Statistics Explained

Archive:Štatistika vzdelávania a odbornej prípravy na regionálnej úrovni

This Statistics Explained article is outdated and has been archived - for recent articles on regions and cities see here.

Údaje extrahované v mesiaci marca a apríla 2016. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, hlavné tabuľky a databáza. Plánovaná aktualizácia článku: novembra 2017.

Mapy sa dajú prezerať interaktívne pomocou štatistického atlasu Eurostatu Eurostat’s Statistical Atlas (pozri používateľskú príručku user manual) (v angličtine).

Mapa 1: Miery účasti štvorročných detí na vzdelávaní v ranom detstve a na primárnom vzdelávaní (ISCED úrovne 0 – 1), podľa regiónov NUTS 2, 2014 (1)
(% podiel všetkých štvorročných detí)
Zdroj: Eurostat (educ_uoe_enra14)
Mapa 2: Podiel študentov na vyššom sekundárnom vzdelávaní (ISCED úroveň 3), ktorí sa zúčastňovali na programoch odborného vzdelávania, podľa regiónov NUTS 2, 2014 (1)
(% všetkých študentov na úrovni ISCED 3)
Zdroj: Eurostat (educ_uoe_enra13)
Mapa 3: Podiel mladých ľudí vo veku 18 – 24 rokov, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, podľa regiónov NUTS 2, 2015 (1)
(%)
Zdroj: Eurostat (edat_lfse_16)
Obrázok 1: Rozdiel medzi pohlaviami v podiele mladých ľudí vo veku 18 – 24 rokov, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, vybraté regióny NUTS 2 v EÚ, 2015 (1)
(rozdiel v percentuálnych bodoch, podiel mužov – podiel žien)
Zdroj: Eurostat (edat_lfse_16)
Mapa 4: Podiel mladých ľudí vo veku 18 – 24 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), podľa regiónov NUTS 2, 2015 (1)
(%)
Zdroj: Eurostat (edat_lfse_22)
Obrázok 2: Rozdiel medzi pohlaviami v podiele mladých ľudí vo veku 18 – 24 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), vybraté regióny NUTS 2 v EÚ, 2015 (1)
(rozdiel v percentuálnych bodoch, podiel mužov – podiel žien)
Zdroj: Eurostat (edat_lfse_22)
Mapa 5: Podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním (ISCED úrovne 5 – 8), podľa regiónov NUTS 2, 2015 (1)
(%)
Zdroj: Eurostat (edat_lfse_12)
Obrázok 3: Rozdiel medzi pohlaviami v podiele osôb vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním (ISCED úrovne 5 – 8), vybraté regióny NUTS 2 v EÚ, 2015 (1)
(rozdiel v percentuálnych bodoch, podiel mužov – podiel žien)
Zdroj: Eurostat (edat_lfse_12)

Tento článok je súčasťou súboru štatistických článkov vychádzajúceho z regionálnej ročenky Eurostatu. Vzdelávanie, odborná príprava a všeobecnejšie celoživotné vzdelávanie zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v ekonomických a sociálnych stratégiách Európskej únie (EÚ).

Eurostat zbiera a publikuje štatistiky vzdelávania a odbornej prípravy za členské štáty EÚ a ich regióny; okrem toho sú k dispozícii informácie za krajiny EZVO a kandidátske krajiny. V tomto článku sa uvádzajú údaje o: miere účasti štvorročných detí a študentov na programoch odborného vzdelávania, podiele osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, podiele mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) a podiele osôb vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním. Táto štatistika sa vo všeobecnosti uvádza za regióny NUTS 2, hoci údaje o účasti za úroveň NUTS 1 sú k dispozícii iba za Nemecko a Spojené kráľovstvo, pričom za Chorvátsko sú k dispozícii iba celoštátne údaje.

Hlavné štatistické výsledky

Z údajov za krajiny EÚ-28 za rok 2014 vyplýva, že v celom vzdelávacom systéme od predprimárneho vzdelávania až po postgraduálne štúdium bolo zapísaných približne 107 miliónov detí, žiakov a študentov (ISCED úrovne 2 – 8).

Účasť štvorročných detí na vzdelávacom procese

Vzdelávanie v ranom detstve a primárne vzdelávanie zohrávajú dôležitú úlohu pri riešení nerovností a zvyšovaní odbornej spôsobilosti v oblasti základných zručností. Tvorcovia politík tvrdia, že by sa malo podporovať, aby sa viac malých detí zúčastňovalo na predškolskom vzdelávaní namiesto toho, aby boli v súkromnej, neformálnej starostlivosti. V strategickom rámci pre vzdelávanie a odbornú prípravu 2020 (ET 2020) bol stanovený hlavný cieľ, podľa ktorého by sa na vzdelávaní v ranom detstve malo zúčastňovať najmenej 95 % detí vo veku od štyroch rokov do veku začiatku povinnej školskej dochádzky. Upozorňujeme, že v začiatku povinnej školskej dochádzky sú medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ určité rozdiely: povinná školská dochádzka sa začína vo veku štyroch rokov v Luxembursku a Severnom Írsku (Spojené kráľovstvo), zatiaľ čo v iných regiónoch/členských štátoch EÚ sa začína vo veku od päť do sedem rokov. Účasť na predprimárnom vzdelávaní je vo väčšine členských štátov vo všeobecnosti dobrovoľná.

V roku 2014 bolo do niektorej formy vzdelávania v ranom detstve alebo primárneho vzdelávania (podľa definície ISCED úrovní 0 – 1) zapísaných viac než päť miliónov detí vo veku štyroch rokov; iba veľmi malý podiel z ich (52 tisíc) sa zúčastňovalo na primárnom vzdelávaní.

Definícia vzdelávania v ranom detstve a primárneho vzdelávania

Vzdelávanie v ranom detstve (ISCED úrovne 0) predstavuje zvyčajne holistický prístup k podpore raného kognitívneho, fyzického, sociálneho a emocionálneho vývoja detí, ktorým sa malé deti uvádzajú do organizovanej štruktúry mimo rodiny. Programy na úrovni ISCED 0 sa rozdeľujú do dvoch kategórií: rozvoj vzdelávania detí v ranom detstve a predprimárne vzdelávanie. Vzdelávací obsah prvej kategórie je určený malým deťom (vo veku 0 – 2 roky) a druhej kategórie deťom vo veku od troch rokov do začiatku primárneho vzdelávania. Pre obe kategórie sú typické vzdelávacie prostredia, ktoré sú vizuálne stimulujúce a zamerané na jazyk, pričom vyučovaniu sú venované minimálne dve hodiny denne; inými slovami, do týchto kategórií nepatria jasle, centrá dennej starostlivosti alebo škôlky, pokiaľ neobsahujú osobitný vzdelávací prvok.

