva, Číny, Švajčiarska, Ruska, Turecka a Japonska.

Obrázok 11: Hlavní obchodní partneri pri vývoze tovaru, EÚ27, 2019
(% podiel na vývoze do nečlenských krajín EÚ27)
Zdroj: Eurostat (ext_lt_maineu)

Zároveň sú siedmi najväčší dodávatelia tovaru dovážaného do EÚ27 totožní s jej siedmimi najväčšími vývoznými trhmi, hoci v trochu odlišnom poradí (porovnaj obrázky 11 a 12). Podiel týchto siedmich krajín na dovoze tovaru do EÚ27 je väčší než ich podiel na jej vývoze: práve z týchto siedmich pochádzali o niečo viac než tri pätiny (60,7 %) všetkého tovaru dovezeného do EÚ27. Z Číny pochádzala v roku 2019 takmer pätina (18,7 %) celkového dovozu do EÚ27 a Čína tak bola najväčším dodávateľom tovaru dovezeného do EÚ27. S určitým odstupom za ňou nasledovali Spojené štáty americké (12,0 %) a Spojené kráľovstvo (10,0 %).

Obrázok 12: Hlavní obchodní partneri pri dovoze tovaru, EÚ27, 2019
(% podiel na dovoze z nečlenských krajín EÚ27)
Zdroj: Eurostat (ext_lt_maineu)

Veľký obchodný prebytok v oblasti strojov a vozidiel a chemikálií

V rokoch 2014 – 2019 vzrástla hodnota vývozu z EÚ27 do nečlenských krajín EÚ vo väčšine skupín výrobkov na obrázku 13, okrem vývozu energie, ktorý klesol o 8,2 . Najvyššie tempo rastu vývozu bolo zaznamenané v prípade chemikálií, a to o 35,8 %. Viac ako 20 % rast bol zaznamenaný aj v prípade potravín a nápojov (22,7 %) a surovín (20,1 %).

Na strane dovozu bolo možné pozorovať podobný trend s výrazným celkovým znížením úrovne dovozu z nečlenských krajín EÚ v rokoch 2014 – 2019, pokiaľ ide o energiu (–15,2 %). Treba uviesť, že tento úbytok možno sčasti pripísať zmenám cien a/alebo kolísaniu výmenného kurzu, keďže sa ceny ropy na svetových trhoch stanovujú v amerických dolároch. Dovoz strojov a vozidiel z nečlenských krajín EÚ sa naproti tomu zvýšil celkovo o 45,4 % a pomerne vysoké tempá rastu boli zaznamenané aj v prípade chemikálií (28,6 %) a ostatných priemyselných výrobkov (24,1 %).

Prebytok EÚ27 v obchode s tovarom mimo EÚ vo výške 197,1 miliardy EUR sa v roku 2019 dosiahol vďaka veľkým obchodným prebytkom v prípade strojov a vozidiel v hodnote 237,1 miliardy EUR a chemikálií (v hodnote 171,6 miliardy EUR) a nižším prebytkom v prípade potravín a nápojov, ako aj iných priemyselných výrobkov. Týmito prebytkami sa však nevyrovnal výrazný obchodný deficit v oblasti energie (–258,2 miliardy EUR) a nižší deficit v prípade surovín (–26,1 miliardy EUR).

Obrázok 13: Obchod s krajinami mimo EÚ27 podľa hlavných výrobkov, EÚ27, 2014 a 2019
(mld. EUR)
Zdroj: Eurostat (ext_lt_intertrd)

V rokoch 2014 – 2019 sa štruktúra vývozu tovaru z EÚ27 príliš nezmenila (pozri obrázok 14), okrem zvýšenia o 2,4 percentuálneho bodu pri chemikáliách, ktorých vývoz vzrástol z úrovne 16,7 % v roku 2014 na 19,1 % v roku 2019, a zníženia o 1,4 percentuálneho bodu v prípade energie.

