Statistics Explained

Zamestnanosť – ročná štatistika


Údaje z apríla 2020.

Plánovaná aktualizácia článku: september 2021.


This Statistics Explained article has been archived on 23 November 2020 - for recent articles on this topic see Employment - annual statistics .


Zaujalo nás

Miera zamestnanosti EÚ27 (osôb vo veku 20 – 64 rokov) dosiahla v roku 2019 svoju najvyššiu úroveň od roku 2005, na 73,1 %.
Na úrovni EÚ27 sa rodové rozdiely v miere zamestnanosti od roku 2005 zmenšili, no miera zamestnanosti mužov bola v roku 2019 stále o 11,7 percentuálneho bodu vyššia než miera zamestnanosti žien.
Nástroj 1: Zamestnanosť (celková, žien, mužov, mladých ľudí a starších ľudí), 2005 – 2019
(% obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov)
Zdroj: Eurostat

V tomto článku sú predstavené najnovšie štatistiky zamestnanosti v Európskej únii (EÚ) na základe výberového zisťovania pracovných síl EÚ (VZPS). Celkovo zo štatistiky zamestnanosti vyplývajú významné rozdiely podľa pohlavia, veku a dosiahnutého stupňa vzdelania. Značné rozdiely medzi členskými štátmi EÚ existujú takisto v oblasti trhu práce.

Upozorňujeme, že údaje a miery znázornené v nástrojoch a spomínané v texte tohto článku sa v niektorých prípadoch môžu líšiť v dôsledku priebežnej revízie zdrojových údajov: nástroje odkazujú na najnovšie údaje [uvedené v databáze Eurostatu pod názvom Employment and unemployment (Labour Force Survey) (v angličtine)], pričom text sa týka údajov z apríla 2020.

Celý článok

Najvyššia miera zamestnanosti zaznamenaná od roku 2005

V roku 2019 dosiahla v EÚ-27 miera zamestnanosti osôb vo veku 20 – 64 rokov meraná v rámci výberového zisťovania pracovných síl EÚ (VZPS EÚ) najvyššiu ročnú priemernú hodnotu, aká bola kedy v EÚ zaznamenaná: 73,1 %. Za touto priemernou hodnotou sa však skrývajú veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami (mapa 1 a nástroj 1). Švédsko má dosiaľ najvyššiu mieru zamestnanosti v EÚ: 82,1 %. Takáto vysoká miera bola zaznamenaná aj v krajinách EZVO – na Islande (85,9 %) a vo Švajčiarsku (82,9 %).

Mapa 1: Miera zamestnanosti, vek 20 – 64 rokov, 2019
(%)
Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

V roku 2010 prijala Európska rada stratégiu Európa 2020. Dôraz sa kládol na posilnenie hospodárstva EÚ a na prípravu výziev na nasledujúce desaťročie. Jedným z hlavných cieľov tejto stratégie na úrovni EÚ je zvýšiť do roku 2020 mieru zamestnanosti obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov na aspoň 75 %.

Hoci EÚ27 ako celok v roku 2019 ešte nedosiahla svoj cieľ, 17 členských štátov EÚ dosiahlo, ba dokonca prekročilo, cieľ stratégie Európa 2020. Týmito krajinami sú tri severské členské štáty (Švédsko, Dánsko a Fínsko), tri pobaltské členské štáty (Estónsko, Litva a Lotyšsko), ako aj Holandsko, Nemecko, Česko, Slovinsko, Portugalsko, Cyprus, Maďarsko, Malta, Írsko, Rakúsko a Bulharsko (mapa 1). Spojené kráľovstvo, ako aj Island, Švajčiarsko a Nórsko takisto zaznamenali mieru zamestnanosti vyššiu než 75 %. Na opačnom konci rebríčka bola miera zamestnanosti ďaleko od cieľa EÚ, t. j. pod 70 %, v Chorvátsku, Taliansku, Španielsku a Grécku, pričom Grécko zaznamenalo najnižšiu mieru spomedzi všetkých členských štátov EÚ (61,2 %). Miera zamestnanosti v kandidátskych krajinách Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko bola 65 % alebo menej.