Programy primárneho vzdelávania (ISCED úroveň 1) sú štandardne určené na to, aby študentov naučili základné zručnosti v oblasti čítania, písania a matematiky (gramotnosť a matematická gramotnosť) a vytvorili pevný základ pre učenie a pochopenie základných poznatkov, ako aj pre osobnostný a sociálny rozvoj. Na tejto úrovni vzdelávania je zvyčajne jedinou podmienkou vstupu vek.

Veľká väčšina regiónov Francúzska a Spojeného kráľovstva zaznamenala účasť takmer všetkých štvorročných detí na vzdelávaní v ranom detstve alebo primárnom vzdelávaní

Najtmavším odtieňom oranžovej sú na mape 1 zobrazené regióny NUTS 2 s osobitne vysokou účasťou štvorročných detí na vzdelávaní; je potrebné poznamenať, že údaje za Nemecko a Spojené kráľovstvo sa uvádzajú za regióny NUTS 1 a že za Chorvátsko sú k dispozícii iba celoštátne údaje. V 63 z 224 zobrazených regiónov EÚ (za francúzsky región Mayotte nie sú k dispozícii údaje) boli miery účasti štvorročných detí na vzdelávaní minimálne 98 %. Najvyššie miery sa sústredili vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve, ale vysoké miery účasti sa dosiahli aj v množstve regiónov južného Talianska, v niektorých častiach Nemecka, Španielska a Belgicka (najmä vo Flámsku), ako aj v niektorých regiónoch kontinentálneho Dánska, Írska (Border, Midland and Western), severného Talianska Provincia Autonoma di Trento a Provincia Autonoma di Bolzano/Bozen), Rakúska (Burgenland) a Portugalska (Alentejo); aj dva najsevernejšie regióny Nórska (Trøndelag a Nord-Norge) zaznamenali miery na úrovni minimálne 98 %.

Najnižšiu účasť štvorročných detí na vzdelávaní v ranom detstve a na primárnom vzdelávaní mali Atény

Na mape 1 naopak vidieť veľmi jasný rozdiel medzi východnou a západnou časťou – miera účasti je v mnohých východných regiónoch EÚ, ako aj v pobaltských štátoch (pričom každý z nich predstavuje jeden región na tejto úrovni analýzy), oveľa nižšia. K regiónom s typickou najnižšou mierou účasti (pod 70 %, ako je zobrazené najsvetlejším odtieňom oranžovej na mape 1) patrili Chorvátsko (celoštátne údaje) a väčšina častí Poľska a Grécka, ale aj regióny Východné Slovensko a severné Fínsko (Pohjois- ja Itä-Suomi); rovnaká situácia bola aj vo všetkých regiónoch Turecka (údaje za rok 2013) a vo všetkých regiónoch Švajčiarska okrem jedného (výnimkou je Ticino), ako aj v Lichtenštajnsku a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (oba predstavujú jeden región na tejto úrovni analýzy).

Z podrobnejšej analýzy konkrétnych regiónov vyplýva, že zďaleka najnižšiu mieru účasti štvorročných detí na vzdelávaní v ranom detstve a na primárnom vzdelávaní (28,3 %) mal v roku 2014 grécky región hlavného mesta (Attiki). Bola podstatne nižšia než v ostatných regiónoch, keďže všetky ostatné regióny v EÚ zaznamenali väčšinovú účasť štvorročných detí na vzdelávaní v ranom detstve a primárnom vzdelávaní. Druhá najnižšia miera bola tiež zaznamenaná v Grécku, a to severovýchodnom regióne Anatoliki Makedonia, Thraki (50,9 %); bol to jeden zo šiestich gréckych regiónov s mierou účasti štvorročných detí na vzdelávaní v rozpätí 50 – 60 %.

Študenti odborného vyššieho sekundárneho vzdelávania

V roku 2014 sa programu odborného vzdelávania zúčastnilo v EÚ odhadom 10,6 milióna (alebo 48,0 %) študentov vyššieho sekundárneho vzdelávania (ISCED úrovne 3), pričom ostatní sa zúčastnili programov všeobecného vzdelávania. Odborné vzdelávanie a príprava (OVP) sa považuje za kľúč k zníženiu miery nezamestnanosti mladých ľudí a uľahčenie prechodu mladých ľudí zo vzdelávania na trh práce. Tvorcovia politík v celej EÚ hľadajú možnosti, ako by sa dala zvýšiť príťažlivosť programov odborného vzdelávania a učňovskej prípravy tak, aby ponúkali alternatívnu cestu k vyššiemu sekundárnemu a vysokoškolskému vzdelaniu a aby lepšie spĺňali požiadavky zamestnávateľov na zručnosti.

Na mape 2 je zobrazené, že v podiele študentov programov odborného vzdelávania sú medzi členskými štátmi EÚ veľké rozdiely, pričom mimoriadne vysoká špecializácia v odbornom vzdelávaní bola zaznamenaná v skupine regiónov pokrývajúcich Českú republiku, Slovensko, Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko a severné Taliansko, ako aj Švajčiarsko; veľký podiel bol zaznamenaný aj vo Fínsku, Holandsku a severných regiónoch Belgicka. Niektoré z týchto rozdielov je možné vysvetliť vnímaním odborného vzdelávania a prípravy: napríklad v krajinách ako Česká republika a Rakúsko sa odborné vzdelávanie a príprava vo všeobecnosti považujú za atraktívnu možnosť, ktorá uľahčuje prechod na trh práce, zatiaľ čo v niektorých iných členských štátoch EÚ, čiastočne z toho dôvodu, že sú vnímané menej pozitívne, zohrávajú často skôr menej dôležitú úlohu.

Na odbornom vzdelávaní sa zúčastňovali viac ako tri štvrtiny študentov vyššieho sekundárneho vzdelávania v troch českých regiónoch a jednom rakúskom regióne

Z podrobnejšej analýzy regiónov NUTS 2 vyplýva, že v roku 2014 bolo 40 regiónov EÚ, v ktorých bol podiel študentov vyššieho sekundárneho vzdelávania, ktorí sa zúčastňovali na programe odborného vzdelávania, minimálne 65 % (ako je zobrazené najtmavším odtieňom oranžovej na mape 2). Existovali tri regióny s viac než trojštvrtinovou účasťou študentov vyššieho sekundárneho vzdelávania, ktorí sa zúčastňovali na odbornom vzdelávaní: dva z nich sa nachádzali v Českej republike (Severozápad a Jihozápad) a tretí v Rakúsku (Oberösterreich).

