Statistics Explained

Archive:Štatistika štruktúry poľnohospodárskych podnikov

This article has been archived, for an up to date article, please see Farms and farmland in the European Union - statistics/sk.

Obrázok 1: Hlavné ukazovatele — celkový podiel v EÚ-28, 2013
(%)
Zdroj: Eurostat (ef_kvaareg)
Obrázok 2: Priemerná využívaná poľnohospodárska plocha na podnik, 2010 a 2013 (1)
(hektáre)
Zdroj: Eurostat (ef_kvaareg)
Tabuľka 1: Produkcia, pracovná sila a hospodárske zvieratá, 2007 – 2013
Zdroj: Eurostat (ef_kvaareg)
Obrázok 3: Podiel stálych zamestnancov na pracovnej sile v poľnohospodárskych podnikoch a rozdelenie podľa intenzity práce, 2013
(%)
Zdroj: Eurostat (ef_lflegaa) a (ef_lfwtime)
Obrázok 4: Pôda, ktorá patrí poľnohospodárskym podnikom, 2013 (1)
(%)
Zdroj: Eurostat (demo_r_d3area) a (ef_oluft)
Obrázok 5: Rozdelenie využívanej poľnohospodárskej plochy, 2013
(%)
Zdroj: Eurostat (ef_oluft)
Obrázok 6: Využívaná poľnohospodárska plocha podľa využitia pôdy, EÚ-28, 2013 (1)
(% podiel využívanej poľnohospodárskej plochy)
Zdroj: Eurostat (ef_oluft)

Štruktúra poľnohospodárstva v členských štátoch Európskej únie (EÚ) sa líši v závislosti od rozdielov v geologickej stavbe, topografii, klimatických a prírodných zdrojoch, ako aj v závislosti od rozmanitosti regionálnych činností, infraštruktúry a spoločenských zvyklostí. Zisťovanie o štruktúre poľnohospodárskych podnikov, ktoré je takisto známe pod názvom štrukturálne zisťovanie fariem, slúži ako pomôcka pri posudzovaní poľnohospodárskej situácie v EÚ, sledovaní trendov a presunov v štruktúre poľnohospodárskych podnikov a zároveň pri modelovaní vplyvu externého vývoja alebo politických návrhov.

V tomto článku sú predstavené niektoré štatistiky z najnovšieho štrukturálneho zisťovania fariem, ktoré sa uskutočnilo v roku 2013, a v niekoľkých prípadoch sú porovnané s výsledkami cenzu z roku 2009 alebo 2010 a predchádzajúceho štrukturálneho zisťovania fariem z roku 2007. Je potrebné uviesť, že v období medzi zisťovaniami v rokoch 2007 a 2009 alebo 2010 došlo k určitým metodickým a legislatívnym zmenám.

Hlavné štatistické výsledky

Veľkosť poľnohospodárskych podnikov

V roku 2013 bolo v EÚ-28 10,8 milióna poľnohospodárskych podnikov. Z analýzy podľa ekonomickej veľkosti vyplýva, že medzi nimi bolo 6,5 milióna podnikov (alebo 59,8 %), ktoré dosahovali štandardnú produkciu vyššiu ako 2 000 EUR. Využívaná poľnohospodárska plocha v EÚ-28 dosahovala takmer 175 miliónov hektárov (približne 40,0 % celkovej rozlohy), čo znamená priemernú veľkosť 16,1 hektára na poľnohospodársky podnik.

Pokiaľ ide o využívanú poľnohospodársku plochu, najväčší podiel poľnohospodárskej pôdy v EÚ-28 má Francúzsko a Španielsko (15,9 % a 13,3 %), na druhej strane v Spojenom kráľovstve a Nemecku je podiel poľnohospodárskej pôdy menší ako 10,0 % — pozri obrázok 1. Oproti tomu bol najvyšší počet poľnohospodárskych podnikov v Rumunsku (3,6 milióna), kde sa nachádzala jedna tretina (33,5 %) všetkých podnikov v EÚ-28. Druhý najväčší podiel poľnohospodárskych podnikov bol v Poľsku (13,2 %), o niečo viac ako v Taliansku (9,3 %) a Španielsku (8,9 %).