Nástroj 1: Zamestnanosť (celková, žien, mužov, mladých ľudí a starších ľudí), 2005 – 2019
(% obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov)
Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)



V rokoch 2005 až 2019 sa miera zamestnanosti celkového obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov v EÚ27 zvýšila o 6,3 percentuálneho bodu (p. b.) zo 66,8 % na 73,1 %. V posledných rokoch sa však situácia na trhu práce medzi jednotlivými krajinami vyvíjala veľmi odlišne. Miera zamestnanosti sa v uvedenom období zvýšila vo všetkých krajinách okrem Grécka (–3,2 p. b.). Najvyšší nárast bol zaznamenaný na Malte (19,8 p. b.: z 57,4 % na 77,2 %) a v Poľsku (14,7 p. b.: z 58,3 % na 73,0 %).

Miera zamestnanosti žien postupom času rastie

Miera zamestnanosti mužov bola v roku 2019 vyššia než miera zamestnanosti žien vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Platí to aj pre celé obdobie rokov 2005 – 2019 s dvomi výnimkami: Lotyšska v roku 2010 a Litvy v rokoch 2009 a 2010. Vývoj miery zamestnanosti mužov a žien v rokoch 2005 – 2019 bol však odlišný (druhá a tretia ikona nástroja 1).

Od roku 2005 sa miera zamestnanosti žien v celej Európe zvýšila, pričom na úrovni EÚ vzrástla o 8,6 p. b. Najvyšší nárast miery zamestnanosti žien medzi rokmi 2005 a 2019 bol zaznamenaný na Malte (+31,9 p. b.), v Bulharsku a Poľsku (obe krajiny +13,6 p. b.). V roku 2019 bola najvyššia miera zamestnanosti žien zaznamenaná vo Švédsku (79,7 %), zatiaľ čo najnižšie miery nezamestnanosti boli zaznamenané v Taliansku (53,8 %) a Grécku (51,3 %).

Naopak, zvýšenie miery zamestnanosti mužov na úrovni EÚ bolo obmedzenejšie (+3,9 p. b.) ako zvýšenie miery zamestnanosti žien v období rokov 2005 – 2019. Miera zamestnanosti mužov dokonca klesla v siedmich členských štátoch EÚ a najviditeľnejšie zmeny boli zaznamenané v Grécku (–8,0 p. b.: zo 79,3 % v roku 2005 na 71,3 % v roku 2019) a v Španielsku (–5,8 p. b.: zo 79,8 % na 74,0 %).

Rozdiel v miere zamestnanosti medzi týmito dvoma pohlaviami sa následne znížil na úrovni EÚ zo 16,4 p. b. v roku 2005 na 11,7 p. b. v roku 2019. Rovnaký trend bol zaznamenaný vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou Maďarska, Poľska, Estónska a Rumunska. Tento pokles bol mimoriadne silný na Malte (rozdiel v miere zamestnanosti medzi pohlaviami sa zmenil o –24,9 p. b.) z dôvodu rastúcej miery zamestnanosti žien. Tento rozdiel sa takisto výrazne zmenšil v Španielsku (–12,8 p. b.) a Luxembursku (–11,9 p. b.) v dôsledku poklesu miery zamestnanosti mužov a nárastu miery zamestnanosti žien.

Zamestnanosť starších ľudí sa zvyšuje, zamestnanosť mladých ľudí klesá

Hoci miera zamestnanosti mladých ľudí (osôb vo veku 15 – 24 rokov) v rokoch 2005 – 2019 na úrovni EÚ mierne vzrástla (+0,2 p. b.), takmer polovica členských štátov EÚ (13 krajín) zaznamenáva vo svojich národných údajoch pokles. Pokles zamestnanosti mladých ľudí je viditeľný najmä v Írsku, Španielsku, Grécku, Dánsku, Portugalsku, Taliansku a na Cypre. Na druhej strane miera zamestnanosti starších ľudí (osôb vo veku 55 – 64 rokov) počas toho istého obdobia celkovo vzrástla, pričom Bulharsko, Nemecko, Slovensko a Holandsko zaznamenávajú najväčšie nárasty miery zamestnanosti starších ľudí (štvrtá a piata ikona nástroja 1).