Naopak, najnižší podiel študentov odborného vzdelávania zo študentov zúčastňujúcich sa na vyššom sekundárnom vzdelávaní bol zaznamenaný v oboch írskych regiónoch NUTS 2 a v Škótsku (údaje za Spojené kráľovstvo sú k dispozícii iba na úrovni NUTS 1), keďže na programoch odborného vzdelávania sa zúčastnil menej než každý desiaty študent. Podiel študentov, ktorí sa zúčastňovali na programoch odborného vzdelávania, bol v rozpätí 10 – 20 % v troch regiónoch: v ostrovných regiónoch Malta a Cyprus (oba na tejto úrovni podrobnosti jeden región) a v regióne hlavného mesta Maďarska (Közép-Magyarország). Podiel študentov vyššieho sekundárneho vzdelávania, ktorí sa zúčastňovali na programoch odborného vzdelávania, bol nižší ako 35 % (ako je zobrazené najsvetlejším odtieňom oranžovej na mape 2) v 9 z 13 gréckych regiónoch, šiestich zostávajúcich maďarských regiónoch (ktoré mali výrazne nižšie podiely než regióny susediace s Maďarskom), šiestich regiónoch južného Španielska, ako aj v regióne Brandenburg (región NUTS 1, ktorý obklopuje región nemeckého hlavného mesta Berlin), regióne francúzskeho hlavného mesta Île de France, v Severnom Írsku a vo Walese (oba sú v Spojenom kráľovstve regiónmi NUTS 1), Estónsku a Litve (oba predstavujú jeden región na tejto úrovni analýzy).

Európa 2020: Osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku

Mladí ľudia vo veku 15 až 17 rokov si musia často vybrať, či budú pokračovať vo vzdelávaní alebo v odbornej príprave, alebo si budú hľadať zamestnanie. Povinná školská dochádzka trvá vo väčšine členských štátov EÚ priemerne 9 alebo 10 rokov a zvyčajne sa dokončí na konci nižšieho sekundárneho vzdelávania (ISCED úroveň 2).

Hlavným cieľom je dosiahnuť do roku 2020 pokles osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, na úroveň menej než 10 %

Vzdelávanie je jedným z piatich ústredných pilierov stratégie Európa 2020. Dva z cieľov, ktoré sa používajú na monitorovanie pokroku EÚ smerom k dosiahnutiu „inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárstva“, sa týkajú vzdelávania. Tieto referenčné hodnoty boli stanovené pre EÚ ako celok a predpokladajú, že:

  • podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, bude do roku 2020 predstavovať menej ako 10 % a
  • minimálne 40 % osôb vo veku 30 – 34 rokov dokončí do roku 2020 terciárne alebo iné rovnocenné vzdelanie.

Je potrebné poznamenať, že hoci boli oba tieto ciele stanovené na úrovni celej EÚ, neuplatňujú sa konkrétne na celoštátnej ani regionálnej úrovni. Každá referenčná hodnota stratégie Európa 2020 bola prenesená do národných (a niekedy regionálnych) cieľov, pri ktorých sa zohľadňuje rozdielna situácia a okolnosti daného členského štátu EÚ.

Ukazovateľ osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, uvádza podiel jednotlivcov vo veku 18 – 24 rokov, ktorí dosiahli len nižšie sekundárne vzdelanie a ktorí sa nezúčastňovali na ďalšom vzdelávaní ani odbornej príprave (počas štyroch týždňov pred zisťovaním, v rámci ktorého sa tieto údaje zozbierali).

Podiel mladých ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, bol na úrovni 11,0 %

V roku 2015 v krajinách EÚ-28 predčasne ukončilo školskú dochádzku 11,0 % osôb vo veku 18 – 24 rokov, čo je oproti roku 2014 pokles o 0,1 percentuálneho bodu. Za posledné približne desaťročie v skutočnosti podiel ľudí vo veku 18 – 24 rokov, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, neustále klesá. Ak to tak bude pokračovať, potom sa hlavný cieľ stratégie Európa 2020, a to dostať sa pod 10 %, zdá byť na dosah.

Treba však povedať, že medzi členskými štátmi EÚ aj v rámci nich naďalej existujú výrazné rozdiely, ktoré do určitej miery odrážajú národné ciele (dohodnuté ako súčasť stratégie Európa 2020), a sú v rozpätí od najnižšej úrovne len 4 % v Chorvátsku po najvyššiu úroveň 16 % v Taliansku; pre Spojené kráľovstvo nebol stanovený žiadny cieľ.

Najvyšší podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, sa často zaznamenával v južnej Európe, najmä v ostrovných regiónoch

V roku 2015 bol podiel mladých ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, nižší ako cieľ stratégie Európa 2020 (10 %) v 130 z 266 regiónov, za ktoré sú k dispozícii údaje. Na mape 3 sa zobrazuje, že v podiele osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, boli medzi regiónmi NUTS 2 výrazné rozdiely; najnižší podiel bol skoncentrovaný najmä v pásme regiónov od Poľska smerom na juh cez Českú republiku a Slovensko po juhovýchod Rakúska, Slovinsko a Chorvátsko. Naopak, najvyšší podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, sa sústredil v južnom Španielsku a v regióne Illes Balears, troch rumunských regiónoch, v portugalskom regióne Regiões Autónomas dos Açores e da Madeira a na talianskych ostrovoch Sardegna a Sicilia; veľmi vysoký podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, bol zaznamenaný aj v celom Turecku. Množstvo regiónov EÚ s najvyšším podielom osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, je relatívne vzdialených/riedko osídlených, čo môže znamenať, že ak sa chcú študenti žijúci v týchto regiónoch špecializovať, musia odísť z domu, zatiaľ čo tí, ktorí zostanú, majú relatívne málo príležitostí na vyššie/ďalšie vzdelávanie.

Východoeurópske regióny zaznamenali jeden z najnižších podielov osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku

V roku 2015 sa najnižší podiel mladých ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, zaznamenal v chorvátskom regióne Jadranska Hrvatska (0,9 %). Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, bol nižší ako 5 % (ako je zobrazené najsvetlejším odtieňom oranžovej na mape 3) v ďalších 14 regiónoch, ktoré sa prevažne nachádzali vo východnej Európe: päť poľských regiónov, tri regióny z Českej republiky, oba chorvátske regióny, dva slovenské regióny a po jednom regióne v Belgicku, Slovinsku a vo Švédsku.

ZAOSTRENÉ NA REGIÓNY

Jadranska Hrvatska, Chorvátsko

Old town of Rovinj Croatia 2005-09-15.jpg

V roku 2015 bol podiel mladých ľudí (vo veku 18 – 24 rokov) v krajinách EÚ-28, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, na úrovni 11,0 %. V Chorvátsku predčasne ukončil školskú dochádzku oveľa nižší podiel mladých ľudí, a platilo to najmä na pobreží Jadranského mora a na chorvátskych ostrovoch, keďže podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, bol v regióne Jadranska Hrvatska na úrovni 0,9 %.