Rozdiel medzi podielmi z hľadiska počtu poľnohospodárskych podnikov alebo využívanej poľnohospodárskej plochy (ako je uvedené na obrázku 1) vypovedá o priemernej veľkosti poľnohospodárskych podnikov, ktorá je znázornená na obrázku 2. Spomedzi všetkých členských štátov EÚ v roku 2013 ohlásila zďaleka najväčšiu priemernú veľkosť poľnohospodárskych podnikov – 133 hektárov – Česká republika. Druhú najväčšiu priemernú veľkosť poľnohospodárskych podnikov uviedlo Spojené kráľovstvo – 94 hektárov. Šesť členských štátov ohlásilo priemernú veľkosť nižšiu ako 10,0 hektára, pričom najmenšiu priemernú veľkosť mali podniky v Rumunsku, na Cypre a Malte.

Priemerná veľkosť poľnohospodárskych podnikov v EÚ-28 sa zvýšila zo 14,4 hektára na podnik v roku 2010 na 16,1 hektára na podnik v roku 2013, čo vyplýva zo zníženia počtu podnikov o 11,5 % a zníženia podielu využívanej poľnohospodárskej plochy o 0,7 %. Väčšina členských štátov EÚ zaznamenala v období rokov 2010 – 2013 zvýšenie priemernej využívanej poľnohospodárskej plochy na podnik, podstatný pokles ohlásila len Česká republika a menšie zníženie plochy zaznamenalo Grécko a Írsko.

Podobne, ako sa určuje veľkosť poľnohospodárskych podnikov z hľadiska ich poľnohospodárskej plochy, je možné určiť ekonomickú veľkosť s prihliadnutím na štandardnú produkciu, inými slovami, hodnotu poľnohospodárskej produkcie za nákupné ceny. Podľa tohto ukazovateľa sa poľnohospodárska produkcia v EÚ-28 zvýšila (v súčasných cenách) v období rokov 2007 – 2010 o 7,9 % a o ďalších 7,5 % v období rokov 2010 – 2013 (pozri tabuľku 1). Väčšina členských štátov EÚ ohlásila v uvedených obdobiach rast, aj keď v období rokov 2007 – 2010 došlo k poklesom väčším ako 10,0 % v Grécku a na Cypre a v období rokov 2010 – 2013 v Taliansku. V období rokov 2007 – 2010 boli zaznamenané menšie poklesy v Nemecku a Írsku (zatiaľ čo produkcia vo Švédsku zostala viac či menej nezmenená) a v období rokov 2010 – 2013 v Chorvátsku, Rakúsku a Portugalsku. V rokoch 2007 – 2010 bol zaznamenaný rast väčší ako 20,0 % v siedmich členských štátoch a v rokoch 2010 – 2013 v štyroch členských štátoch. Jediným členským štátom, ktorý zaznamenal takúto úroveň rastu v obidvoch obdobiach, bolo Lotyšsko.

Pracovná sila v poľnohospodárskych podnikoch

V roku 2013 bola celková pracovná sila v poľnohospodárskych podnikoch v EÚ-28 bola ekvivalentom 9,5 milióna ročných pracovných jednotiek, z toho 8,7 milióna (92 %) tvorili stáli zamestnanci (pozri obrázok 3). Celkovú zmenu týkajúcu sa pracovnej sily v poľnohospodárskych podnikoch v EÚ-28 v období rokov 2007 –2013 predstavoval pokles o 2,3 milióna ročných pracovných jednotiek, čo znamená zníženie o 19,8 %. V období rokov 2007 – 2013 sa pracovná sila v poľnohospodárskych podnikoch znížila takmer vo všetkých členských štátoch EÚ, pričom významnú výnimku predstavovali Írsko, Maďarsko a Malta, v ktorých sa pracovná sila zvýšila. V percentuálnom vyjadrení najväčší pokles zaznamenali Slovensko, Taliansko, Cyprus a Bulharsko a vo všetkých sa pracovná sila znížila prinajmenšom o tretinu.

Stáli zamestnanci tvorili v jednotlivých členských štátoch EÚ viac ako štyri pätiny pracovnej sily v poľnohospodárskych podnikoch, pričom ich najnižší podiel bol v Španielsku – 81 %, zatiaľ čo v Lotyšsku tvorili stáli zamestnanci prakticky všetku pracovnú silu v poľnohospodárskych podnikoch. Členské štáty EÚ sa výrazne odlišovali, pokiaľ išlo o rozdelenie stálych zamestnancov na plný pracovný čas a pracovníkov na kratší pracovný čas. Stáli zamestnanci na plný pracovný čas tvorili viac ako polovicu pracovnej sily v poľnohospodárskych podnikoch v 11 členských štátoch, pričom najvyššiu úroveň takmer tri štvrtiny (74 %) dosiahlo Luxembursko. Oproti tomu podiel stálych zamestnancov na plný pracovný čas v pracovnej sile v poľnohospodárskych podnikoch dosiahol jednu štvrtinu až jednu pätinu v Rakúsku, Chorvátsku a Litve. Tento podiel klesol na 7 % v Rumunsku.

