Štatistika bývania

This article has been archived, for updated data see Living conditions in Europe - housing.

Údaje extrahované v máji 2020.

Plánovaná aktualizácia článku: október 2021.

Zaujalo nás

V roku 2018 žila v obydlí obývanom vlastníkom väčšina obyvateľov jednotlivých členských štátov EÚ27, pričom tento podiel bol v rozpätí od 51,4 % v Nemecku až po 96,4 % v Rumunsku. Priemer v EÚ27 bol 70,0 %.

V roku 2018 žilo v preľudnených obydliach 17,1 % obyvateľov EÚ27. Najvyšší podiel spomedzi členských štátov EÚ27 bol zaznamenaný v Rumunsku (46,3 %).

Približne 4,3 % obyvateľov v EÚ27 zažilo v roku 2018 závažnú depriváciu v oblasti bývania.

Spomedzi členských štátov EÚ27 bola záťažová hranica nákladov na bývanie nájomníkov s nájomným za trhovú cenu v roku 2018 najvyššia v Grécku, kde 83,1 % nájomníkov minulo viac než 40 % svojho príjmu na bývanie.

Záťažová hranica nákladov na bývanie: podiel obyvateľov žijúcich v domácnostiach, ktoré vynakladajú 40 % čistého príjmu alebo viac na bývanie, 2018

V tomto článku sa uvádza prehľad najnovších štatistík bývania v Európskej únii (EÚ), Spojenom kráľovstve, troch krajinách EZVO a štyroch kandidátskych krajinách so zameraním na druhy obydlí, vlastnícky vzťah (vlastnenie alebo prenajímanie nehnuteľnosti), kvalitu a cenovú dostupnosť bývania.

Slušné bývanie za prijateľnú cenu v bezpečnom prostredí je základnou potrebou a mnohí ho považujú za ľudské právo. Uspokojenie tejto potreby, ktoré by pravdepodobne viedlo k zmierneniu chudoby a sociálneho vylúčenia, je v mnohých európskych krajinách stále veľkým problémom.

Celý článok

Druh obydlia

V roku 2018 bývalo 46,0 % obyvateľov EÚ27 v bytoch, takmer jedna pätina (18,6 %) v dvojdomoch a viac než jedna tretina (34,7 %) v samostatných domoch (pozri obrázok 1).

Spomedzi členských štátov EÚ bol v roku 2018 podiel osôb žijúcich v bytoch 60,0 % alebo väčší v Lotyšsku (66,2 %), Španielsku (64,9 %), Estónsku (61,5 %) a Grécku (60,6 %) a tesne pod touto hodnotou v Litve (59,5 %). Podobne vysoký podiel osôb žijúcich v bytoch sa zaznamenal aj vo Švajčiarsku (62,5 %). Spomedzi členských štátov EÚ bol podiel ľudí žijúcich v samostatných domoch najvyšší v Chorvátsku (69,7 %), Slovinsku (66,2 %), Rumunsku (65,2 %) a Maďarsku (64,6 %). Dánsko a Poľsko boli jedinými členskými štátmi, kde v samostatnom dome bývala väčšina ľudí. Vysoký podiel obyvateľov žijúcich v samostatnom dome zaznamenalo aj Severné Macedónsko (74,6 %), Srbsko (63,6 %) a Nórsko (57,5 %). Najvyšší podiel obyvateľov žijúcich v dvojdomoch v členských štátoch EÚ bol zaznamenaný v Holandsku (58,0 %), Írsku (52,1 %), na Malte (41,5 %) a v Belgicku (40,6 %). Išlo o jediné členské štáty, v ktorých dve pätiny obyvateľov alebo viac žili v dvojdomoch. V Spojenom kráľovstve bol tento podiel ešte vyšší a dosahoval 60,8 %.

Obrázok 1: Rozdelenie obyvateľov podľa druhu obydlia, 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_lvho01)

Vlastnícky vzťah

V roku 2018 žila jedna štvrtina (24,9 %) obyvateľov EÚ27 v obydlí obývanom vlastníkom, ktoré bolo zaťažené pôžičkou alebo hypotékou, a viac ako dve pätiny (45,1 %) obyvateľov žili v obydlí obývanom vlastníkom, ktoré nebolo zaťažené pôžičkou ani hypotékou (pozri obrázok 2).