©: Nicolas Brignol

Medzi 15 regiónmi s najnižším podielom osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, sa nachádzali regióny hlavných miest Českej republiky, Chorvátska, Poľska, Slovinska a Slovenska. Relatívne nízky podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, sa zaznamenal aj v niektorých ďalších regiónoch, ktoré sú prevažne mestské, napríklad: regióny hlavných miest Área Metropolitana de Lisboa (10,7 %) a Inner London – East (5,5 %) zaznamenali najnižší podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku v Portugalsku a Spojenom kráľovstve; nemusí to byť prekvapujúce, keďže inštitúcie vyššieho vzdelávania a odbornej prípravy sa častejšie nachádzajú v hlavných a ďalších relatívne veľkých mestách. Naopak, podiel mladých ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, bol relatívne vysoký (v porovnaní s celoštátnym priemerom) v regiónoch hlavných miest Belgicka, Nemecka a Rakúska (Bruxelles-Capitale/Brussels Hoofdstedelijk, Berlin a Wien).

V prípade mladých mužov bola v priemere väčšia pravdepodobnosť predčasného ukončenia školskej dochádzky než v prípade mladých žien

Informácie o podiele osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, možno analyzovať podľa pohlavia (pozri obrázok 1 s regionálnou analýzou rozdielov medzi pohlaviami pre tento ukazovateľ). V roku 2015 bol podiel mladých mužov vo veku 18 – 24 rokov, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, na úrovni 12,4 %, čiže približne o 2,9 percentuálneho bodu vyšší než v prípade zodpovedajúceho podielu zaznamenaného u mladých žien (9,5 %). Je však potrebné poznamenať, že podiel žien v krajinách EÚ-28, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, sa v rokoch 2014 až 2015 takmer nezmenil (klesol o 0,1 percentuálneho bodu), zatiaľ čo podiel mužov klesal rýchlejšie (o 0,4 percentuálneho bodu). Tým sa rozdiel medzi pohlaviami mierne zmenšil, čo je vývoj, ktorý je možné pozorovať už od vypuknutia celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy v roku 2008, keď bol v krajinách EÚ-28 podiel mladých mužov, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, o 4,0 percentuálneho bodu vyšší než v prípade mladých žien.

Spomedzi mladých mužov sa relatívne vysoký podiel tých, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, často zaznamenával v poľnohospodárskych/vidieckych regiónoch …

Miera osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, bola nižšia v prípade mladých žien než v prípade mladých mužov v 164 z 212 regiónov, za ktoré boli k dispozícii údaje za rok 2015. V ôsmich regiónoch (všetky sa nachádzali v južnej Európe) sa zaznamenal dvojmiestny rozdiel medzi pohlaviami; v každom prípade bol podiel mladých mužov, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, vyšší než zodpovedajúci podiel mladých žien. Najväčší rozdiel bol zaznamenaný v španielskom regióne La Rioja, v ktorom takmer tretina (32,4 %) mladých mužov predčasne ukončila školskú dochádzku v porovnaní s 10,8 % mladých žien. Spomedzi ôsmich regiónov vykazujúcich dvojmiestny rozdiel medzi pohlaviami boli ďalšie štyri španielske, konkrétne Comunidad Valenciana, Extremadura, Galicia a Illes Balears. Pridali sa k nim aj dva talianske regióny (Sardegna a Abruzzo) a grécky ostrovný región Notio Aigaio (na juhu Egejského mora).

... zatiaľ čo relatívne vysoký podiel mladých žien, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, sa často zaznamenával v metropolitných regiónoch alebo regiónoch s ťažkým priemyslom

V 43 regiónoch s nižšími zaznamenanými mierami mladých mužov, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, v porovnaní s mladými ženami, bol rozdiel medzi pohlaviami vo všeobecnosti veľmi malý (často menej než 2,0 percentuálneho bodu). Najväčší rozdiel sa však zaznamenal v holandskom regióne Zeeland s podielom mladých žien, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, na úrovni 18,4 %, čo je približne o 6,3 percentuálneho bodu viac než v prípade mladých mužov (12,1 %). Spomedzi 10 regiónov s najväčšími rozdielmi medzi pohlaviami a najnižšou mierou mužov boli tri regióny zo Spojeného kráľovstva (Merseyside; Inner London – East; Berkshire, Buckinghamshire and Oxfordshire), dva z Českej republiky (Střední Čechy a Moravskoslezsko) a po jednom regióne z Bulharska (Severen Centralen), Španielska (Ciudad Autónoma de Melilla), Nemecka (Koblenz) a Rumunska (Sud-Vest Oltenia).

Mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET)

V krajinách EÚ-28 bolo v roku 2015 6,2 milióna ľudí vo veku 18 – 24 rokov, ktorí neboli zamestnaní, ani neboli v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET); vo vyjadrení vo vzťahu k populácii rovnakého veku bola miera NEET v prípade mladých ľudí na úrovni 15,8 %. Jedným z kľúčových faktorov, ktorými sa vysvetľujú rozdiely v mierach NEET, je nízka úroveň dosiahnutého vzdelania; tieto regióny charakterizované relatívne vysokými mierami osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, môžu teda logicky vykazovať relatívne vysoké miery NEET.

Porovnanie nezamestnanosti mladých ľudí a mier NEET

Nezamestnanosť mladých ľudí (ďalšie informácie sa nachádzajú v článku o regionálnej štatistike trhu práce) a podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), tvoria vzájomne sa dopĺňajúce koncepcie. Mierou nezamestnanosti sa meria podiel osôb, ktoré nepracujú (ale aktívne si hľadajú prácu a môžu začať pracovať); odvodzuje sa od ekonomicky aktívneho obyvateľstva (osoby, ktoré buď pracujú, alebo sú nezamestnané) ako jeho menovateľ.


Na druhej strane, do definície osôb, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), nepatria osoby, ktoré sú zamestnané alebo sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, môžu tam však patriť niektoré ekonomicky neaktívne osoby; odvodzuje sa od menovateľa, ktorý sa týka celej skupiny osôb vo veku 18 – 24 rokov.

Miera NEET v krajinách EÚ-28 postupne klesala od vysokej úrovne 16,9 % v roku 2003 na 14,0 % v roku 2008 (do vypuknutia celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy). Potom nasledovali štyri nárasty po sebe a v roku 2012 miera dosiahla 17,2 %. V roku 2015 znovu klesla na 15,8 %. V poslednom desaťročí bola miera NEET v krajinách EÚ-28 do veľkej miery určovaná/podmieňovaná zmenami v nezamestnanosti mladých ľudí, keďže podiel neaktívnych ľudí vo veku 18 – 24 rokov zostával relatívne stabilný (na úrovni o niečo menšej než 8 %).

Z analýzy členských štátov EÚ vyplýva, že najvyšší podiel mladých ľudí, ktorí neboli v roku 2015 zamestnaní, ani neboli sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, bol zaznamenaný v Taliansku (27,9 %), zatiaľ čo miera NEET v rozsahu 20 – 25 % bola zaznamenaná v Španielsku, na Cypre, v Rumunsku, Bulharsku, Grécku a Chorvátsku. Na druhej strane, podiel mladých ľudí, ktorí neboli zamestnaní, ani neboli v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, bol na úrovni 6,2 % v Holandsku a pod 10 % v Luxembursku, Dánsku, Nemecku, vo Švédsku, v Rakúsku a Českej republike.

