Archive:Farmy a poľnohospodárska pôda v Európskej únii – štatistika

Údaje extrahované v novembri 2018.

Plánovaná aktualizácia článku: jún 2023.

This Statistics Explained article has been archived on 23 July 2021.

Highlights

V roku 2016 bolo v EÚ 10,5 milióna poľnohospodárskych podnikov, pričom dve tretiny z nich hospodárili na pozemkoch menších ako 5 ha.

Farmy v EÚ v roku 2016 využívali 173 miliónov hektárov pôdy na poľnohospodársku výrobu, čo predstavuje 39 % všetkých pozemkov v EÚ.

Počet fariem v EÚ prudko klesá, rozloha pozemkov používaných na výrobu však zostáva stabilná.

Rozdelenie fariem v EÚ a využívaná poľnohospodárska plocha podľa veľkosti fariem, 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (ef_m_farmleg)

Tento článok je súčasťou súboru prevzatého z publikácie EurostatuŠtatistika poľnohospodárstva, lesného a rybného hospodárstva – vydanie z roku 2018. V EÚ existuje veľa rôznych fariem všetkých veľkostí, ktoré sa líšia podľa toho, čo pestujú alebo aké zvieratá chovajú. Tieto podniky majú rôznu štruktúru riadenia a pôsobia v oblastiach s odlišnými geologickými podmienkami, topografiou a podnebím.

Full article

Farmy v roku 2016

V roku 2016 pôsobilo v EÚ 10,5 milióna poľnohospodárskych podnikov

Jedna tretina (32,7 %) poľnohospodárskych podnikov (tu nazývané „farmy“) EÚ sa nachádzala v Rumunsku, čo je oveľa viac než v akomkoľvek inom členskom štáte. Ich počet bol približne rovnaký ako celkový počet fariem v troch ďalších členských štátoch s najvyšším počtom podnikov – v Poľsku (13,5 % z celkového počtu v EÚ28), Taliansku (10,9 %) a Španielsku (9,0 %).

Prevažnú väčšinu fariem v EÚ tvoria rodinné farmy

Prevažná väčšina fariem v EÚ (96,0 % v roku 2016) sa klasifikuje ako rodinné farmy. ^[1]. Viac ako deväť z desiatich fariem (93,0 %) v EÚ v roku 2016 zamestnávalo len rodinných príslušníkov (poľnohospodár a jeho rodinní príslušníci). Rodinné farmy predstavujú prevažujúci druh fariem vo všetkých členských štátoch. Vo Francúzsku však existovala pomerne výrazná menšina iných ako rodinných fariem (27,3 % z takmer 0,5 milióna fariem) a podobná situácia bola aj v Estónsku (21,0 %).

Väčšinu fariem v EÚ tvoria malé farmy

Dve tretiny fariem v EÚ v roku 2016 hospodárili na ploche menšej ako 5 hektárov (ha) (pozri obrázok 1). Tieto malé farmy zohrávajú dôležitú úlohu pri znižovaní rizika chudoby na vidieku a poskytujú dodatočný príjem a potraviny. Na druhej strane výrobnej škály bolo 6,9 % fariem v EÚ, ktoré hospodárili na ploche 50 ha alebo väčšej a obrábali dve tretiny (68,2 %) využívanej poľnohospodárskej pôdy v EÚ. Priemerná stredná veľkosť poľnohospodárskeho podniku v EÚ v roku 2016 síce bola 16,6 ha, ale takúto či väčšiu veľkosť dosiahlo len približne 15 % fariem.