Dobytčie jednotky

Počet hospodárskych zvierat v EÚ-28 v roku 2013 predstavoval 130 miliónov dobytčích jednotiek. Celkový počet hospodárskych zvierat v EÚ-28 sa v období rokov 2007 – 2013 znížil o 6,6 milióna dobytčích jednotiek, čo znamená pokles o 4,8 % (pozri tabuľku 1). V uvedenom období zaznamenalo pokles počtu hospodárskych zvierat spolu 21 členských štátov EÚ, pričom na Cypre a Malte sa zníženie blížilo k 30 %. Spomedzi siedmich členských štátov EÚ, v ktorých bol počet hospodárskych zvierat v roku 2013 vyšší ako v roku 2007, sa zaznamenalo zvýšenie menšie ako 1,0 % v Írsku, Portugalsku a Španielsku, približne 2,0 % zvýšenie vo Fínsku a v Nemecku a najväčšie zvýšenie (o niečo menej ako 3,0 %) v Luxembursku a Holandsku.

Využívanie poľnohospodárskej pôdy

Využívaná poľnohospodárska plocha tvorila v roku 2013 dve pätiny (40,0 %) celkovej rozlohy v EÚ-28, pričom ďalších 9,0 % pôdy patrilo poľnohospodárskym podnikom, a to buď v podobe zalesnených plôch (6,7 %), alebo inej pôdy, ktorá sa nevyužívala na poľnohospodárske účely (2,3 %) — pozri obrázok 4. Podiel rozlohy, ktorá sa využívala na poľnohospodárske účely, sa zvýšil takmer na tri štvrtiny (72,5 %) v Írsku a tvoril viac ako dve tretiny (70,5 %) celkovej plochy v Spojenom kráľovstve. Oproti tomu využívaná poľnohospodárska plocha predstavovala menej ako jednu desatinu rozlohy vo Švédsku (7,5 %) a Fínsku (7,4 %). Tieto dva severské členské štáty boli jedinými členskými štátmi EÚ, v ktorých zalesnené plochy patriace poľnohospodárskym podnikom zaberali väčší podiel rozlohy než pôda používaná na poľnohospodárske účely.

Orná pôda (zahŕňajúca pôdu na pestovanie obilnín a ostatnú ornú pôdu) tvorila v roku 2013 v EÚ-28 tri pätiny (59,8 %) využívanej poľnohospodárskej plochy (pozri obrázok 5), pričom trvalý trávny porast a lúky (tvorený pastvinami, lúkami a extenzívnymi pasienkami) tvorili o niečo viac než jednu tretinu (34,2 %). Trvalé plodiny, ako sú vinice, olivovníky a sady, tvorili 5,9 % a zvyšných 0,2 % sa predstavovali zväčša zeleninové záhrady.

Relatívny význam ornej pôdy sa medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ výrazne líšil: jej podiel na využívanej poľnohospodárskej ploche sa pohyboval od 35,6 % v Slovinsku do 81,6 % v Maďarsku, pričom uvedené rozpätie presiahli severské členské štáty – Švédsko (85,1 %), Dánsko (91,5 %) a Fínsko (98,5 %) a nedosiahli Portugalsko (30,2 %) a Írsko (21,0 %). Podiel trvalých trávnych porastov a lúk súvisiaci s chovom hospodárskych zvierat (konkrétne mliekového dobytka a oviec) presiahol 50 % v Luxembursku, Slovinsku, Spojenom kráľovstve a Írsku a bol nižší ako 2 % na Cypre, vo Fínsku a na Malte. Trvalé plodiny tvorili viac ako 10 % využívanej poľnohospodárskej plochy v južných členských štátoch v súvislosti s pestovaním hrozna, olív a citrusových plodov, pričom najvyšší podiel bol zaznamenaný na Cypre (25,0 %).

Na obrázku 6 je predstavená podrobnejšia analýza využitia poľnohospodárskej pôdy v EÚ-28. Viac ako polovica ornej pôdy bola osiata obilninami, ktoré v roku 2013 obsadili jednu tretinu (33,2 %) celkovej využívanej poľnohospodárskej plochy. V rámci trvalých trávnych porastov a lúk prevládali pasienky a lúky, ktoré tvorili 21,9 % celkovej využívanej poľnohospodárskej plochy, 11,4 % tvorili extenzívne pasienky a 0,8 % trvalý trávny porast a lúky, ktoré sa nevyužívali na výrobné účely, ale mali nárok na dotácie.