Čím vyšší dosiahnutý stupeň vzdelania, tým vyššia miera zamestnanosti

Dosiahnutý stupeň vzdelania môže značne ovplyvniť mieru zamestnanosti (nástroj 2). Miera zamestnanosti osôb (vo veku 20 – 64 rokov) s ukončeným vysokým stupňom vzdelania, t. j. krátke terciárne študijné cykly, bakalárske, magisterské alebo doktorandské vzdelanie (alebo rovnocenné) (stupne 5 – 8 podľa ISCED) bola v roku 2019 na úrovni EÚ 84,8 %. Je to omnoho viac ako v prípade osôb, ktoré dosiahli len nízky stupeň vzdelania, t. j. primárne alebo nižšie sekundárne vzdelanie (stupne 0 – 2 podľa ISCED), kde bola miera zamestnanosti 55,8 %. Miera zamestnanosti osôb, ktoré dosiahli nanajvýš stredný stupeň vzdelania, t. j. vyššie sekundárne alebo postsekundárne (nie však terciárne) vzdelanie (stupne 3 – 4 podľa ISCED), v EÚ27 sa nachádza medzi dvomi vyššie uvedenými mierami na úrovni 73,4 %. Tieto údaje môžu poukazovať na to, že čím vyšší je dosiahnutý stupeň vzdelania, tým vyššia je aj pravdepodobnosť nájsť si zamestnanie.

Osoby s nízkym dosiahnutým stupňom vzdelania boli okrem toho, že majú najnižšiu pravdepodobnosť nájsť si zamestnanie (spomedzi uvedených troch skupín), aj najviac zasiahnuté počas poslednej krízy: v rokoch 2007 – 2013 klesla zamestnanosť v tejto skupine o 5,4 p. b. na úrovni EÚ. V skupinách osôb s dosiahnutým stredným alebo vysokým stupňom vzdelania zamestnanosť klesla o 1,8 p. b. (v oboch skupinách).

Nástroj 2: Miera zamestnanosti podľa stupňa vzdelania, 2005 – 2019
(% obyvateľstva s nízkym/so stredným/s vysokým stupňom vzdelania vo veku 20 – 64 rokov)
Zdroj: Eurostat


Nástroj 2 znázorňuje, aké dôležité je vzdelanie pre zvýšenie šance nájsť si zamestnanie. Napríklad na Slovensku bola totiž v roku 2019 zamestnanosť osôb s nízkym dosiahnutým stupňom vzdelania 36,1 %, čo je oveľa menej než zamestnanosť osôb so stredným a vysokým dosiahnutým stupňom vzdelania (75,6 %, resp. 80,6 %). Táto situácia je porovnateľná so situáciou v Chorvátsku (39,5 % v prípade nízkeho stupňa vzdelania v porovnaní so 66,6 % v prípade stredného vzdelania), Česku (53,4 % v porovnaní s 81,3 %), Bulharsku (51,2 % v porovnaní so 76,0 %) a Poľsku (44,6 % v porovnaní so 69,2 %). Za zmienku stojí aj prípad Francúzska, kde je zamestnanosť 51,7 %, 70,1 % a 83,3 % v skupinách osôb s nízkym, stredným a vysokým dosiahnutým stupňom vzdelania, keď sa zohľadnia aj zámorské departementy. Keď sa však zámorské departementy nezapočítajú, zamestnanosť osôb s nízkym, stredným a vysokým dosiahnutým stupňom vzdelania predstavuje 52,5 %, 70,4 %, resp. 83,4 %. Rozdiel medzi kontinentálnym Francúzskom (bez zámorských departementov) a celým Francúzskom (so zámorskými departementami) sa preto zmenšuje s nárastom dosiahnutého stupňa vzdelania.

