Statistics Explained

Archív:Sobášnosť, rozvodovosť a plodnosť na Slovensku

Logo SK SK.PNG

This Statistics Explained article is outdated and has been archived - for recent articles on Population see here.
Tento článok je zastaraný a bol archivovaný - pre najnovšie články o populácii pozri tu.


Autor: Štatistický úrad SR, Odbor štatistiky obyvateľstva
Údaje extrahované v októbri 2015.

Tento článok o sobášnosti a pôrodnosti je súčasťou pilotného projektu implementovaného Eurostatom, spolu s členskými krajinami Európskeho štatistického systému. Cieľom projektu je lepšie reagovať na potreby používateľov štatistiky doplnením článku Eurostatu (prezentovanie údajov na úrovni EÚ) detailnými informáciami z rovnakej témy, no na národnej úrovni. Články členských krajín sú k dispozícii v príslušnom národnom jazyku a angličtine a spolu s článkom Eurostatu predstavujú komplet údajov zverejnených on-line.

Vývojové zmeny sobášnosti, plodnosti a pôrodnosti spojené s druhým demografickým prechodom sa začali v Slovenskej republike prejavovať od polovice 80. rokov 20. storočia, trendy sa potom zintenzívnili najmä po roku 1989. Medzi prvotné prejavy patrí pokles početnosti sobášov a nárast rozvodov. Sekundárnymi sú zvyšovanie priemerného veku ženy pri vstupe do manželstva, pri pôrode a rast podielov detí narodených mimo manželstva.

Obrázok 1: Štruktúra obyvateľstva (nad 20 rokov) podľa rodinného stavu v SR, 2001 & 2011
Zdroj: Štatistický úrad SR
Obrázok 2: Vývoj počtu sobášov a hrubej miery sobášnosti v SR, 2000 – 2013
Zdroj: Štatistický úrad SR
Obrázok 3: Priemerný vek pri 1 sobáši v SR, 2000 – 2013
Zdroj: Štatistický úrad SR
Obrázok 4: Vývoj počtu rozvodov a hrubej miery rozvodovosti v SR, 2000 – 2013
Zdroj: Štatistický úrad SR
Obrázok 5: Kohabitácie podla rodinného stavu partnerov, sčítanie 2001, 2011
Zdroj: Štatistický úrad SR
Obrázok 6: Vývoj počtu živonarodených a úhrnnej plodnosti v SR, 2000 – 2013
Zdroj: Štatistický úrad SR
Obrázok 7: Živonarodení mimo manželstva v SR, 2000 – 2013
Zdroj: Štatistický úrad SR

Hlavné štatistické výsledky

Rodinný stav

V priebehu dejín prechádza inštitúcia rodiny mnohými premenami. Pre súčasnosť sú typické premeny predovšetkým v rolách členov rodiny (ustupuje dominantné postavenie otca, matky sa viac venujú profesijnej kariére), vo funkciách (socializačno-výchovnú čiastočne preberajú školy a ďalšie inštitúcie) a veľkosti rodiny (menej detí, ústup viacgeneračných domácností). Napriek tomu je rodina naďalej stabilizujúcim prvkom spoločnosti.

V Slovenskej republike sú základnými skupinami obyvateľstva podľa rodinného stavu: slobodní, ženatí/vydaté, rozvedení a ovdovení. V medzicenzovom období nastali určité zmeny v štruktúre obyvateľstva podľa rodinného stav, ktoré sú odrazom vývoja sobášnosti, rozvodovosti a fertility v sledovanom období. Najpočetnejšou skupinou obyvateľstva nad 20 rokov naďalej zostávajú ženatí/vydaté, napriek poklesu zo 61,4 % na 52,3 %. Vzrástol podiel slobodných z hodnoty 21,2 % v roku 2001 na 26,4 % v roku 2011 a podiel rozvedených sa zvýšil zo 6 % na takmer 10 %. Podiel ovdovených zostal na relatívne stabilnej úrovni.

Sobášnosť

Od roku 2000 sa počet sobášov pohybuje približne medzi 24 až 28-tisíc ročne, pod 30-tisíc klesol v roku 1994 a nad túto hranicu sa doteraz nedostal ani raz. V druhej polovici 70. rokov, keď sa uzatváralo maximum manželstiev, bývalo okolo 44-tisíc sobášov ročne. Rokom minima bol rok 2001, keď sa uzavrelo len 23,8 tisíca manželstiev.