Zdroje a dostupnosť údajov

Členské štáty EÚ uskutočňujú súhrnné štrukturálne zisťovanie fariem každých desať rokov (úplný rozsah predstavuje poľnohospodársky cenzus) a priebežné výberové zisťovania sa konajú trikrát v období medzi základnými zisťovaniami. Členské štáty EÚ zbierajú informácie od jednotlivých poľnohospodárskych podnikov o týchto oblastiach:

  • využívanie pôdy,
  • počet hospodárskych zvierat,
  • rozvoj vidieka (napríklad iné činnosti ako poľnohospodárstvo),
  • riadenie a vstup poľnohospodárskej pracovnej sily (vrátane veku, pohlavia a vzťahu k vlastníkovi poľnohospodárskeho podniku).

Údaje zisťovania sú agregované do rôznych geografických úrovní (krajiny, regióny a v základných zisťovaniach aj okresy) a usporiadané podľa kategórie veľkosti, postavenia oblasti, právneho postavenia podniku, cieľovej zóny a druhu poľnohospodárskeho podniku.

Pri príprave zisťovania v roku 2010 bol vypracovaný nový právny základ: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1166/2008 z 19. novembra 2008 o štrukturálnych zisťovaniach fariem a zisťovaní metód poľnohospodárskej výroby.

Základnou jednotkou zisťovania je poľnohospodársky podnik – samostatná jednotka po stránke technickej aj ekonomickej, ktorá má samostatné vedenie a ktorá sa podieľa na poľnohospodárskej výrobe. Štrukturálne zisťovanie fariem do roku 2007 zahŕňalo všetky poľnohospodárske podniky s využívanou poľnohospodárskou plochou aspoň jeden hektár (ha), ako aj podniky s využívanou poľnohospodárskou plochou menšou ako jeden hektár, ak ich výroba pre trh presiahla určité prirodzené prahové hodnoty. Podľa nových právnych predpisov sa minimálna prahová hodnota pre poľnohospodárske podniky na účely zisťovania v roku 2010 zmenila z jedného hektára na päť hektárov. Nová prahová hodnota päť hektárov bola prijatá v Českej republike, Nemecku a Spojenom kráľovstve. V Luxembursku sa prahová hodnota zmenila na tri hektáre, vo Švédsku na dva hektáre a v Holandsku predstavovala prahovú hodnotu štandardná produkcia vo výške minimálne 3 000 EUR (podrobnosti pozri ďalej).

V rámci nových právnych predpisov sa takisto zmenil rozsah zisťovania z 99 % štandardnej hrubej miery zisku na 98 % využívanej poľnohospodárskej plochy (s výnimkou spoločnej pôdy) a 98 % hospodárskych zvierat. Spoločná pôda (pôda, ktorú spoločne využíva niekoľko podnikov) nie je zahrnutá do využívanej poľnohospodárskej plochy v Bulharsku, Nemecku, Francúzsku, Grécku, Írsku, Maďarsku, Slovinsku a Spojenom kráľovstve. Vo všetkých ostatných krajinách takáto pôda buď neexistuje, alebo bola zahrnutá do zisťovania.

Štandardná produkcia poľnohospodárskeho produktu (plodiny alebo hospodárske zvieratá) je priemerná hodnota poľnohospodárskej produkcie v nákupných cenách, vyjadrená v eurách na hektár alebo na kus hospodárskych zvierat. Každý produkt má regionálny koeficient založený na priemernej hodnote za päť rokov. Do roku 2007 sa v štrukturálnych zisťovaniach fariem používal štandardný hrubý zisk na kategorizáciu poľnohospodárskych podnikov podľa typu hospodárenia a ekonomickej veľkosti. Tento ukazovateľ však bol v cenze z roku 2010 nahradený koncepciou štandardnej produkcie. Je potrebné uviesť, že štandardná produkcia neobsahuje priame platby.