Celkovo žilo sedem z desiatich obyvateľov (70,0 %) v EÚ27 v obydlí obývanom vlastníkom, pričom asi jedna pätina (20,8 %) žila v obydlí s nájomným za trhovú cenu a približne jedna desatina (9,3 %) žila v obydlí so zníženým nájomným alebo mali ubytovanie poskytované bezplatne.

Obrázok 2: Rozdelenie obyvateľov podľa vlastníckeho vzťahu, 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_lvho02)

V roku 2018 žila v obydlí obývanom vlastníkom viac ako polovica obyvateľov jednotlivých členských štátov EÚ, pričom podiely sa pohybovali od 51,4 % v Nemecku do 96,4 % v Rumunsku. Naopak vo Švajčiarsku bol podiel osôb, ktoré bývali v prenajatom obydlí, vyšší ako podiel osôb žijúcich v obydlí obývanom vlastníkom, keďže približne 57,5 % obyvateľov tvorili nájomníci.

V Holandsku (60,5 %) a vo Švédsku (51,7 %) viac ako polovica obyvateľov žila v obydlí obývanom vlastníkom, ktoré bolo zaťažené hypotékou alebo pôžičkou. Rovnako to bolo aj v prípade Islandu (63,9 %, údaje za rok 2016) a Nórska (60,1 %).

Podiel osôb žijúcich v prenajatom obydlí s nájomným za trhovú cenu bol v roku 2018 nižší ako 10,0 % v jedenástich členských štátoch EÚ. Naproti tomu v prenajatých obydliach s nájomným za trhovú cenu žili približne dve pätiny obyvateľov Nemecka (40,8 %) a Dánska (39,4 %), podobne ako viac než jedna tretina obyvateľov Švédska (35,0 %), asi tri desatiny obyvateľov Holandska (30,2 %) a Rakúska (29,7 %) a približne jedna pätina obyvateľov Luxemburska (23,4 %), Grécka (21,3 %) a Belgicka (19,4 %). Podiel obyvateľov, ktorí žili v prenajatých obydliach s nájomným za trhovú cenu, bol ešte vyšší vo Švajčiarsku, kde presiahol polovicu (51,1 %).

Podiel obyvateľov žijúcich v obydlí so zníženou cenou nájmu alebo v obydlí poskytovanom bezplatne bol nižší ako 20,0 % vo všetkých členských štátoch EÚ a v ôsmich tretích krajinách, ktorých údaje sú uvedené.

Kvalita bývania

Jednou z kľúčových otázok posudzovania kvality bývania je dostupnosť dostatočného priestoru v obydlí. Pojmom miera preľudnenia obydlí sa opisuje podiel osôb žijúcich v preľudnenom obydlí, ktoré je vymedzené na základe počtu miestností v domácnosti, veľkosti domácnosti, ako aj veku jej členov a ich rodinnej situácie.

V roku 2018 žilo v preľudnených obydliach 17,1 % obyvateľov EÚ27

Najvyššiu mieru preľudnenia obydlí spomedzi členských štátov EÚ (pozri obrázok 3) vykázalo Rumunsko (46,3 %) a úroveň vyššiu ako 50 % zaznamenala Čierna Hora (57,7 %; údaje za rok 2017) a Srbsko (53,3 %). Cyprus (2,5 %), Írsko (2,7 %), Malta (3,4 %), Holandsko (4,1 %) a Španielsko (4,7 %) zaznamenali najnižšiu mieru preľudnenia, ktorá bola vo všetkých prípadoch nižšia než 5,0 %, zatiaľ čo sedem ďalších členských štátov EÚ, ako aj Spojené kráľovstvo, Nórsko, Švajčiarsko a Island (údaje za rok 2016) ohlásili, že v preľudnených obydliach býva menej ako 10,0 % ich obyvateľov.