V EÚ boli štyri regióny s podielom mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, vyšším než 40 %

Podrobnejšia analýza podľa regiónov NUTS 2 potvrdzuje, že v roku 2015 sa najvyšší podiel mladých ľudí, ktorí neboli zamestnaní, ani neboli v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, zaznamenal v bulharskom regióne Severozapaden, kde bola miera NEET na úrovni 45,7 %. Mieru nad 40 % vykazovali ďalšie štyri regióny: francúzsky zámorský región Guyane, grécky región Sterea Ellada, ako aj dva juhotalianske regióny Calabria a Sicilia.

Päť regiónov s najvyššími mierami NEET predstavuje všeobecnejší trend pozorovaný v celej EÚ, keďže niektoré z najvyšším mier NEET sa zaznamenali v južnom Taliansku, kontinentálnom Grécku, v niektorých častiach Bulharska a Rumunska, ako aj vo francúzskych zámorských departementoch (ako je zobrazené najtmavším odtieňom oranžovej na mape 4). Spomedzi 30 regiónov NUTS 2 s mierou NEET vyššou ako 25 % bolo naozaj len päť regiónov z iných oblastí, než sú uvedené vyššie: tri z nich sa nachádzali v Španielsku (Andalucía a Ciudades Autónomas de Ceuta y Melilla), zatiaľ čo zvyšné dva boli regióny Região Autónoma dos Açores (Portugalsko) a Tees Valley and Durham (Spojené kráľovstvo).

Najnižšia miera NEET v EÚ bola zaznamenaná v juhozápadnom bavorskom regióne Schwaben (4,3 %), pričom regióny Oberbayern (ďalší bavorský región) a Overijssel (Holandsko) boli jediné ďalšie so zaznamenanou mierou NEET pod 5 %. Spomedzi 271 regiónov NUTS 2, za ktoré boli k dispozícii údaje v roku 2015, bola v 61 zaznamenaná miera NEET nižšia než 10 % (ako je zobrazené najsvetlejším odtieňom oranžovej na mape 4). Tieto regióny sa v zásade sústredili v Holandsku, Luxembursku (jeden región na tejto úrovni analýzy), Nemecku, Rakúsku, Českej republike, Dánsku a vo Švédsku, aj keď k nim patria aj ďalšie dva regióny s mierou pod 10 %, a to Közép-Dunántúl (Maďarsko) a Inner London – West (Spojené kráľovstvo).

V súvislosti s mierami NEET v skupine 18 – 24-ročných mladých ľudí existovali len malé rozdiely medzi pohlaviami: v roku 2015 bol podiel mladých mužov, ktorí neboli zamestnaní, ani neboli v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, na úrovni 15,4 %, pričom zodpovedajúci podiel mladých žien bol o 0,9 percentuálneho bodu vyšší. Pred desiatimi rokmi bol tento rozdiel medzi pohlaviami oveľa väčší, miera mladých žien dosahovala v roku 2005 o 3,3 percentuálneho bodu viac ako miera mladých mužov.

Na obrázku 2 je zobrazených 10 regiónov s najväčšími rozdielmi medzi pohlaviami a najvyššími mierami v prípade mladých mužov alebo mladých žien. Z analýzy 238 regiónov NUTS 2 vyplýva, že v 146 regiónoch bola v roku 2015 miera NEET v prípade mladých mužov nižšia ako zodpovedajúca miera v prípade mladých žien, zatiaľ čo opak bol pravdou v 90 regiónoch. V dvoch regiónoch – Thüringen (Nemecko) a Inner London – West (Spojené kráľovstvo) – nebol zaznamenaný žiadny rozdiel medzi pohlaviami. Najväčší rozdiel medzi pohlaviami bol zaznamenaný v gréckom regióne Voreio Aigaio, v ktorom bola miera NEET v prípade mladých mužov (21,5 %) o 18,4 percentuálneho bodu nižšia ako zodpovedajúca miera v prípade mladých žien. Na druhej strane, najväčší rozdiel medzi pohlaviami v prospech mladých žien bol tiež zaznamenaný v gréckom regióne, keďže miera NEET v prípade mladých žien v regióne Dytiki Makedonia bola 16,7 %, teda približne o 13,5 percentuálneho bodu nižšia ako miera v prípade mladých mužov. Tento rôznorodý vývoj v regiónoch Grécka sa zopakoval aj v regiónoch Španielska a Spojeného kráľovstva, keďže regióny z oboch týchto členských štátov EÚ sa vyskytovali medzi regiónmi s najväčšími rozdielmi medzi pohlaviami.

Európa 2020: Podiel osôb s dosiahnutým terciárnym vzdelaním

Terciárne vzdelávanie je úroveň vzdelávania, ktorú ponúkajú univerzity, odborné vysoké školy, technologické inštitúty a ďalšie inštitúcie udeľujúce akademické tituly alebo diplomy osvedčujúce vyššie odborné vzdelanie. Členské štáty EÚ sú postavené pred štyri veľké výzvy: rozšírenie prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu zvýšením účasti (najmä znevýhodnených skupín); zníženie počtu študentov, ktorí predčasne ukončia terciárne vzdelávanie bez kvalifikácie; skrátenie času, ktorý niektorí jednotlivci potrebujú na dokončenie štúdia; zlepšenie kvality vysokoškolského vzdelávania tým, že sa zvýši relevantnosť študijných odborov pre svet práce.

Hlavným cieľom je minimálne 40 % podiel ľudí vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním

Ako už bolo uvedené, kľúčový cieľ stratégie Európa 2020 sa týka dosiahnutia terciárneho vzdelania aspoň na úrovni 40 % obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí do roku 2020 dokončia terciárne alebo rovnocenné vzdelanie.

Podiel osôb s dosiahnutým terciárnym vzdelaním sa v krajinách EÚ-28 rýchlo zvyšoval z úrovne 23,6 % v roku 2002 (začiatok časového radu za krajiny EÚ-28), pričom každý rok došlo k nárastu podielu. Do roku 2015 dosiahlo terciárne vzdelanie približne 38,7 % obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, čo bolo o 0,8 percentuálneho bodu viac ako v roku 2014.

Veľký podiel vysokokvalifikovaných mladých ľudí sa sťahuje do regiónov hlavných miest

Hlavné mestá si veľké organizácie (vo verejnom aj súkromnom sektore) často vyberajú za svoje sídla z dôvodov prestíže alebo výhod vyplývajúcich z úspor z rozsahu, ktoré sa im v niektorých najväčších mestách EÚ ponúkajú. Táto relatívne vysoká koncentrácia ekonomickej činnosti (a s ňou súvisiacich pracovných príležitostí) môže, aspoň čiastočne, vysvetliť podstatné množstvo absolventov, ktorí sa sťahujú do regiónov hlavných miest.