Obrázok 1: Rozdelenie fariem v EÚ a využívanej poľnohospodárskej pôdy podľa veľkosti farmy, 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (ef_m_farmleg)

Uvedený model sa zvlášť zreteľne prejavil v Rumunsku. Je to členský štát s najvyšším počtom fariem: deväť z desiatich fariem (91,8 %, resp. 3,1 milióna podnikov) bolo menších ako 5 ha, ale 0,5 % fariem s veľkosťou 50 ha alebo viac obhospodarovalo polovicu (51,1 %) všetkej využívanej poľnohospodárskej pôdy v tejto krajine. Malé farmy (menšie ako 5 ha) boli typické aj pre Maltu (96,5 % celkového počtu), Cyprus (89,6 %), Bulharsko (82,6 %), Maďarsko (81,4 %), Grécko (77,3 %), Portugalsko (71,5 %) a Chorvátsko (69,5 %), ako aj pre určité regióny ďalších krajín, napríklad južné časti Poľska a pobrežné oblasti Španielska a Talianska. Počet malých fariem v určitých členských štátoch a regiónoch odráža kombináciu plodinovej špecializácie (napríklad malé olivové háje a vinohrady), vlastníctva rozsiahlej plochy poľnohospodárskej plochy a geologické a topografické obmedzenia.

Väčšie farmy (50 hektárov alebo viac) boli oveľa častejšie v Luxembursku (51,8 % fariem), vo Francúzsku (41.3 %), Spojenom kráľovstve (38,6 %) a Dánsku (35,3 %). Vo väčšine členských štátov sa prevažná časť využívanej poľnohospodárskej pôdy koncentrovala v najväčších farmách (s veľkosťou 50 ha alebo viac).

Farmy v EÚ možno rozdeliť do troch odlišných skupín podľa veľkosti

V EÚ v podstate existujú tri rôzne skupiny fariem: i) čiastočne sebestačné, ktoré sa zameriavajú na produkciu vysokého podielu plodín určených na spotrebu farmárom a jeho rodinou; ii) malé a stredne farmy, ktoré sú väčšinou rodinnými podnikmi a iii) veľké poľnohospodárske podniky, ktoré majú spravidla formu právnickej osoby alebo družstva.

Toto rozdelenie zreteľnejšie vyplýva z analýzy fariem z hľadiska ich hospodárskej veľkosti. Z celkového počtu 10,5 milióna fariem v EÚ malo 4,0 milióna štandardnú produkciu nižšiu ako 2 000 EUR ročne a na celkovej produkcii európskeho poľnohospodárstva sa podieľalo len 1 %. Tieto veľmi malé farmy patria do skupiny čiastočne sebestačných fariem. Približne tri štvrtiny takýchto fariem v EÚ spotrebovali viac ako polovicu svojej produkcie.

Produkcia ďalších 3,0 milióna fariem dosiahla úroveň 2 000 až 8 000 EUR ročne. Veľmi malé a malé farmy v roku 2016 spoločne tvorili dve tretiny (67,6 %) všetkých fariem v EÚ.

Naproti tomu 304 000 fariem (2,9 % z celkového počtu v EÚ) v roku 2016 dosiahlo produkciu 250 000 EUR alebo viac na jednotlivý podnik za rok a vyrobilo väčšiu časť (55,6 %) celkovej poľnohospodárskej produkcie EÚ. Tieto farmy možno označiť ako veľké poľnohospodárske podniky. Dve z piatich veľkých fariem boli právnickou osobou alebo podnikom v skupinovom vlastníctve.

Väčšinu (55,1 %) štandardnej produkcie vytvorenej sektorom poľnohospodárstva v roku 2016 v celej EÚ vyrobili farmy vo Francúzsku (16,8 %), Taliansku (14,2 %), Nemecku (13,5 %) a Španielsku (10,5 %). V Rumunsku síce pôsobila približne jedna tretina fariem v EÚ, ale dosiahli len 3,3 % štandardnej produkcie EÚ (pozri obrázok 2).

Obrázok 2: Farmy a štandardná produkcia, 2016
(podiel na celkovej hodnote EÚ, %)
Zdroj: Eurostat (ef_m_farmleg)

Farmy v EÚ si zachovávajú rozmanitosť z hľadiska pestovaných plodín alebo chovaných zvierat

Rozmanitosť druhov fariem sa prejavuje pri pestovaných plodinách či chovaných zvieratách, podľa toho, či v nich prevláda jedna činnosť, alebo nie. Farma sa považuje za špecializovanú, keď konkrétna činnosť tvorí aspoň dve tretiny produkcie alebo hospodárskej veľkosti poľnohospodárskeho podniku. Ostatné farmy vykonávajú rôzne činnosti, z ktorých ani jedna neprevláda.