Obrázok 3: Miera preľudnenia, 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_lvho05a)

V prípade obyvateľov ohrozených chudobou (inými slovami osôb žijúcich v domácnostiach, v ktorých bol ekvivalentný disponibilný príjem na osobu nižší ako 60 % celoštátneho mediánu) bola miera preľudnenia v EÚ27 v roku 2018 na úrovni 28,9 %, teda približne o 11,8 percentuálneho bodu vyššia ako miera preľudnenia v prípade celej populácie (pozri obrázok 3).

Najvyššia miera preľudnenia medzi obyvateľmi ohrozenými chudobou bola zaregistrovaná v Rumunsku (56,4 %), na Slovensku (54,9 %), v Bulharsku (48,7 %) a v Poľsku (47,7 %). Vysoká miera preľudnenia medzi obyvateľmi ohrozenými chudobou bola zaznamenaná aj v Turecku (70,7 %; údaje za rok 2017), Čiernej Hore (69,6 %; údaje za rok 2017), Severnom Macedónsku a Srbsku (obe krajiny 60,6 %). Najnižšiu mieru preľudnenia u obyvateľov ohrozených chudobou naopak zaznamenali ostrovy, konkrétne Malta (7,0 %), Cyprus (5,2 %) a Írsko (4,2 %). Toto boli jediné tri členské štáty EÚ, ktoré ohlásili, že v preľudnenom obydlí býva menej než každý desiaty obyvateľ ohrozený chudobou. Rovnaká situácia bola aj v Spojenom kráľovstve (9,8 %).

Do ukazovateľa kvality bývania sa okrem preľudnenia obydlí zahŕňajú aj iné aspekty deprivácie v oblasti bývania, ako je napríklad chýbajúca kúpeľňa alebo toaleta, zatekajúca strecha v obydlí alebo obydlie považované za príliš tmavé. Pojem miera závažnej deprivácie v oblasti bývania sa vymedzuje ako podiel osôb žijúcich v obydlí považovanom za preľudnené, pričom je splnené aspoň jedno z uvedených kritérií týkajúcich sa deprivácie v oblasti bývania.

V rámci celej EÚ27 malo v roku 2018 skúsenosť so závažnou depriváciou v oblasti bývania 4,3 % obyvateľov

V troch členských štátoch EÚ čelila v roku 2018 závažnej deprivácii v oblasti bývania prinajmenšom jedna osoba z desiatich: Bulharsko zaznamenalo mieru závažnej deprivácie v oblasti bývania 10,1 % a ešte vyššiu mieru vykázali Lotyšsko (14,9 %) a Rumunsko (16,1 %). Túto situáciu zaznamenali aj všetky kandidátske krajiny, ktorých údaje (za rok 2017 alebo 2018) sú znázornené na obrázku 4. Naopak menej než 1,0 % obyvateľov Fínska (0,9 %) a Írska (0,8 %) bolo v roku 2018 vystavených závažnej deprivácii v oblasti bývania a rovnaká situácia bola i v Nórsku.

Obrázok 4: Miera závažnej deprivácie v oblasti bývania, 2017 a 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_mdho06a)

Celkový podiel osôb, ktoré v EÚ27 v rokoch 2017 – 2018 boli vystavené závažnej deprivácii v oblasti bývania, mierne klesol o 0,2 percentuálneho bodu. Najväčší nárast podielu ľudí, ktorí zažívajú závažnú depriváciu v oblasti bývania, bol spomedzi všetkých členských štátov EÚ zaznamenaný vo Francúzsku, kde v rokoch 2017 – 2018 vzrástol o 0,6 percentuálneho bodu, a takisto v Dánsku, Nemecku a Španielsku, kde sa zvýšil o 0,5 percentuálneho bodu. Doposiaľ najväčší pokles spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo Maďarsko, kde tento podiel klesol o 8,4 percentuálneho bodu z 15,9 % na 7,5 %, hoci je potrebné poznamenať, že tu došlo k zlomu časového radu. Poklesy o 1,1 až 1,5 percentuálneho bodu boli zaznamenané na Slovensku, v Litve, Rakúsku, Poľsku a Rumunsku. Relatívne veľký pokles (o 3,4 percentuálneho bodu) zaznamenalo aj Srbsko.