Odborní pracovníci predstavujú najväčšiu skupinu v EÚ27

Čo sa týka povolania (ISCO), najväčšiu skupinu v EÚ27 tvorili v roku 2019 odborní pracovníci (ľavá polovica obrázku 1) s podielom 19,5 % zamestnaných osôb. Po nich nasledovali technici a odborní pracovníci (16,9 %) pracovníci v oblasti služieb a predaja (16,3 %). Na opačnom konci rebríčka boli dve najmenšie skupiny: kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a rybárstve (3,3 %) a povolania v ozbrojených silách (0,6 %).

Zohľadňovanie samotného povolania však poskytuje obmedzený pohľad na hospodárske, sociálne a kultúrne charakteristiky zamestnaných osôb. Z tohto dôvodu bola zavedená širšia klasifikácia podľa sociálno-ekonomickej skupiny nazývaná ESeG (European Socio-economic Groups – európske sociálno-ekonomické skupiny), v ktorej sa kombinuje povolanie s postavením v zamestnaní. Na základe použitia tejto klasifikácie boli odborní pracovníci v EÚ27 v roku 2019 aj naďalej najväčšou skupinou (19,4 % zamestnaných osôb, pravá polovica obrázku 1), no tentokrát za nimi nasledovali zamestnanci s nižším postavením (18,6 %) a kvalifikovaní pracovníci v priemysle (17,1 %).

Obrázok 1: Zamestnané osoby podľa povolania a sociálno-ekonomickej skupiny, vek 20 – 64 rokov, EÚ27, 2019
(% celkovej zamestnanosti)
Zdroj: Eurostat (lfsa_egais) a  (lfsa_esega)

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Zdroj: Výberové zisťovanie pracovných síl Európskej únie (VZPS EÚ) je najväčšie výberové zisťovanie v európskych domácnostiach, ktoré prináša štvrťročné a ročné výsledky o účasti osôb vo veku 15 rokov a viac, ako aj ekonomicky neaktívnych osôb na trhu práce. Týka sa osôb s pobytom v súkromných domácnostiach. Do výsledku nie sú zahrnuté osoby vykonávajúce vojenskú službu alebo verejnoprospešné práce. VZPS EÚ vychádza z rovnakých cieľových populácií a používa rovnaké definície vo všetkých krajinách, čo znamená, že výsledky sú medzi krajinami porovnateľné. VZPS EÚ je dôležitý zdroj informácií o situácii a trendoch na národných trhoch práce a trhu práce EÚ. Každý štvrťrok sa v zúčastnených krajinách vykoná približne 1,8 milióna rozhovorov, v ktorých sa získavajú štatistické údaje pre približne 100 premenných. Vďaka rozmanitosti informácií a veľkosti vzorky je VZPS EÚ aj dôležitým zdrojom údajov pre ďalšie európske štatistiky, napríklad štatistiku vzdelávania alebo regionálnu štatistiku.

Referenčné obdobie: Ročné výsledky sa získavajú ako priemery štyroch štvrťrokov v jednom roku.

Pokrytie: Výsledky zisťovania momentálne pokrývajú všetky členské štáty Európskej únie, Spojené kráľovstvo, členské štáty EZVO Island, Nórsko a Švajčiarsko, ako aj kandidátske krajiny Čiernu Horu, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko. V prípade Cypru zisťovanie pokrýva iba oblasti Cypru riadené vládou Cyperskej republiky.

Agregáty za EÚ: EÚ a EÚ27 sa týkajú celej EÚ s 27 členskými štátmi. Ak nie sú pre niektorú krajinu údaje dostupné, výpočet príslušných agregátov zohľadňuje údaje pre danú krajinu za posledné dostupné obdobie. Takéto prípady sú označené.

Definície: Koncepcie a definície použité v zisťovaní sú v súlade s usmerneniami Medzinárodnej organizácie práce. Zamestnanosť zahŕňa osoby vo veku 15 rokov a viac (16 rokov a viac v Španielsku a Taliansku, 15 – 74 rokov v Estónsku, Lotyšsku, Maďarsku, vo Fínsku, Švédsku, v Nórsku a Dánsku a 16 – 74 rokov na Islande), ktoré žijú v súkromných domácnostiach a ktoré počas referenčného týždňa vykonali určitú prácu, aj keď len jednu hodinu týždenne, za odmenu, zisk alebo v prospech rodiny, alebo ktoré neboli v práci, ale mali zamestnanie alebo vykonávali podnikateľskú činnosť, pričom boli dočasne neprítomné, napríklad z dôvodu choroby, dovolenky, pracovnoprávnych sporov, vzdelávania alebo odbornej prípravy.

