Archive:Štruktúra a starnutie obyvateľstva

Údaje extrahované v auguste 2020.

Plánovaná aktualizácia článku: november 2021.

This Statistics Explained article has been archived on 20 July 2021.

Highlights

V roku 2019 bola viac než jedna pätina (20,3 %) obyvateľov EÚ27 vo vekovej skupine 65 a viac rokov.

Predpokladá sa, že v období od roku 2019 do roku 2100 sa podiel osôb vo veku 80 alebo viac rokov na obyvateľstve krajín EÚ27 zvýši dva a pol násobne z 5,8 % na 14,6 %.

Nárast podielu obyvateľov vo veku 65 rokov alebo viac v rokoch 2009 až 2019

Tento článok sa zameriava na vplyv starnutia obyvateľstva v Európskej únii (EÚ), ktoré bude v najbližších desaťročiach zrejme veľmi významné. Trvalo nízka pôrodnosť a vyššia stredná dĺžka života menia podobu vekovej pyramídy EÚ27. Pravdepodobne najdôležitejšou zmenou bude zrejmý posun k štruktúre obyvateľstva vyznačujúcej sa podstatne vyšším vekom, čo predstavuje vývoj, ktorý už možno pozorovať vo viacerých členských štátoch EÚ27.

V dôsledku toho v krajinách EÚ27 klesá podiel ľudí v produktívnom veku a zároveň rastie relatívny počet osôb v dôchodku. Podiel starších osôb na celkovom počte obyvateľov sa v nadchádzajúcich desaťročiach výrazne zvýši. To bude zasa viesť k zvýšenému zaťaženiu osôb v produktívnom veku, ktoré budú musieť zabezpečiť financovanie sociálnych výdavkov potrebných na celý rad služieb na podporu starnúceho obyvateľstva.

Full article

Podiel starších osôb sa neustále zvyšuje

K 1. januáru 2019 sa počet obyvateľov krajín EÚ27 odhadoval na 446,8 milióna. Mladí ľudia (od 0 do 14 rokov) predstavovali 15,2 % obyvateľstva EÚ27 (pozri tabuľku 1), zatiaľ čo osoby v produktívnom veku (od 15 do 64 rokov) tvorili 64,6 % populácie. Staršie osoby (vo veku od 65 rokov) mali na celkovom počte obyvateľov podiel 20,3 % (zvýšenie o 0,3 percentuálneho bodu v porovnaní s predchádzajúcim rokom a o 2,9 percentuálneho bodu oproti obdobiu spred 10 rokov).

Spomedzi členských štátov EÚ27 sa najvyšší podiel mladých ľudí na celkovom počte obyvateľov v roku 2019 zistil v Írsku (20,5 %), vo Francúzsku (18,0 %) a Švédsku (17,8 %), pričom najnižší podiel týchto osôb bol zaznamenaný v Taliansku (13,2 %), Nemecku (13,6 %), na Malte a v Portugalsku (v oboch krajinách 13,7 %). Pokiaľ ide o podiel osôb vo veku 65 alebo viac rokov na celkovom počte obyvateľov, najvyššie hodnoty zaznamenali Taliansko (22,8 %), Grécko (22,0 %), Portugalsko a Fínsko (v oboch krajinách 21,8 %), pričom najnižší podiel sa zistil v Írsku (14,1 %) a Luxembursku (14,4 %).

Tabuľka 1: Veková štruktúra obyvateľstva podľa hlavných vekových skupín, 2009 a 2019
(v % celkového počtu obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind)

Štruktúra obyvateľstva v Spojenom kráľovstve, ako aj v krajinách EZVO a kandidátskych krajinách bola podobná ako štruktúra pozorovaná vo všeobecnosti v EÚ27, pričom výraznými výnimkami boli Island a Turecko (kde bola štruktúra obyvateľstva podobná ako v Írsku): tieto dve krajiny mali vysoký podiel obyvateľov patriacich do najmladšej vekovej skupiny (19,0 % na Islande a 23,4 % v Turecku) a osoby vo veku 65 rokov a viac v nich mali na celkovom počte obyvateľov relatívne nízky podiel (14,2 % na Islande a 8,8 % v Turecku). Pomerne nízky podiel osôb vo veku 65 a viac rokov vykazovali aj Albánsko a Severné Macedónsko (v oboch krajinách 14,1 %). Trend starnutia obyvateľstva sa však napriek tomu prejavuje aj v týchto krajinách (pozri obrázok 1).