Cenová dostupnosť bývania

V roku 2018 žilo v EÚ27 9,6 % obyvateľov v domácnostiach, ktoré utratili 40 % alebo viac svojho ekvivalentného disponibilného príjmu na bývanie

Podiel obyvateľov, ktorých náklady na bývanie prevyšovali 40 % ich ekvivalentného disponibilného príjmu, bol najvyšší u nájomníkov s nájomným za trhovú cenu (25,1 %) a najnižší u osôb v obydliach obývaných vlastníkom a zaťažených pôžičkou alebo hypotékou (4,0 %) (pozri tabuľku 1).

Tabuľka 1: Záťažová hranica nákladov na bývanie analyzovaná podľa vlastníckeho vzťahu, 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_lvho07c)

Priemer EÚ27 zastiera významné rozdiely medzi členskými štátmi EÚ: na jednej strane bolo viacero krajín, v ktorých v roku 2018 pomerne nízky podiel obyvateľov žil v domácnostiach s nákladmi na bývanie vyššími ako 40 % ich disponibilného príjmu, a to Malta (1,7 %) a Cyprus (2,0 %). Na druhej strane viac ako 40 % svojho ekvivalentného disponibilného príjmu vynaložili na bývanie dve z piatich osôb (39,5 %) v Grécku a viac než jedna zo šiestich osôb (17,9 %) v Bulharsku. Podobne vysoké náklady na bývanie mala jedna zo siedmich osôb v Dánsku (14,7 %) a Nemecku (14,2 %).

Veľké rozdiely medzi členskými štátmi EÚ existovali aj pokiaľ ide o vlastnícky vzťah u najväčšej skupiny obyvateľov, ktorí minuli viac ako 40 % svojho disponibilného príjmu na bývanie, teda na nájomníkov s nájomným za trhovú cenu. V roku 2018 v šiestich členských štátoch viac ako jedna tretina obyvateľov, ktorí bývali ako nájomníci s nájomným za trhovú cenu, minula viac ako 40 % svojho ekvivalentného disponibilného príjmu na bývanie, pričom tento podiel bol vyšší ako dve pätiny v Rumunsku (46,3 %) a Maďarsku (46,9 %), dosiahol polovicu v Bulharsku (50,1 %) a prevýšil štyri pätiny (83,1 %) v Grécku. Na druhej strane najnižšiu záťažovú hranicu nákladov na bývanie u nájomníkov s nájomným za trhovú cenu zaznamenala Malta (12,1 %), Lotyšsko (11,5 %) a Cyprus (11,3 %).

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Štatistika bývania: tabuľky a obrázky (v angličtine)

Zdroje údajov

Údaje použité v tomto článku sú odvodené predovšetkým z mikroúdajov zo štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC). Zisťovanie EU-SILC sa vykonáva každoročne a je to hlavné zisťovanie, ktorým sa merajú príjmy a životné podmienky v Európe. Referenčnú populáciu tvoria všetky súkromné domácnosti a ich súčasní členovia bývajúci na území členského štátu EÚ v čase zberu údajov; osoby žijúce v kolektívnych domácnostiach a v zariadeniach sú z cieľovej populácie vo všeobecnosti vylúčené. Údaje za EÚ a eurozónu predstavujú vážený priemer (podľa počtu obyvateľov) vnútroštátnych údajov.

Tabuľky v tomto článku obsahujú túto poznámku:

Hodnota označená kurzívou	údaj je predpokladaný, predbežný alebo odhadovaný, a preto sa pravdepodobne zmení;
:	Hodnota, ktorá nie je k dispozícii, je dôverná alebo nespoľahlivá.

Kontext

Podmienky bývania ovplyvňujú kvalitu života ľudí rôznymi spôsobmi: obydlia poskytujú prístrešie, bezpečnosť, súkromie a priestor na odpočinok, vzdelávanie, prácu a život. Bývanie možno takisto vnímať v súvislosti s miestnym prostredím, z hľadiska bezproblémovej dostupnosti starostlivosti o deti, vzdelávacích zariadení, zamestnania, príležitostí na trávenie voľného času, obchodov, verejných služieb a podobne. Financovanie bývania, či už vlastného, alebo nájomného, je veľkým problémom pre mnohé domácnosti a často súvisí s kvalitou bývania.