Obrázok 14: Hlavné položky vývozu podľa výrobkov, EÚ27, 2014 a 2019
(% podiel na vývoze do nečlenských krajín EÚ27)
Zdroj: Eurostat (ext_lt_intratrd)

Pokiaľ ide o štruktúru dovozu tovaru do EÚ27 medzi rokmi 2014 a 2019, výrazne sa znížil podiel energie, a to o 7,6 percentuálneho bodu z 26,3 % na 18,7 % (pozri obrázok 15). Tento pokles bol čiastočne spôsobený znižovaním cien energetických výrobkov. Podiel strojov a vozidiel sa naopak zvýšil o 6,0 percentuálneho bodu z 26,9 % na 32,8 %. Podiely ostatných výrobkov sa znížili len minimálne.

Obrázok 15: Hlavné položky dovozu podľa výrobkov, EÚ27, 2014 a 2019
(% podiel na dovoze z nečlenských krajín EÚ27)
Zdroj: Eurostat (ext_lt_intratrd)

Na obrázku 16 sa porovnáva štruktúra dovozu a vývozu EÚ27 v roku 2019: treba poznamenať, že celková úroveň vývozu bola o 10,2 % vyššia než úroveň dovozu. Najmarkantnejší rozdiel sa týka podielu energie, ktorý bol pri dovoze takmer štyrikrát vyšší než pri vývoze. Vyvážili ho však nižšie podiely dovozu strojov a vozidiel a chemikálií v porovnaní s vývozom.

Obrázok 16: Hlavné položky vývozu a dovozu podľa výrobkov, EÚ27, 2019
(% podiel na vývoze do nečlenských krajín EÚ27/dovoze z nich)
Zdroj: Eurostat (ext_lt_intratrd)

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

International trade in goods: tables and figures (v angličtine)

Zdroje údajov

V štatistike medzinárodného obchodu s tovarom sa zachytáva hodnota a množstvo tovaru vzájomne obchodovaného medzi členskými štátmi EÚ (obchod v rámci EÚ) a tovaru obchodovaného medzi členskými štátmi a nečlenskými krajinami (obchod mimo EÚ). Táto štatistika predstavuje oficiálny zdroj informácií o dovoze, vývoze a obchodnej bilancii v EÚ, jej členských štátoch a eurozóne.

Štatistika sa uverejňuje za každú vykazujúcu krajinu vo vzťahu ku každej partnerskej krajine a zahŕňa viacero klasifikácií výrobkov. Jednou z najbežnejšie používaných klasifikácií výrobkov je štandardná medzinárodná klasifikácia obchodu (SITC rev. 4) Organizácie Spojených národov (OSN), ktorá umožňuje porovnávanie štatistiky medzinárodného obchodu na celosvetovom základe.

V štatistike obchodu mimo EÚ sa údaje uvádzané za EÚ27 považujú za údaje hlásené za jeden obchodný blok. Údaje o vývoze sa teda vzťahujú len na vývoz tovaru z EÚ27, ktorý opúšťa obchodný blok a je určený do zahraničia, zatiaľ čo dovoz z nečlenských krajín EÚ sa vzťahuje na dovoz do EÚ27 zo zahraničia (z nečlenských krajín EÚ). Na druhej strane pri hlásení údajov za jednotlivé členské štáty EÚ sa toky medzinárodného obchodu prezentujú zvyčajne ako svetový obchodný tok (zahŕňajúci partnerov v rámci EÚ i mimo nej). Štatistika obchodu medzi členskými štátmi EÚ (obchod v rámci EÚ) zahŕňa dovoz a vývoz tovaru zaznamenaný každým členským štátom.

Štatistické hodnoty obchodu s krajinami mimo EÚ i v rámci nej sa zaznamenávajú v hodnote FOB (vyplatené na loď) pri vývoze a pri dovoze tovaru v hodnote CIF (náklady, poistenie a prepravné). Vykazované hodnoty zahŕňajú len tie dodatočné náklady (prepravné a poistenie), ktoré sa v prípade vývozu tovaru týkajú dopravy na území členského štátu EÚ, z ktorého sa tovar vyváža, a v prípade dovozu dopravy mimo územia členského štátu, do ktorého sa tovar dováža.