Zamestnanosť sa môže merať z hľadiska počtu osôb alebo pracovných miest v ekvivalentoch plného pracovného času alebo v odpracovaných hodinách. Vo všetkých odhadoch uvedených v tomto článku sa používajú počty osôb; na odhadoch počtu osôb sa zakladajú aj údaje týkajúce sa miery zamestnanosti. Na to, aby bolo možné odhliadnuť od zmien vo veľkosti populácie krajín v priebehu času a uľahčiť porovnanie rôzne veľkých krajín, štatistiky zamestnanosti sa často uvádzajú ako miery zamestnanosti. Tieto miery sa zvyčajne uverejňujú za obyvateľstvo v produktívnom veku, za ktoré sa všeobecne považujú osoby vo veku 15 – 64 rokov, hoci v Španielsku a v Spojenom kráľovstve, ako aj na Islande sa používa vekové rozpätie 16 – 64 rokov. Ostatné medzinárodné štatistické organizácie používajú takisto štandard vekovej skupiny 15 – 64 rokov (hoci niektorí tvorcovia politík čoraz častejšie uprednostňujú vekovú skupinu 20 – 64 rokov, keďže sa zväčšuje podiel obyvateľov EÚ, ktorí pokračujú v štúdiu v terciárnom vzdelávaní).

Koncepcia zamestnanosti podľa VZPS sa líši od koncepcie národných účtov vnútroštátnej zamestnanosti, v ktorej sa nestanovujú žiadne obmedzenia týkajúce sa veku ani typu domácnosti a ktorá takisto zahŕňa osoby bez trvalého pobytu prispievajúce do HDP, ako aj osoby vykonávajúce vojenskú službu alebo verejnoprospešné práce.

Na stránke s prehľadom výberového zisťovania pracovných síl EÚ sa nachádzajú odkazy na päť rôznych článkov s podrobnými odbornými a metodickými informáciami.

Treba mať na zreteli, že Eurostat poskytuje dva súbory ukazovateľov spojených s ročnou mierou zamestnanosti, ktoré slúžia na rozdielne účely a v niektorých prípadoch sa od seba líšia:

1. Hlavné ukazovatele, ktoré sú sezónne upravované. Zahŕňajú hlavné ukazovatele v rámci stratégie Európa 2020, a teda sa používajú na monitorovanie cieľov stratégie Európa 2020 (na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni). Majú len niekoľko členení a väčšinou sa týkajú vekovej skupiny 20 – 64 rokov. Treba mať na zreteli, že pre Francúzsko sa zverejňujú dve verzie: jedna od roku 2003, ktorá zahŕňa zámorské departementy, a jedna od roku 1992 pre kontinentálne Francúzsko, v ktorej nie sú zahrnuté zámorské departementy. Druhá spomínaná sa vyhodnocuje v stratégii Európa 2020 a je zahrnutá aj do príslušných agregátov za EÚ a eurozónu.

2. Podrobné výsledky, ktoré nie sú sezónne upravované. Majú množstvo členení, a preto sa môžu použiť na podrobnejšiu analýzu. Pre Francúzsko sa zverejňuje iba jedna séria údajov. Táto séria obsahuje údaje za kontinentálne Francúzsko do štvrtého štvrťroka 2013 a od roku 2014 už obsahuje údaje aj za francúzske zámorské departementy.

V tomto článku sa predstavujú ročné výsledky pre väčšinu ukazovateľov zo súboru „hlavných ukazovateľov“.