Pokiaľ ide o bývanie, EÚ nemá žiadne konkrétne právomoci; bytovú politiku rozvíja skôr verejná správa jednotlivých krajín. Mnoho členských štátov EÚ však rieši podobné problémy, napríklad: ako obnoviť bytový fond, ako plánovať a obmedziť rozrastanie miest, ako podporovať udržateľný rozvoj, ako pomáhať mladým a znevýhodneným skupinám dostať sa na trh s nehnuteľnosťami alebo ako podporovať energetickú efektívnosť u vlastníkov domov.

Otázky týkajúce sa sociálneho bývania, bezdomovectva alebo integrácie zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci agendy sociálnej politiky EÚ. V Charte základných práv sa v článku IV-34 stanovuje, že „s cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe Únia uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov, v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou“. V tejto súvislosti dosiahla Európska rada na zasadnutí v Nice v roku 2000 dohodu o súbore spoločných cieľov stratégie EÚ proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, z ktorých dva sa týkali bývania. Jedným je „vykonávať politiky, ktorých cieľom je poskytnúť všetkým prístup k slušnému a zo zdravotného hľadiska bezpečnému bývaniu a k základným službám potrebným pre normálny život, s ohľadom na miestne podmienky (elektrina, voda, kúrenie atď.)“, druhým „zaviesť politiky, ktorých cieľom je predchádzať životným krízam, ktoré by mohli viesť k sociálnemu vylúčeniu, ako je napr. zadlženosť, vylúčenie zo škôl a bezdomovectvo“. Tieto ciele sa rozšírili v roku 2010, keď k nim bol v rámci Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu [KOM(2010) 758 v konečnom znení] pridaný aj rad opatrení, ktoré majú do roku 2020 (v porovnaní s rokom 2008) pomôcť znížiť počet osôb ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením aspoň o 20 miliónov – pozri aj článok o osobách ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením.

Priamy prístup

Podobné články

Tabuľky

Databáza

Tematická sekcia

Publikácie

Metodológia

Právne predpisy

Vizualizácie

Externé odkazy

EU statistics on income and living conditions (EU-SILC) methodology — housing conditions (v angličtine)
EU statistics on income and living conditions (EU-SILC) methodology — housing deprivation (v angličtine)
Housing price statistics — house price index (v angličtine)
Living conditions in Europe — housing quality (v angličtine)
Living conditions in Europe — poverty and social exclusion (v angličtine)
Disability statistics — housing conditions (v angličtine)
Young people — housing conditions (v angličtine)
Štatistika príjmovej chudoby
Quality of life indicators — material living conditions (v angličtine)

Income and living conditions (t_ilc), pozri (v angličtine):

Living conditions (t_ilc_lv)

Housing conditions (t_ilc_lvho)

Overcrowding rate (t_ilc_lvho_or)

Housing cost burden (t_ilc_lvho_hc)

Material deprivation (t_ilc_md)

Housing deprivation (t_ilc_mdho)

Income and living conditions (ilc), pozri (v angličtine):

Living conditions (ilc_lv)

Housing conditions (ilc_lvho)

Overcrowding rate (ilc_lvho_or)

Under-occupied dwellings (ilc_lvho_uo)

Housing cost burden (ilc_lvho_hc)

Material deprivation (ilc_md)

Housing deprivation (ilc_mdho)

Income and living conditions (v angličtine)

Income and living conditions (ESMS metadata file — ilc_esms) (v angličtine)
The production of data on homelessness and housing deprivation in the European Union: survey and proposals — 2005 (v angličtine)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 zo 16. júna 2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1553/2005 zo 7. septembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1177/2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1157/2010 z 9. decembra 2010, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC), pokiaľ ide o zoznam cieľových sekundárnych premenných týkajúcich sa podmienok bývania na rok 2012
Súhrny právnych predpisov EÚ: Štatistika EÚ o príjmoch a životných podmienkach