V priebehu roka 2013 vstúpilo do manželstva 25 491 párov, hrubá miera sobášnosti dosiahla 4,7 ‰.

Z hľadiska poradia sobášov prvosobášnosť v Slovenskej republike dlhodobo oscilovala okolo 90 % u mužov i žien. Nastáva však pozvoľný pokles a v posledných rokoch sa prvosobášnosť pohybovala na úrovni 85 – 87 % u mužov a 87 – 89 % u žien. Podiel vzájomne slobodných snúbencov dosahuje 80 % zo všetkých uzavretých manželstiev.

Rozvodovosť

Rozvodom sa rozumie právne ukončenie manželstva. V roku 2013 bolo v Slovenskej republike rozvedených 10,9 tisíca manželstiev, bolo to len o 2 rozvody menej ako v roku 2012. Na začiatku sledovaného obdobia (v roku 2000) počet rozvedených manželstiev predstavoval necelých 9,3 tisíca, tento postupne vzrastal až do roku 2006 (12,7 tisíca rozvodov). V ďalšom období ( do roku 2010) sa početnosť rozvodov pohybovala nad hranicou 12-tisíc rozvodov ročne. Od roku 2010 má rozvodovosť trend mierneho poklesu.

Kohabitácie

V roku 2011 deklarovalo kohabitáciu 90-tisíc párov, v porovnaní s rokom 2001 bol zaznamenaný nárast o približne 60-tisíc.

Pri pohľade na rodinný stav kohabitujúcich v roku 2011 len 27 % kohabitujúcich boli vzájomne slobodní partneri, takže takmer tri štvrtiny týchto spolužití boli akýmsi spôsobom rekonštituované rodiny. Najpočetnejšiu skupinu tvoria dvaja rozvedení partneri (tretinu) a tretia najpočetnejšia i podielom najväčšia skupina je kombinácia partnerov, z ktorých je jeden slobodný a druhý rozvedený (16 %).

Pôrodnosť

Z hľadiska početnosti narodených detí nastupuje trend stabilizácie pôrodnosti. Na začiatku sledovaného obdobia, v roku 2000, bol počet živonarodených detí 55-tisíc. Táto hodnota sa znížila na minimum v rokoch 2001 – 2003 (pod úroveň 52-tisíc živonarodených detí), čoho dôsledkom bol v uvedených rokoch prirodzený úbytok obyvateľstva. V nasledujúcich rokoch pôrodnosť postupne vzrástla až na 61-tisíc živonarodených detí v roku 2009. Do roku 2013 počet živonarodených opäť mierne poklesol, nie však už na hodnoty spred 10-tich rokov.

Vývoj úhrnnej plodnosti má takmer počas celého sledovaného obdobia (2000 – 2013) síce veľmi mierny, ale stúpajúci trend. Úhrnná plodnosť dosahovala hodnoty od 1,2 dieťaťa v roku 2002 do 1,4 dieťaťa na 1 ženu v roku 2011.

Národné špecifiká

V posledných rokoch sa v populácii SR prejavujú pokračujúce zmeny v demografických procesoch súvisiace s druhým demografickým prechodom. Tieto zmeny sú pozorovateľné najmä v procesoch pôrodnosti, sobášnosti, rozvodovosti a potratovosti. Rok 2013 však môžeme z hľadiska populačných procesov charakterizovať ako rok stabilizácie týchto procesov a medziročné zmeny zásadne neovplyvnili nastúpené demografické trendy.

Dlhodobo prebiehajúce negatívne zmeny v pôrodnosti však zásadne ovplyvnili proces starnutia populácie zdola. Mierne pozitívne sa vyvíja stredná dĺžka života a tak slovenská populácia starne aj zhora.

Bez ohľadu na to, či je starnutie spôsobené nízkou pôrodnosťou, alebo predlžovaním strednej dĺžky života, je starnutie naliehavou výzvou slovenskej demografickej reality.

Zdroje a dostupnosť údajov

Zdroje demografických dát

Pozri aj

Externé odkazy