Niektoré farmy sa špecializujú na pestovanie plodín: buď v nich prevláda pestovanie poľných plodín, alebo trvalých plodín (ako sú napríklad jablká, hrozno a olivy), prípadne záhradnícke činnosti. Niektoré farmy sa špecializujú na živočíšnu výrobu a jej produkty. Môžu v nej prevládať pasúce sa hospodárske zvieratá alebo zvieratá chované zrnom (ako sú ošípané či hydina). V ostatných farmách je kombinácia plodín, kombinácia hospodárskych zvierat alebo kombinácia plodín a hospodárskych zvierat.

Približne jednu polovicu (52,5 %) všetkých fariem v roku 2016 by bolo možné označiť ako farmy, ktoré sa špecializujú na plodiny. O niečo menej ako jedna tretina (31,6 %) všetkých fariem sa špecializovala na poľné plodiny, približne jedna pätina (18,9 %) na trvalé plodiny a zvyšok (1,8 %) tvorili špecializované záhradnícke farmy. V tejto skupine fariem boli najpočetnejšie farmy pestujúce poľné plodiny, ktoré sa špecializovali na okopaniny (napríklad zemiaky alebo cukrovú repu), poľnú zeleninu a poľné plodiny (tvorili 16,4 % všetkých fariem v EÚ – pozri obrázok 3). Tesne za nimi nasledovali farmy špecializované na obilniny, olejnaté semená a bielkovinové plodiny (15,2 % všetkých fariem EÚ).

Ďalšia jedna štvrtina (25,1 %) fariem v EÚ sa špecializovala na chov hospodárskych zvierat, pričom najväčšiu časť tejto skupiny tvorili farmy špecializované na chov oviec, kôz a ostatných pasúcich sa hospodárskych zvierat (6,2 %) a špecializované mliečne farmy (5,4 %). Vo zvyšnej časti prevažovali zmiešané farmy (21,1 %) a malú časť podnikov nebolo možné klasifikovať.

Obrázok 3: Farmy podľa druhu špecializácie, EÚ28, 2016
(podiel na všetkých poľnohospodárskych podnikoch EÚ, %)
Zdroj: Eurostat (ef_m_farmleg)

V mnohých stredozemských krajinách (Španielsko, Taliansko, Grécko, Cyprus) a takisto vo Fínsku prevládali farmy špecializované na pestovanie plodín (tvorili viac ako 60 % všetkých fariem), zatiaľ čo v niektorých častiach severozápadnej Európy (Benelux, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Írsko, Nórsko) predstavovala dominantnú činnosť špecializácia na chov hospodárskych zvierat (viac ako 50 % všetkých fariem). Zmiešané podniky tvorili viac ako 30 % všetkých fariem v Portugalsku, Rumunsku, Bulharsku, Litve a Chorvátsku. ^[2].

Poľnohospodárska pôda v roku 2016

Farmy v EÚ v roku 2016 využívali 173 miliónov hektárov (ha) pôdy na poľnohospodársku výrobu

Takmer tri štvrtiny (71,5 %) využívanej poľnohospodárskej pôdy v EÚ sa nachádzalo len v siedmich členských štátoch. V roku 2016 sa vo Francúzsku využívalo na poľnohospodárske účely 27,8 milióna ha, v Španielsku 23,2 milióna ha, v Spojenom kráľovstve a Nemecku 16,7 milióna ha, v Poľsku 14,4 milióna ha, v Taliansku ďalších 12,6 milióna ha a v Rumunsku 12,5 milióna ha.