Hlavné pojmy: Medzi hlavné charakteristiky zamestnanosti, vymedzené podľa VZPS EÚ, patria:

  • zamestnanci, ktorí sú vymedzení ako osoby pracujúce pre verejného alebo súkromného zamestnávateľa, ktoré dostávajú náhradu vo forme mzdy, platu, úkolovej mzdy alebo platby v naturáliách; patria sem aj neodvedení členovia ozbrojených síl,
  • samostatne zárobkovo činné osoby pracujúce vo svojom vlastnom podniku, poľnohospodárskom podniku alebo v odbornej praxi. Samostatne zárobkovo činná osoba sa považuje za pracujúcu počas referenčného týždňa, ak spĺňa jedno z týchto kritérií: pracuje s cieľom dosiahnuť zisk; venuje čas na prevádzkovanie podniku alebo si v súčasnosti zakladá podnik,
  • medzi prácou na plný pracovný čas a kratší pracovný čas sa vo všeobecnosti rozlišuje na základe spontánnej odpovede respondenta. Hlavnými výnimkami sú Holandsko a Island, kde sa používa prahová hodnota 35 hodín, Švédsko, kde sa používa prahová hodnota v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, a Nórsko, kde sa osobám pracujúcim 32 – 36 hodín kladie otázka, či pracujú na plný pracovný čas alebo na kratší pracovný čas,
  • ukazovatele týkajúce sa zamestnaných osôb s druhým zamestnaním sa vzťahujú len na osoby, ktoré majú súčasne viac ako jedno zamestnanie, ľudia, ktorí zmenili zamestnanie počas referenčného týždňa, sa nepočítajú ako osoby s dvoma zamestnaniami,
  • zamestnanie zamestnanca sa považuje za dočasné, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli, že ukončenie zamestnania je vymedzené objektívnymi podmienkami, ako je napríklad konkrétny dátum, dokončenie úlohy alebo návrat zamestnanca, ktorý bol dočasne nahradený. Medzi typické príklady patria: osoby so sezónnym zamestnaním; osoby najaté agentúrou alebo sprostredkovateľom práce a najaté treťou stranou na vykonávanie konkrétnych úloh (ak neexistuje písomná pracovná zmluva na dobu neurčitú); ľudia so zmluvami na špecifické odborné školenia.

Stupeň vzdelania sa týka dosiahnutého stupňa vzdelania, t. j. najvyššieho stupňa úspešne ukončeného vzdelania. Nízky stupeň vzdelania sa vzťahuje na stupne 0 – 2 podľa ISCED (predprimárne, primárne a nižšie sekundárne vzdelanie), stredný stupeň sa vzťahuje na stupne 3 a 4 podľa ISCED [vyššie sekundárne a postsekundárne vzdelanie (nezahrňované do terciárneho)] a vysoký stupeň vzdelania sa vzťahuje na stupne 5 – 8 podľa ISCED (terciárne vzdelanie).

Európske sociálno-ekonomické skupiny (ESeG) sú odvodená klasifikácia, ktorá umožňuje zoskupovanie jednotlivcov s podobnými hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi charakteristikami v celej Európskej únii len na základe hlavných sociálnych premenných, aby sa zabezpečilo jednoduché použitie vo všetkých sociálnych prieskumoch a porovnateľné výsledky. Najdôležitejšími základnými sociálnymi premennými, ktoré sa používajú, sú „pracovné postavenie podľa MOP“, „postavenie v zamestnaní“, „povolanie v pracovnom pomere“ (podľa kódu ISCO-08) a „respondentom uvádzaný stav z hľadiska zamestnania“. Podrobné informácie o klasifikácii a vysvetlivky sa nachádzajú na ESeG page on the Eurostat classification server RAMON (v angličtine).

Kontext

Štatistika zamestnanosti sa môže použiť v mnohých analýzach vrátane makroekonomických štúdií (pri ktorých ide o prácu ako faktor výroby), v štúdiách produktivity alebo konkurencieschopnosti. Môže sa používať aj na štúdium celej škály sociálnych aspektov a aspektov správania týkajúcich sa zamestnaneckej situácie jednotlivca, ako je napríklad sociálna integrácia menšín alebo zamestnanie ako zdroj príjmov domácnosti.