ZAOSTRENÉ NA REGIÓNY

Inner London – West, Spojené kráľovstvo

Tanaka Business School - Imperial College 24-06-2004.jpeg

Vysoká koncentrácia ekonomickej činnosti a s ňou súvisiacich pracovných príležitostí môže, aspoň čiastočne, vysvetliť podstatné množstvo absolventov, ktorí sa sťahujú do regiónov hlavných miest. Platilo to najmä v regióne Inner London – West, keďže v roku 2015 mali viac než štyri pätiny jeho obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov vzdelanie na terciárnej úrovni (ISCED úrovne 5 – 8).

©: Kevin Judson

Keďže väčšina osôb vo veku 30 – 34 rokov dosiahne terciárne vzdelanie do veku 30 rokov, tento ukazovateľ sa môže použiť na posúdenie atraktívnosti (alebo „efektu príťažlivosti“) regiónov s ohľadom na možnosti absolventov nájsť si zamestnanie. Na mape 5 je zobrazená dosiahnutá úroveň terciárneho vzdelania podľa regiónov NUTS 2 za rok 2015: najtmavším odtieňom oranžovej sú zvýraznené regióny, v ktorých minimálne polovica obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov dosiahla vzdelanie na terciárnej úrovni. Zďaleka najvyšší podiel bol zaznamenaný v jednom z dvoch regiónov hlavných miest Spojeného kráľovstva, a to v regióne Inner London – West, v ktorom mali viac než štyri pätiny (80,8 %) obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov dosiahnuté terciárne vzdelanie. Druhý, tretí a štvrtý najvyšší podiel bol tiež zaznamenaný v Spojenom kráľovstve, a to konkrétne v týchto regiónoch: Outer London – South (69,3 %), ďalší región hlavného mesta Inner London – East (68,2 %) a North Eastern Scotland (66,1 %); je potrebné poznamenať, že všetky štyri regióny Škótska zaznamenali podiely na úrovni viac ako 50 %.

Veľký podiel zostávajúcich regiónov v EÚ s relatívne vysokou úrovňou dosiahnutého terciárneho vzdelania tvorili regióny hlavných miest, a to: Hovedstaden (Dánsko), Southern and Eastern (Írsko), Île de France (Francúzsko), Noord-Holland (Holandsko), Mazowieckie (Poľsko), Helsinki-Uusimaa (Fínsko) a Stockholm (Švédsko), ako aj Cyprus, Litva a Luxembursko (každý predstavuje jeden región na tejto úrovni analýzy). Inde boli regióny s najvyšším podielom osôb vo veku 30 – 34 rokov, ktoré dosiahli terciárne vzdelanie, často charakterizované ako regióny spojené s výskumom a/alebo technológiami, napríklad: Province Brabant Wallon a Provincie Vlaams-Brabant v Belgicku, País Vasco v Španielsku, Rhône-Alpes vo Francúzsku, Utrecht v Holandsku, Västsverige vo Švédsku alebo Berkshire, Buckinghamshire a Oxfordshire v Spojenom kráľovstve.

Nižšie podiely osôb s dosiahnutým terciárnym vzdelaním môžu súvisieť s dôrazom kladeným na odborné vzdelávanie

Podiel osôb s dosiahnutým terciárnym vzdelaním klesol pod 20 % (ako je zobrazené najsvetlejším odtieňom oranžovej na mape 5) v ôsmich regiónoch, ktoré sa nachádzali v južných a východných častiach EÚ. V ekonomickej štruktúre je pre ne typická tradičná závislosť od primárnych činností – ťažkého priemyslu (napríklad baníctva alebo hutníctva železa a ocele) alebo poľnohospodárstva. Štyri z ôsmich regiónov sa nachádzali na juhu Talianska (Puglia, Sardegna, Campania a Sicilia), tri na východe Rumunska (Sud-Est, Sud – Muntenia a Nord-Est) a posledným bol región Severozápad na severozápade Českej republiky, v ktorom sa zaznamenal najnižší podiel osôb s dosiahnutým terciárnym vzdelaním, a to na úrovni 15,4 %; ďalej sa 11 regiónov úrovne 2 nachádzalo v Turecku, kde dosiahla terciárne vzdelanie spomedzi osôb vo veku 30 – 34 rokov menej než jedna osoba z piatich.

Okrem týchto regiónov bola úroveň dosiahnutého terciárneho vzdelania relatívne nízka aj v mnohých regiónoch Rakúska a Českej republiky. To možno, aspoň čiastočne, pripísať osobitnému dôrazu kladenému na odborné vzdelávanie v týchto členských štátoch EÚ (ďalšie informácie pozri na mape 2), keďže sa v nich viac zdôrazňujú odborné kvalifikácie než akademické.

Podiel mladých žien vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním bol o 9,4 percentuálneho bodu vyšší než podiel mladých mužov

V roku 2015 bol podiel mladých žien vo veku 30 – 34 rokov žijúcich v krajinách EÚ-28 s dosiahnutým terciárnym vzdelaním 43,4 %; bolo to podstatne viac ako zodpovedajúci podiel zaznamenaný medzi mladými mužmi rovnakého veku, ktorý bol iba mierne vyšší než tretinový (34,0 %). Za posledné desaťročie sa podiel žien vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním zvyšoval rýchlejším tempom než zodpovedajúci podiel mužov, takže rozdiel medzi pohlaviami sa v prípade tohto ukazovateľa prehlboval.

Veľká väčšina (230 z 261) regiónov NUTS 2, za ktoré boli k dispozícii údaje, vykazovala v roku 2015 vyšší podiel žien vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním. V 29 regiónoch bol vyšší podiel mladých mužov s terciárnym vzdelaním a v dvoch regiónoch – Münster v Nemecku a v regióne rakúskeho hlavného mesta Wien – nebol medzi pohlaviami žiadny rozdiel.

Ženy dosahovali vyšší podiel dosiahnutého terciárneho vzdelania v krajinách s najväčším rozdielom medzi pohlaviami

Najväčší rozdiel medzi pohlaviami v dosiahnutom terciárnom vzdelaní bol zaznamenaný v Lotyšsku (jeden región na tejto úrovni analýzy), kde bol podiel žien o 29,7 percentuálneho bodu vyšší než v prípade mužov. Vo všeobecnosti boli niektoré z najväčších rozdielov medzi pohlaviami zaznamenané v pobaltských štátoch, v Belgicku, Dánsku, Španielsku, Taliansku, vo Švédsku a v Spojenom kráľovstve, pričom vo viacregionálnych členských štátoch EÚ boli minimálne dva regióny, ktoré zaznamenali rozdiel medzi pohlaviami na úrovni minimálne 20,0 percentuálneho bodu v prospech žien. Niektoré z týchto regiónov boli charakterizované ako relatívne vidiecke alebo riedko obývané, pričom rozdiel medzi pohlaviami bol často skôr dôsledkom nižšieho podielu dosiahnutého terciárneho vzdelania medzi mladými mužmi než vyššieho podielu dosiahnutého terciárneho vzdelania medzi mladými ženami. K týmto relatívne vidieckym alebo riedko osídleným regiónom patria napríklad Provincie Limburg v Belgicku, Sjælland v Dánsku, Molise v Taliansku, Övre Norrland a Mellersta Norrland vo Švédsku a North Yorkshire alebo Highlands and Islands v Spojenom kráľovstve. Tento vývoj možno pripísať množstvu dôvodov, napríklad: častejšej tendencii mladých mužov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním odchádzať z vidieckych regiónov a hľadať si prácu inde alebo vyššiemu podielu mužov, ktorí zo vzdelávacieho systému odchádzajú relatívne predčasne (pravdepodobne pre prácu v poľnohospodárstve).