Obrázok 1: Zvýšenie podielu obyvateľov vo veku 65 alebo viac rokov na celkovom počte obyvateľov v rokoch 2009 až 2019
(v percentuálnych bodoch)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind)

Mediánový vek je najvyšší v Taliansku

Mediánový vek obyvateľstva krajín EÚ27 sa zvyšuje a k 1. januáru 2019 predstavoval 43,7 roka (pozri obrázok 2). To znamená, že polovica obyvateľov EÚ27 mala vek vyšší ako 43,7 roka a polovica bola mladšia. V jednotlivých členských štátoch EÚ27 sa mediánový vek pohyboval od 37,7 roka v Írsku a na Cypre po 46,7 roka v Taliansku, čo potvrdzuje v prvom prípade relatívne mladú, no v druhom pomerne starú štruktúru obyvateľstva zaznamenanú v každom z týchto členských štátov. Mediánový vek zaznamenaný v krajinách EZVO a kandidátskych krajinách v roku 2019 bol nižší než údaj za EÚ27 s výnimkou Lichtenštajnska (44,2 roka) a Srbska (43,7 roka, rovná sa údaju za EÚ27).

Obrázok 2: Mediánový vek obyvateľstva, 2009 a 2019
(v rokoch)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind)

Mediánový vek sa v krajinách EÚ27 od roku 2009 do roku 2019 zvýšil o 2,7 roka (v priemere o 0,3 roka za rok), narástol teda zo 41,0 roka na 43,7 roka. Zvýšil sa vo všetkých členských štátoch EÚ27, a to o 4,0 alebo viac rokov v Španielsku, Portugalsku, Litve, Grécku, Írsku a na Slovensku, okrem Švédska, kde sa znížil (zo 40,7 roka v roku 2009 na 40,5 roka v roku 2019). Albánsko zaznamenalo za posledných 10 rokov najväčší nárast mediánového veku: konkrétne o 5,6 roka, z 31,1 roka v roku 2009 na 36,7 roka v roku 2019 (pozri obrázok 2).

Na každú osobu vo veku 65 alebo viac rokov pripadli o niečo viac ako tri osoby v produktívnom veku

Na skúmanie miery podpory poskytovanej mladším a/alebo starším osobám zo strany obyvateľstva v produktívnom veku možno použiť indexy ekonomickej závislosti. Tieto indexy sú vyjadrené ako relatívna veľkosť mladšej a/alebo staršej populácie v porovnaní s počtom obyvateľov v produktívnom veku. Index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky za EÚ27 k 1. januáru 2019 predstavoval 31,4 % (pozri tabuľku 2). Na každú osobu vo veku 65 alebo viac rokov pripadlo o niečo viac než tri osoby v produktívnom veku. V jednotlivých členských štátoch EÚ27 sa index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky pohyboval od nízkych hodnôt 20,7 % v Luxembursku a 21,6 % v Írsku, kde na každú osobu vo veku 65 alebo viac rokov pripadlo takmer päť osôb v produktívnom veku, až po vysoké hodnoty, teda 35,7 % v Taliansku, 35,1 % vo Fínsku a 34,6 % v Grécku, čo predstavuje menej než tri osoby v produktívnom veku na každého obyvateľa vo veku 65 alebo viac rokov.

Tabuľka 2: Ukazovatele vekovej štruktúry obyvateľstva, 1. januára 2019
(%)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind)

Kombináciou indexov ekonomickej závislosti mladých osôb a poproduktívnej zložky sa získa celkový index ekonomickej závislosti (vypočítaný ako pomer počtu ekonomicky závislých mladých a starých ľudí k obyvateľstvu v produktívnom veku, t. j. od 15 do 64 rokov). Ten v roku 2019 v EÚ27 predstavoval 54,9 %, čo znamená, že na každú ekonomicky závislú osobu pripadli približne dve osoby v produktívnom veku. V roku 2019 bol spomedzi členských štátov EÚ27 najnižší celkový index ekonomickej závislosti zaznamenaný v Luxembursku (43,8 %) a najvyšší vo Francúzsku (61,5 %).

V celej EÚ27 možno pozorovať vo všeobecnosti rastúci trend v prípade indexu ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky aj celkového indexu ekonomickej závislosti. Počas posledného desaťročia sa index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky zvýšil o 5,4 percentuálneho bodu (z 26,0 % v roku 2009 na 31,4 % v roku 2019), zatiaľ čo celkový index závislosti sa za rovnaké obdobie zvýšil o 5,9 percentuálneho bodu (zo 49,0 % v roku 2009 na 54,9 % v roku 2019).