Zamestnanosť je štrukturálny aj krátkodobý ukazovateľ. Ako štrukturálny ukazovateľ môže objasniť štruktúru trhov práce a hospodárskych systémov meranú pomocou rovnováhy medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej alebo kvalitou zamestnania. Ako krátkodobý ukazovateľ sa zamestnanosť riadi obchodným cyklom z tohto hľadiska má však svoje obmedzenia, keďže zamestnanosť sa často označuje ako oneskorený ukazovateľ.

Štatistika zamestnanosti má ústredné postavenie v mnohých politikách EÚ. Európska stratégia zamestnanosti bola spustená na luxemburskom samite práce v novembri 1997, prepracovaná v roku 2005 s cieľom priblížiť stratégiu zamestnanosti EÚ k súboru prepracovaných lisabonských cieľov a v júli 2008 boli aktualizované usmernenia politiky zamestnanosti na obdobie rokov 2008 – 2010. V marci 2010 Európska komisia odštartovala stratégiu Európa 2020 zameranú na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Túto stratégiu v júni 2010 formálne prijala Európska rada. Európska rada schválila päť hlavných cieľov, pričom prvým je zvýšenie miery zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 až 64 rokov do roku 2020 na 75 %. Členské štáty EÚ si môžu na základe týchto hlavných cieľov nastaviť svoje vlastné vnútroštátne ciele a navrhnúť národné programy reforiem, v ktorých stanovia, aké kroky na vykonanie tejto stratégie majú v úmysle podniknúť. V súlade so stratégiou Európa 2020 podporuje európska stratégia zamestnanosti opatrenia, ktoré majú pomôcť dosiahnuť do roku 2020 tri hlavné ciele:

– zamestnanie pre 75 % osôb vo veku 20 – 64 rokov,
– zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky na hodnoty pod 10 %, a dosiahnutie minimálne 40 % podielu obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí majú ukončené terciárne vzdelanie,
– zníženie počtu osôb, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, aspoň o 20 miliónov.

Pomalé oživenie hospodárstva po finančnej a hospodárskej kríze a silnejúce dôkazy zvyšujúcej sa nezamestnanosti viedli Európsku komisiu k tomu, že 18. apríla 2012 predložila súbor návrhov opatrení na zvýšenie počtu pracovných miest prostredníctvom balíka opatrení pre zamestnanosť. Tieto návrhy sa okrem iného zameriavali na vytváranie pracovných miest z hľadiska dopytu a ukázali členským štátom EÚ, ako podporovať podniky, aby prijímali zamestnancov. Možnými spôsobmi sú zníženie zdanenia práce alebo podpora začínajúcich podnikov. Cieľom týchto návrhov bolo takisto identifikovať ekonomické oblasti, v ktorých by mohli vznikať nové pracovné miesta, ako je napríklad ekologické hospodárstvo, zdravotné služby a informačné a komunikačné technológie.

Vzhľadom na vysokú a stále stúpajúcu mieru nezamestnanosti mladých ľudí vo viacerých členských štátoch EÚ Európska komisia v decembri 2012 navrhla balík opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí [COM(2012) 727 final]. Tento balík nadviazal na opatrenia na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí v obsiahlejšom balíku opatrení v oblasti zamestnanosti a obsahoval celý rad návrhov, napríklad:

  • zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov do štyroch mesiacov od ukončenia svojho formálneho vzdelávania alebo straty zamestnania dostali dobrú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže (záruka pre mladých ľudí),
  • uskutočniť konzultáciu sociálnych partnerov na európskej úrovni o rámci kvality pre stáže, aby mladí ľudia mohli za bezpečných podmienok získať kvalitné pracovné skúsenosti,
  • zriadiť Európske združenie učňovskej prípravy na zlepšenie kvality a ponuky učňovských miest a načrtnúť spôsob, akým by sa mohli odstrániť prekážky mobility mladých ľudí.