Z 29 regiónov, v ktorých bol podiel mladých mužov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním vyšší ako podiel zaznamenaný v prípade mladých žien, sa 19 nachádzalo v Nemecku. Z nich najvyšší rozdiel medzi pohlaviami s podielom mužov vyšším ako podielom žien bol zaznamenaný vo východobavorskom regióne Oberpfalz. Polovica zo zostávajúcich 10 regiónov s vyšším podielom dosiahnutého terciárneho vzdelania medzi mladými mužmi sa nachádzala v Spojenom kráľovstve, dva v Holandsku a po jednom v Španielsku, vo Francúzsku a v Rumunsku.

Zdroje a dostupnosť údajov

Štatistika vzdelávania poskytuje, okrem iného, údaje o účasti na vzdelávaní a odbornej príprave, mobilite v oblasti vzdelávania, zamestnancoch v oblasti vzdelávania, financovaní vzdelávania a znalosti (cudzích) jazykov. V tejto oblasti sa poskytujú aj informácie o výsledkoch vzdelávania a odbornej prípravy, ako sú počet absolventov, úrovne dosiahnutého vzdelania a prechodu zo školy do pracovného života.

Hlavné zdroje

Štatistika UNESCO/OECD/Eurostatu (UOE)

Väčšina údajov týkajúcich sa európskej štatistiky vzdelávania sa zbiera v rámci spoločne riadeného projektu, na ktorom sa zúčastňuje Štatistický inštitút UNESCO Institute for Statistics (UNESCO-UIS), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Eurostat; tento spoločný zber sa často označuje ako zber údajov UOE. Regionálne údaje o počte zapísaných študentov a o štúdiu cudzích jazykov zbiera Eurostat oddelene.

Zber údajov UOE je v zásade založený na administratívnych zdrojoch, ktoré poskytujú ministerstvá školstva alebo národné štatistické úrady na základe spoločne dohodnutých definícií. Štatistickou jednotkou pre regionálnu štatistiku vzdelávania je študent. Referenčným obdobím je kalendárny rok v prípade údajov o absolventoch a školský/akademický rok v prípade všetkých ostatných nepeňažných údajov (napr. údaje zverejnené za obdobie 2014 sa vzťahujú na akademický rok 2013/2014).

Keďže štruktúra vzdelávacích systémov je v jednotlivých krajinách rozdielna, podmienkou pre porovnateľnosť je rámec na zber, zostavovanie a prezentáciu regionálnych, celoštátnych a medzinárodných štatistík a ukazovateľov v oblasti vzdelávania. Ten poskytuje Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelania (ISCED).

Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelania (ISCED)

Rámec ISCED sa občas aktualizuje s cieľom zohľadniť nový vývoj v systémoch vzdelávania na celom svete. ISCED 2011 bol prijatý Generálnou konferenciou UNESCO v novembri 2011 a je základom pre štatistiku uvedenú v tomto článku, aj keď sa údaje za referenčné roky pred rokom 2014 zbierali s použitím predchádzajúcej verzie, ISCED-97.

Do verzie tejto klasifikácie z roku 2011 boli doplnené nové kategórie vzhľadom na rozšírenie vzdelávania v ranom detstve a na reštrukturalizáciu terciárneho vzdelávania. V ISCED sú klasifikované všetky vzdelávacie programy a kvalifikácie podľa týchto úrovní:

  • vzdelávanie v ranom detstve/nižšie než primárne vzdelanie (úroveň 0),
  • primárne vzdelanie (úroveň 1),
  • nižšie sekundárne vzdelanie (úroveň 2),
  • vyššie sekundárne vzdelanie (úroveň 3),
  • post-sekundárne vzdelanie (nezahrňované do terciárneho) (úroveň 4),
  • krátke terciárne študijné cykly (úroveň 5),
  • bakalárska alebo rovnocenná úroveň (úroveň 6),
  • magisterská alebo rovnocenná úroveň (úroveň 7),
  • doktorandská alebo rovnocenná úroveň (úroveň 8).

Úplný opis je k dispozícii na UNESCO-UIS website .

Výberové zisťovanie pracovných síl

Údaje o osobách, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, o NEET a o osobách s dosiahnutým terciárnym vzdelaním uvedené v tomto článku sa zbierajú v rámci výberového zisťovania pracovných síl v EÚ (VZPS). VZPS je založené na prieskume jednotlivcov, ktorí žijú v súkromných domácnostiach. Vzťahuje sa na celkovú populáciu s obvyklým pobytom v členských štátoch EÚ, s výnimkou osôb žijúcich v kolektívnych alebo inštitucionálnych domácnostiach. Údaje o vzdelávaní získané na základe VZPS sa aktualizujú dvakrát ročne – na jar (vrátane údajov za nový referenčný rok) a na jeseň.

Upozorňujeme, že do referenčného roka 2013 (vrátane) boli tieto údaje klasifikované podľa ISCED-97, zatiaľ čo údaje od roku 2014 sa klasifikujú podľa ISCED 2011. Online tabuľky a databázy Eurostatu obsahujú údaje o dosiahnutom vzdelaní za tri agregáty (nízka, stredná a vysoká úroveň vzdelania) a na tejto úrovni agregácie je štatistika porovnateľná v čase za každý členský štát EÚ (s výnimkou údajov za Rakúsko). V Rakúsku došlo z dôvodu zmeny klasifikácie programu (rôzna úroveň dosiahnutého vzdelania) k zlomu v časovom rade: kvalifikácia získaná po úspešnom dokončení vyšších technických alebo odborných škôl je priradená v ISCED 2011 k úrovni ISCED 5, zatiaľ čo v ISCED-97 bola tá istá kvalifikácia priradená k úrovni ISCED 4, aj keď v poznámke pod čiarou sa uvádzala ako rovnocenná terciárnemu vzdelaniu. V online tabuľkách a databázach sa časové rady za ISCED-97 a ISCED 2011 uvádzajú v jednej tabuľke s označeniami podľa klasifikácie ISCED 2011; zmena klasifikácie v rokoch 2013 až 2014 sa uvádza pomocou označenia („flag“) „b“ (zlom v časovom rade).