Minulé a budúce trendy starnutia obyvateľstva v EÚ27

Starnutie obyvateľstva je dlhodobý trend, ktorý sa v Európe začal pred niekoľkými desaťročiami. Prejavuje sa v zmenách vekovej štruktúry obyvateľstva a odráža sa v rastúcom podiele starších osôb v spojení s klesajúcim podielom osôb v produktívnom veku na celkovom počte obyvateľov.

Populačné pyramídy (pozri obrázky 3 a 4) znázorňujú rozdelenie obyvateľstva podľa pohlavia a päťročných vekových skupín. Každý pás zodpovedá podielu daného pohlavia a vekovej skupiny na celkovom počte obyvateľov (muži a ženy spolu). Populačná pyramída EÚ27 k 1. januáru 2019 je dolu úzka a má tvar kosoštvorca vďaka silným populačným ročníkom, ktoré boli dôsledkom vysokej miery pôrodnosti v niekoľkých európskych krajinách po 2. svetovej vojne (generácia tzv. baby boomu). Príslušníci tejto generácie v súčasnosti zvyšujú počet obyvateľov v dôchodkovom veku, ako vyplýva z porovnania s populačnou pyramídou z roku 2004. „Vydutie“, ktoré na populačnej pyramíde zodpovedá generácii baby boomu, sa po nej posúva nahor a spodnejšia časť (obyvateľstvo v produktívnom veku) a základňa sú užšie. Túto zmenu možno vidieť na obrázku 3.

Obrázok 3: Populačné pyramídy, EÚ27, 2004 a 2019
(v % celkového počtu obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (demo_pjangroup)

Podiel obyvateľov vo veku 65 a viac rokov rastie vo všetkých členských štátoch EÚ27, v krajinách EZVO a kandidátskych krajinách, ako aj v Spojenom kráľovstve. Tento nárast sa v poslednom desaťročí pohybuje v rozpätí od 5,1 percentuálneho bodu vo Fínsku, 4,7 percentuálneho bodu v Česku a 4,5 na Malte až po 1,1 percentuálneho bodu v Nemecku a 0,4 percentuálneho bodu v Luxembursku. V poslednom desaťročí (2009 – 2019) bol v EÚ27 ako celku zaznamenaný rast o 2,9 percentuálneho bodu (pozri obrázok 1). Na druhej strane podiel obyvateľov vo veku menej ako 15 rokov na populácii krajín EÚ27 klesol o 0,2 percentuálneho bodu (pozri tabuľku 1).

Nárast relatívneho podielu starších ľudí možno vysvetliť rastúcou dlhovekosťou, čo je tendencia, ktorú možno pozorovať už niekoľko desaťročí, počas ktorých stúpa stredná dĺžka života (pozri štatistiky úmrtnosti a strednej dĺžky života); Tento vývoj je často označovaný ako „starnutie na vrchole“ populačnej pyramídy.

Na druhej strane k starnutiu obyvateľstva už dlhé roky prispievajú trvalo nízke úrovne pôrodnosti, keďže dôsledkom menšieho počtu narodení je pokles podielu mladých ľudí na celkovom počte obyvateľov (pozri štatistiky pôrodnosti). Tento proces sa označuje ako „starnutie populácie zdola“ a v rokoch 2004 až 2019 ho možno sledovať ako zužovanie základne populačných pyramíd krajín EÚ27.

Pokusom o prognózu budúcich trendov starnutia obyvateľstva je najnovší súbor demografických projekcií Eurostatu, ktoré pokrývajú obdobie rokov 2019 až 2100. Predpokladá sa, že počet obyvateľov krajín EÚ27 sa bude zvyšovať až po maximálnu hodnotu 449,3 milióna okolo roku 2026 a potom bude postupne klesať na 416,1 milióna v roku 2100.

Z porovnania vekových pyramíd za roky 2019 a 2100 (pozri obrázok 4) vyplýva predpoklad, že obyvateľstvo EÚ27 bude naďalej starnúť. V najbližších desaťročiach sa počet starších osôb výrazne zvýši. Do roku 2100 pyramída nadobudne skôr tvar obdĺžnika, keďže jej stred (okolo veku 45 – 54 rokov) sa značne zúži.

Obrázok 4: Populačné pyramídy, EÚ27, 2019 a 2100
(v % celkového počtu obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (demo_pjangroup) a (proj_18np)

Ďalším aspektom starnutia obyvateľstva je pribúdajúci vek samotných starších obyvateľov, keďže relatívny význam populácie vo veľmi vysokom veku rastie rýchlejšie než vo všetkých ostatných vekových segmentoch obyvateľstva EÚ27. Predpokladá sa, že v období od roku 2019 do roku 2100 sa podiel osôb vo veku 80 alebo viac rokov na obyvateľstve krajín EÚ27 zvýši dva a pol násobne z 5,8 % na 14,6 % (pozri obrázok 5).