Snahy o zníženie nezamestnanosti mladých ľudí pokračovali v roku 2013, keď Európska komisia predstavila iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí [COM(2013) 144 final], ktorej cieľom bolo posilniť a urýchliť opatrenia opísané v balíku opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí. Jej cieľom bolo podporiť najmä mladých ľudí, ktorí nechodia do školy ani nemajú zamestnanie alebo neabsolvujú odbornú prípravu v regiónoch, v ktorých je miera nezamestnanosti mladých ľudí vyššia ako 25 %. Nasledovalo ďalšie oznámenie s názvom Spoločne pre mladých ľudí Európy — Výzva na prijatie opatrení proti nezamestnanosti mládeže [COM(2013) 447 final], ktorým sa mala urýchliť realizácia záruky pre mladých ľudí a poskytnúť pomoc členským štátom EÚ a podnikom, aby mohli zamestnať viac mladých ľudí.

Jednou z hlavných priorít kolégia komisárov, ktorí nastúpili do úradu v roku 2014, je podpora zamestnanosti, rastu a investícií s cieľom znížiť regulačné zaťaženie a inteligentnejšie využívať existujúce finančné zdroje a verejné prostriedky. Európska komisia vo februári 2015 uverejnila sériu správ o jednotlivých krajinách, v ktorých sa analyzuje hospodárska politika členských štátov EÚ a uvádzajú informácie o prioritách členských štátov EÚ v oblasti podpory rastu a tvorby pracovných miest v nadchádzajúcom roku. Európska komisia v tom istom mesiaci ďalej navrhla, aby sa v roku 2015 uvoľnila z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí 1 miliarda EUR s cieľom až 30-násobne zvýšiť predbežné finančné prostriedky, ktoré by členské štáty EÚ mohli dostať na zvýšenie miery zamestnanosti mladých ľudí, čo by pomohlo pri hľadaní zamestnania až 650 000 mladých ľudí.

V júni 2016 Európska komisia prijala Program v oblasti zručností pre Európu [COM(2016) 381/2] s názvom Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby ľudia získali zručnosti, ktoré budú potrebovať v súčasnosti i budúcnosti a ktoré posilnia zamestnateľnosť, konkurencieschopnosť a rast v celej EÚ.

Neskôr 17. novembra 2017 Európsky parlament, Rada a Komisia spoločne podpísali Európsky pilier sociálnych práv. Politiky zamestnanosti a sociálne politiky sú hlavné oblasti záujmu Európskeho piliera sociálnych práv, ktorého cieľom je zabezpečiť pre občanov nové a účinnejšie práva. Má tri hlavné kategórie: 1. rovnaké príležitosti a prístup na trh práce; 2. spravodlivé pracovné podmienky a 3. sociálna ochrana a začlenenie. Konkrétne, dnešné pružné formy organizácie práce poskytujú nové pracovné príležitosti najmä mladým ľuďom, ale mohli by vyvolať nové neistoty a nerovnosti. Hlavnou prioritou Komisie je budovanie spravodlivejšej Európy a posilňovanie jej sociálneho rozmeru. Európsky pilier sociálnych práv je doplnený o tzv. sociálny prehľad, ktorý monitoruje vykonávanie piliera sledovaním trendov a výsledkov krajín EÚ v 12 oblastiach – tieto údaje slúžia ako vstup pre európsky semester koordinácie hospodárskych politík. Prehľad zároveň slúži na vyhodnotenie pokroku pri dosahovaní sociálneho „ratingu AAA“ EÚ ako celku.

Priamy prístup

Podobné články
Tabuľky
Databáza
Tematická sekcia
Publikácie
Metodológia
Vizualizácie




LFS main indicators (t_lfsi)
Population, activity and inactivity - LFS adjusted series (t_lfsi_act)
Employment - LFS adjusted series (t_lfsi_emp)
Unemployment - LFS adjusted series (t_une)
LFS series - Detailed annual survey results (t_lfsa)
LFS series - Specific topics (t_lfst)
LFS main indicators (lfsi)
Employment and activity - LFS adjusted series (lfsi_emp)
Unemployment - LFS adjusted series (une)
Labour market transitions - LFS longitudinal data (lfsi_long)
LFS series - Detailed quarterly survey results (from 1998 onwards) (lfsq)
LFS series - Detailed annual survey results (lfsa)
LFS series - Specific topics (lfst)
LFS ad-hoc modules (lfso)

Publikácie

Súbory metaúdajov ESMS a metodika VZPS EÚ

Retrieved from "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Employment_statistics/sk&oldid=506491"