Farmy v roku 2016 spravovali takmer jednu polovicu (47,1 %) celkovej plochy pozemkov v EÚ

Farmy v EÚ spravovali dve pätiny (38,8 %) celkovej plochy pozemkov v EÚ ako využívanú poľnohospodársku pôdu a ako zalesnené plochy (6,2 %) a ostatná poľnohospodárska pôda (2,1 %) sa na poľnohospodárske účely nepoužívala. V niektorých členských štátoch dominovala poľnohospodárska krajina. Ako poľnohospodárska pôda sa používali približne dve tretiny plochy pozemkov v Írsku (70,0 %) a Spojenom kráľovstve (65,7 %) a podobne vysoký podiel dosiahlo aj Dánsko (60,9 %). Úplne iná situácia bola vo Fínsku (6,5 %) a vo Švédsku (6,9 %), kde krajine dominovali lesy. Tieto dva severské členské štáty boli jedinými členskými štátmi EÚ, v ktorých zalesnené plochy patriace poľnohospodárskym podnikom zaberali väčší podiel rozlohy než pôda používaná na poľnohospodárske účely.

Obrázok 4: Pôda patriaca farmám podľa druhu pozemku, 2016
(% podiel na celkovej ploche pozemkov)
Zdroj: Eurostat (ef_lus_main) a (reg_area3)

Vývoj fariem a poľnohospodárskej pôdy v období 2005 – 2016

Počet fariem v EÚ prudko klesal

Počet fariem v EÚ dlhodobo klesá. K presným údajom o úbytku fariem však treba pristupovať opatrne, keďže v niektorých krajinách klesol ich počet, ale zvýšila sa prahová hodnota určujúca, čo sa považuje za farmu. To znamená, že číselné údaje v časovom rade v rámci analýzy počtu a druhu fariem a charakteristík pracovnej sily treba chápať ako orientačné, nie presné.^[3].

S prihliadnutím k tejto skutočnosti možno konštatovať, že počet fariem v EÚ sa v pomerne krátkom období 2005 – 2016 znížil približne o jednu štvrtinu. To znamená zaniknutie až 4,2 milióna fariem vo všetkých členských štátoch, pričom prevažnú väčšinu z nich (približne 85 %) tvorili malé poľnohospodárske podniky s menej ako 5 ha. Najväčší úbytok fariem za uvedené obdobie zaznamenalo Poľsko (približná strata dosiahla 1,1 milióna fariem, resp. 43 %), Rumunsko (približný pokles o 0,8 milióna fariem, resp. 20 %) a Taliansko (približne 0,6 milióna fariem, resp. 34 %). Všetky členské štáty, okrem významnej výnimky Írska, zaznamenali pokles počtu fariem. Z pomerného hľadiska bol pokles najväčší – takmer o dve tretiny – na Slovensku a v Bulharsku.

Plocha pozemkov, ktoré sa v EÚ používali na poľnohospodársku výrobu, sa nezmenila

Plocha pozemkov, ktoré sa používali na poľnohospodársku výrobu, sa v období 2005 – 2016 vo väčšine prípadov nezmenila (+0,2 %), a to napriek prudkému zníženiu počtu fariem. Na úrovni EÚ konsolidácia poľnohospodárskej pôdy odrážala zvýšenie počtu najväčších podnikov a plochy, ktorú používali na poľnohospodárske účely (pozri obrázok 5).

Obrázok 5: Zmena počtu fariem a využívaná poľnohospodárska plocha podľa triedy veľkosti, EÚ28, 2005 – 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (ef_m_farmleg)

Tieto zmeny sa v jednotlivých členských štátoch uskutočnili v rôznych veľkostných triedach. Konkrétne vo Francúzsku, v Nemecku, vo Fínsku a v Spojenom kráľovstve sa počet fariem a plocha využívanej poľnohospodárskej pôdy zväčšili len v kategórii najväčších fariem so 100 hektármi (ha) alebo viac, vo všetkých ostatných veľkostných triedach došlo k zníženiu. V mnohých ďalších členských štátoch sa uvedené zmeny dotkli menších veľkostných tried, napríklad v období 2005 – 2016 sa počet fariem a plocha využívanej poľnohospodárskej pôdy zvýšili vo farmách väčších ako 20 ha v Taliansku a Rumunsku a vo farmách nad 10 ha v Maďarsku a Bulharsku.