Obrázok 5: Veková štruktúra obyvateľstva podľa hlavných vekových skupín, EÚ27, 2019 – 2100
(v % celkového počtu obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind) a (proj_18ndbi)

Očakáva sa, že v rovnakom období sa podiel obyvateľov v produktívnom veku bude znižovať, pričom starší ľudia budú pravdepodobne mať čoraz významnejší podiel na celkovom počte obyvateľov: oproti podielu vo výške 20,2 % v roku 2019 budú do roku 2100 osoby vo veku 65 alebo viac rokov predstavovať 31,3 % obyvateľstva krajín EÚ27. V dôsledku presunov obyvateľstva medzi vekovými skupinami sa index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky v krajinách EÚ27 podľa predpokladov takmer zdvojnásobí z 31,4 % v roku 2019 na 57,1 % do roku 2100 a celkový index ekonomickej závislosti sa podľa projekcií zvýši z 54,9 % v roku 2019 na 82,6 % do roku 2100 (pozri obrázok 6). Mediánový vek sa v roku 2100 zvýši o 5,1 roka, a to zo 43,7 roka v roku 2019 na 48,8 roka v roku 2100.

Obrázok 6: Predpokladaný index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky, EÚ27, 2019 – 2100
(%)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind) a (proj_18ndbi)

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Population structure and ageing: tables and figures (v angličtine)

Zdroje údajov

Eurostat zbiera údaje od členských štátov EÚ a iných krajín podieľajúcich sa na zbere demografických údajov o obyvateľstve k 1. januáru každého roka. Odporúčané vymedzenie je „počet obyvateľov, ktorí majú v danej oblasti obvyklý pobyt“, a predstavuje počet obyvateľov danej oblasti k 1. januáru príslušného roka (prípadne k 31. decembru predchádzajúceho roka). V súlade s medzinárodnými odporúčaniami Organizácie Spojených národov vychádza vymedzenie pojmu „obvyklý pobyt“ z 12-mesačného referenčného obdobia; do úvahy sa teda berú osoby, ktoré žili v mieste svojho obvyklého pobytu nepretržite najmenej 12 mesiacov pred referenčným dátumom alebo prišli na miesto svojho obvyklého pobytu počas 12 mesiacov pred referenčným dátumom s úmyslom pobývať tam aspoň jeden rok. Krajiny však môžu poskytovať Eurostatu údaje o obyvateľstve na základe údajov z posledného sčítania obyvateľov upravených podľa zložiek pohybu obyvateľstva od posledného sčítania, alebo na základe údajov z evidencie obyvateľstva.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov sa vo všetkých členských štátoch EÚ, krajinách EZVO a kandidátskych krajinách EÚ uskutočnilo v roku 2011. Je bežnou praxou, že krajiny po získaní výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov prehodnocujú svoje ročné odhady počtu obyvateľov. Odhady počtu obyvateľov na základe výsledkov sčítania môžu vniesť zlomy v časovom rade, pokiaľ ide o veľkosť a štruktúru obyvateľstva.

Eurostat poskytuje informácie o širokej škále demografických údajov. Údaje o obyvateľstve sú rozčlenené podľa viacerých charakteristík, ako sú vek, pohlavie, rodinný stav a dosiahnutý stupeň vzdelania.

Každé tri roky Eurostat zostavuje demografické projekcie na úrovni jednotlivých krajín. Tieto projekcie predstavujú scenáre „čo by bolo, keby“, ktoré majú za cieľ poskytnúť informácie o očakávanej budúcej veľkosti a vekovej štruktúre obyvateľstva na základe predpokladov o budúcom vývoji pôrodnosti, strednej dĺžky života a migrácie.

Kontext

Demografické projekcie Eurostatu population projections (v angličtine) používa Európska komisia na analýzu pravdepodobného vplyvu starnutia obyvateľstva na verejné výdavky. Zvýšenie sociálnych výdavkov spojené so starnutím populácie vo forme dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a inštitucionálnej alebo súkromnej (zdravotnej) starostlivosti bude mať pravdepodobne za následok väčšiu záťaž pre obyvateľstvo v produktívnom veku.

Demografické údaje sa využívajú v rámci niekoľkých dôležitých politík, najmä v sociálnej a hospodárskej oblasti, a to na plánovanie opatrení, monitorovacích a hodnotiacich programov. Ide napríklad o starnutie obyvateľstva a jeho pravdepodobný vplyv na udržateľnosť verejných financií a sociálnych dávok alebo hospodárske a sociálne dôsledky demografických zmien.