Údaje za EÚ pochádzajú z databázy Eurostatu COMEXT, ktorá je referenčnou databázou pre medzinárodný obchod s tovarom. Poskytuje prístup nielen k aktuálnym a historickým údajom z členských štátov EÚ, ale aj k štatistikám za značný počet nečlenských krajín. Súhrnné a podrobné štatistiky medzinárodného obchodu s tovarom, ktoré Eurostat zverejňuje na svojom webovom sídle, sa z databázy COMEXT zostavujú každý mesiac. Databáza COMEXT sa aktualizuje denne, preto sa údaje uverejnené na webovom sídle môžu líšiť od údajov v databáze COMEXT (v prípade nedávnych revízií).

V údajoch za EÚ27 sa odráža politická zmena v zložení EÚ. Preto sa pre EÚ27 považuje Spojené kráľovstvo za partnerskú krajinu mimo EÚ. Spojené kráľovstvo je však do konca prechodného obdobia stále súčasťou vnútorného trhu, čo znamená, že údaje o obchode so Spojeným kráľovstvom naďalej vychádzajú zo štatistických pojmov, ktoré sa uplatňujú na obchod medzi členskými štátmi EÚ. Preto sa dovoz zo všetkých ostatných obchodných partnerských krajín mimo EÚ27 zoskupuje podľa krajiny pôvodu, zatiaľ čo pri Spojenom kráľovstve sa údaje týkajú krajiny odoslania. V praxi to znamená, že tovar dovážaný krajinami EÚ27 zo Spojeného kráľovstva bol fyzicky prepravený zo Spojeného kráľovstva, ale časť tohto tovaru mohla mať iný pôvod ako v Spojenom kráľovstve. Z tohto dôvodu nie sú údaje o obchode so Spojeným kráľovstvom úplne porovnateľné s údajmi o obchode s inými obchodnými partnermi mimo EÚ27.

Údaje týkajúce sa najvýznamnejších obchodníkov z krajín mimo EÚ použité v obrázkoch 1 až 5 sú prevzaté z databázy UNCTAD Organizácie Spojených národov. Na účely výpočtu podielu sa svetový obchod vymedzuje ako súčet obchodu EÚ s krajinami mimo EÚ (zdroj: Eurostat) a medzinárodného obchodu krajín mimo EÚ (zdroj: UNCTAD).

Kontext

Štatistiku medzinárodného obchodu s tovarom vo veľkej miere využívajú subjekty s rozhodovacou právomocou na medzinárodnej úrovni, na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Podniky môžu využívať údaje o medzinárodnom obchode na prieskum trhu a stanovenie svojej obchodnej stratégie. Štatistiku medzinárodného obchodu s tovarom používajú aj inštitúcie EÚ pri príprave mnohostranných a dvojstranných obchodných rokovaní, pri stanovovaní a vykonávaní antidumpingovej politiky, na účely makroekonomickej a menovej politiky, ako aj pri hodnotení pokroku jednotného trhu alebo integrácie európskych hospodárstiev.

Rozvoj obchodu môže byť príležitosťou na hospodársky rast. Európska únia má spoločnú obchodnú politiku, na základe ktorej Európska komisia prerokúva obchodné dohody a reprezentuje záujmy EÚ v mene svojich 27 členských štátov. Európska komisia konzultuje s členskými štátmi EÚ v poradnom výbore, ktorý prerokúva celé spektrum obchodnopolitických otázok s dosahom na EÚ vrátane mnohostranných, dvojstranných a jednostranných nástrojov. Obchodná politika ako taká je vo výhradnej právomoci EÚ, a teda jedine EÚ, a nie jednotlivé členské štáty, môže vydávať právne predpisy o obchodných záležitostiach a uzatvárať medzinárodné obchodné dohody. Nedávno bola táto pôsobnosť rozšírená a okrem obchodu s tovarom pokrýva aj obchod so službami, duševné vlastníctvo a priame zahraničné investície (v kapitole 4).

Záležitosti mnohostranného obchodu sa v celosvetovom meradle riešia pod patronátom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) (v angličtine). Tá má (k marcu 2020) 164 členov a niekoľko kandidátskych členov sa nachádza v procese pristúpenia. WTO stanovuje globálne pravidlá obchodu a pôsobí ako fórum na obchodné rokovania i riešenie sporov medzi členmi. Európska komisia rokuje so svojimi partnermi vo WTO a zúčastňovala sa na poslednom kole mnohostranných obchodných rokovaní WTO známom ako rozvojový program z Dauhy (DDA).