Pracovná sila poľnohospodárskeho podniku je tvorená všetkými jednotlivcami, ktorí ukončili povinnú školskú dochádzku (dosiahli vek ukončenia školskej dochádzky) a ktorí v podniku, ktorý je predmetom zisťovania, vykonávali poľnohospodársku prácu v priebehu 12 mesiacov do dňa zisťovania. Do číselných údajov sú zahrnutí i vlastníci, aj keby v podniku nepracovali. Ich manželia či manželky sa počítajú len vtedy, ak v podniku vykonávajú poľnohospodársku prácu. Vlastník je fyzická osoba (jediný vlastník alebo skupina jednotlivcov) alebo právnická osoba (napríklad družstvo alebo iná inštitúcia), v ktorej prospech a v ktorej mene podnik funguje a ktorá je právne a ekonomicky zodpovedná za daný podnik, inými slovami, subjekt alebo osoba, ktorá preberá hospodárske riziko podniku; v prípade skupiny vlastníkov sa počíta len hlavný vlastník (jedna osoba). Stála pracovná sila poľnohospodárskeho podniku zahŕňa pracovné sily, ktoré sú členmi rodiny, a riadnych zamestnancov (stálych), ktorí nie sú členmi rodiny. Jedna ročná pracovná jednotka zodpovedá práci vykonanej jednou osobou, ktorá je zamestnaná v poľnohospodárskom podniku na plný pracovný čas. Plný pracovný čas znamená minimálny počet hodín stanovený vo vnútroštátnych právnych prepisoch, ktoré sa vzťahujú na pracovné zmluvy. Ak sa v týchto ustanoveniach výslovne neuvádza počet hodín, potom sa za minimum považuje 1 800 hodín (225 pracovných dní po ôsmich hodinách).

Kontext

Cieľom politiky rozvoja vidieka je zvýšenie konkurencieschopnosti v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, kvality životného prostredia a krajiny, zlepšenie života vo vidieckych oblastiach a posilnenie diverzifikácie vidieckych hospodárstiev. Keďže dochádza k modernizácii poľnohospodárstva a zvyšuje sa význam priemyslu a v poslednom čase takisto služieb v rámci hospodárstva, poľnohospodárstvo prestáva byť dôležité ako zdroj pracovných miest. Preto sa čoraz viac poukazuje na to, akú úlohu môžu zohrávať poľnohospodári v rámci rozvoja vidieka vrátane lesného hospodárstva, biodiverzity, diverzifikácie vidieckeho hospodárstva na účely tvorby alternatívnych pracovných miest a pri ochrane životného prostredia vo vidieckych oblastiach.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) bola v snahe modernizovať tento sektor a zvýšiť jeho orientáciu na trh často reformovaná. Takmer po dvoch rokoch rokovaní medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou bola 26. júna 2013 dosiahnutá politická dohoda o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky. Cieľom dohody bolo uskutočniť rozsiahle zmeny: zmeniť priame platby tak, aby boli spravodlivejšie a ekologickejšie, posilniť postavenie poľnohospodárov v rámci reťazca potravinárskej výroby, zvýšiť efektívnosť a transparentnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky a zároveň reagovať na výzvy v oblasti bezpečnosti potravín, zmeny klímy, rastu a zamestnanosti vo vidieckych oblastiach, a tým pomôcť EÚ dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Európsky parlament a Rada v decembri 2013 formálne prijali najnovšiu reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Naďalej sa upravuje štrukturálne zisťovanie fariem v snahe poskytnúť včasné a relevantné údaje, ktoré pomôžu analyzovať a sledovať prebiehajúce zmeny.

Pozri aj

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

Hlavné tabuľky

Farm structure: historical data (1990-2007) (t_ef)

Databáza

Farm structure (ef)
Farm structure - 2008 legislation (from 2005 onwards) (ef_main)
Key farm variables (ef_kv)
Overview - Farm land use (ef_olu)
Overview - Farm livestock (ef_ols)
Overview - Farm labour force (ef_olf)
Farm land use - Arable land (ef_ala)
Farm land use - Permanent crops, other farmland, irrigation (ef_po)
Farm livestock and fodder crops (ef_lsf)
Farm labour force (ef_lf)
Other gainful activities and support for rural development (ef_oga)
Farm management and practises (ef_mp)
Survey on agricultural production methods (SAPM, 2010) (ef_pm)
Farm structure - 1998 legislation (1990-2007) (ef_historic)

Zvláštna sekcia

Metodológia / Metadáta

Zdrojové údaje pre tabuľky, obrázky a mapy (MS Excel)

Ďalšie informácie

Najdôležitejšie právne predpisy

Vykonávacie právne predpisy

  • Nariadenie Komisie (ES) č. 1200/2009, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1166/2008 o zisťovaniach štruktúry poľnohospodárskych podnikov a o zisťovaní metód poľnohospodárskej produkcie, pokiaľ ide o prepočítavacie koeficienty na veľké dobytčie jednotky a definície ukazovateľov
  • Nariadenie Komisie 2015/1391, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1200/2009

Súvisiace a staršie právne predpisy

Externé odkazy


Retrieved from "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Farm_structure_statistics/sk&oldid=449873"