V porovnaní s tým bol počet fariem v EÚ, ktoré mali právnickú formu, pomerne nízky: do roka 2016 sa zvýšil približne o 40 000. K zvýšeniu počtu právnických osôb medzi farmami došlo vo všetkých veľkostných kategóriách, najviac sa však prejavil pri farmách s veľkosťou 100 ha a viac.

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Farms and farmland in the EU: tables and figures (v angličtine)

Zdroje údajov

Takmer všetky štatistiky týkajúce sa fariem a farmárov pochádzajú zo štrukturálneho zisťovania fariem za rok 2016. Štrukturálne zisťovanie fariem obsahuje celý rad informácií o poľnohospodárskych podnikoch vrátane podrobných údajov o ukazovateľoch týkajúcich sa pracovnej sily vo farmách. Štrukturálne zisťovanie fariem sa realizuje ako poľnohospodársky cenzus každých 10 rokov a v medzičase ako výberové zisťovanie každé 3 alebo 4 roky.

Kontext

Poľnohospodárstvo je činnosť, ktorá sa zameriava na pestovanie plodín a chov hospodárskych zvierat. Táto hospodárska činnosť zabezpečuje najdôležitejšie primárne zložky potravín, ktoré konzumujeme, a väčšiny nápojov, ktoré pijeme. Poľnohospodárstvo využíva súbor zdrojov na výrobu poľnohospodárskeho tovaru, ako aj na poľnohospodárske služby. Tieto zdroje alebo „faktory produkcie“ je možné všeobecne rozdeliť na pôdu, prácu, znalosti, kapitál a podnikanie. Poľnohospodárske odvetvie v EÚ pôsobí v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Poľnohospodárstvo musí sledovať vedecký a technologický rozvoj a SPP musí práve tak reagovať na vývojové zmeny. V priebehu rokov sa SPP niekoľkokrát reformovala a 1. júna 2018 Európska komisia predstavila návrhy na ďalšie zmeny v období po roku 2020. Navrhnutých deväť cieľov budúcej SPP zdôrazňuje ústredné postavenie fariem a farmárov pri riešení výzev, ktoré sa týkajú zmeny klímy, tvorby živých vidieckych oblastí, zachovania vidieckej krajiny, starostlivosti o životné prostredie a ochrany kvality potravín a zdravia. Hospodárske, environmentálne, klimatické a sociálno-ekonomické výzvy si vyžadujú, aby sa farmári stali ústredným bodom európskych vidieckych spoločenstiev. To pomáha vysvetliť, prečo ústrednú časť nového návrhu SPP tvorí podpora dedenia fariem medzi generáciami a povzbudenie novej generácie farmárov.

Direct access to

Poznámky

↑ Pojmom „rodinná farma“ sa označuje farma pod rodinnou správou, v ktorej minimálne 50 % bežnej poľnohospodárskej pracovnej sily tvoria rodinní príslušníci.
↑ Viac informácií sa nachádza v článku na webovom sídle Statistics Explained o špecializácii
↑ Viac informácií sa nachádza v článku na webovom sídle Statistics Explained Štrukturálne zisťovanie fariem – pokrytie zisťovania

[1] Pojmom „rodinná farma“ sa označuje farma pod rodinnou správou, v ktorej minimálne 50 % bežnej poľnohospodárskej pracovnej sily tvoria rodinní príslušníci.

[2] Viac informácií sa nachádza v článku na webovom sídle Statistics Explained o špecializácii

[3] Viac informácií sa nachádza v článku na webovom sídle Statistics Explained Štrukturálne zisťovanie fariem – pokrytie zisťovania

[1]

[2]

[3]