NUTS

Údaje uvádzané v tomto článku vychádzajú výlučne z verzie NUTS 2013.

Definície ukazovateľov

Štatistika podielu štvorročných detí zapísaných do systému vzdelávania v ranom detstve a primárneho vzdelávania (ISCED 2011 úrovne 0 – 1) sa týka zariadení, ktoré poskytujú malým deťom starostlivosť zameranú na vzdelávanie; musia zamestnávať pracovníkov so špecializovanou kvalifikáciou. Upozorňujeme, že tento pomer sa vypočítava na základe údajov z dvoch rôznych zdrojov (štatistika vzdelávania a demografická štatistika) a je možné, že niektorí žiaci zapísaní do vzdelávacieho zariadenia nie sú zahrnutí v demografickej štatistike ako rezidenti (preto by podiely mohli byť vyššie ako 100 %).

V rámci odborného vzdelávania majú študenti získať znalosti, zručnosti a kompetencie pre určité povolanie alebo remeslo. Odborné vzdelávanie môže obsahovať praktické prvky (napríklad učňovská príprava alebo vzdelávacie programy s duálnym systémom). Ukazovateľ odborného vzdelávania uvedený v tomto článku vyjadruje podiel študentov zúčastňujúcich sa na programoch odborného vzdelávania z celkového počtu študentov zapísaných do programov vyššieho sekundárneho vzdelávania (ISCED 2011 úroveň 3).

Ukazovateľ osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, je definovaný ako podiel osôb vo veku 18 – 24 rokov, ktoré dosiahli maximálne nižšie sekundárne vzdelanie (do roku 2013 vrátane ISCED-97 úrovne 0, 1, 2 alebo 3C krátke programy a za roky 2014 a 2015 ISCED 2011 úrovne 0 – 2) a ktoré sa nezúčastňujú na ďalšom vzdelávaní ani odbornej príprave (počas štyroch týždňov pred výberovým zisťovaním pracovných síl). Tento ukazovateľ predstavuje základ cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je znížiť v EÚ podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, pod 10 %.

Ukazovateľ mladých ľudí, ktorí neboli zamestnaní, ani neboli v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), zodpovedá podielu obyvateľov vo veku 18 – 24 rokov, ktorí neboli zamestnaní, ani neboli v procese ďalšieho vzdelávania či odbornej prípravy.

Ukazovateľ podielu osôb s dosiahnutým terciárnym vzdelaním sa definuje ako percentuálny podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí úspešne dokončili terciárne štúdium (napríklad na univerzite alebo technickej vysokej škole). Vekové rozpätie 30 – 34 rokov sa používa preto, že sa vo všeobecnosti vzťahuje na prvé päťročné obdobie, v ktorom má veľká väčšina študentov dokončené štúdium. Pojem „terciárne vzdelávanie“ sa do roku 2013 vzťahuje na ISCED-97 úrovne 5 – 6 a za roky 2014 a 2015 na ISCED 2011 úrovne 5 – 8. Tento ukazovateľ predstavuje základ cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je zabezpečiť, aby do roku 2020 malo aspoň 40 % obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov dokončené terciárne vzdelanie.

Kontext

Vzdelávanie a odborná príprava sú mimoriadne dôležité pre hospodársky a sociálny pokrok, pričom zásadnú úlohu zohráva zosúladenie zručností s potrebami trhu práce. Tieto aspekty sú čoraz dôležitejšie v globalizovanej a znalostnej ekonomike, ktorá potrebuje kvalifikované pracovné sily, aby mohla konkurovať v oblasti produktivity, kvality a inovácií.

Každý členský štát EÚ je do veľkej miery zodpovedný za vlastný systém vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj za obsah vyučovacích programov (učebného plánu). EÚ podporuje celoštátne opatrenia a pomáha členským štátom riešiť spoločné problémy prostredníctvom takzvanej otvorenej metódy koordinácie: poskytuje politické fórum na diskusie o aktuálnych otázkach (napr. starnutie spoločnosti, nedostatok zručností alebo globálna hospodárska súťaž) a členským štátom umožňuje výmenu najlepších postupov.

Vzdelávanie a odborná príprava 2020 (ET 2020)

V máji 2009 bol prijatý strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) vo forme záverov Rady (2009/C 119/02). Stanovujú sa v ňom štyri strategické ciele v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ: realizovať celoživotné vzdelávanie a mobilitu; zlepšiť kvalitu a efektivitu vzdelávania a odbornej prípravy; podporiť rovnosť, sociálnu súdržnosť a aktívne občianstvo; a zlepšiť tvorivosť a inovácie (vrátane podnikavosti) na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy. Na dosiahnutie týchto cieľov sa v strategickom rámci ET 2020 stanovilo množstvo referenčných hodnôt, ktoré sú predmetom pravidelného štatistického monitorovania a vykazovania, vrátane týchto cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté do roku 2020:

  • minimálne 95 % detí vo veku od štyroch rokov do veku začiatku povinnej školskej dochádzky by sa malo zúčastniť na vzdelávaní v ranom detstve,
  • podiel 15-ročných s nedostatočnými výsledkami v čítaní, matematike a prírodných vedách by mal byť nižší ako 15 %,
  • podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, by mal predstavovať menej ako 10 %,
  • podiel 30 až 34-ročných s dosiahnutým terciárnym vzdelaním by mal byť minimálne 40 %,
  • na celoživotnom vzdelávaní by sa malo zúčastniť minimálne 15 % dospelých vo veku 25 – 64 rokov,
  • minimálne 20 % absolventov vysokoškolského vzdelávania by malo absolvovať určité obdobie vzdelávania alebo odbornej prípravy (vrátane stáží) v zahraničí, čo zodpovedá minimálne 15 kreditom Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS) alebo minimálne trom mesiacom,
  • minimálne 6 % ľudí vo veku 18 – 34 rokov s počiatočným odborným vzdelaním a odbornou kvalifikáciou by malo absolvovať počiatočné štúdium v rámci odborného vzdelávania a prípravy (OVP) alebo obdobie odbornej prípravy (vrátane stáží) v zahraničí, ktoré trvá minimálne dva týždne,
  • podiel absolventov (vo veku 20 – 34 rokov), ktorí ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu najneskôr tri roky pred referenčným rokom a ktorí sú zamestnaní, by mal byť minimálne 82 %.

V roku 2014 sa Európska komisia a členské štáty EÚ zapojili do hodnotenia dosiahnutého pokroku a zvážili všetky nové priority pre spoluprácu vo vzdelávaní na úrovni celej EÚ. Na tomto základe Európska komisia pripravila návrh šiestich nových priorít na obdobie rokov 2016 – 2020, ktorý prijala v novembri 2015 pod názvom Spoločná správa Rady a Komisie o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) – Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Šesť nových oblastí priorít sa týka:

  • relevantných a vysokokvalitných poznatkov, zručností a schopností rozvíjaných prostredníctvom celoživotného vzdelávania so zameraním na študijné výsledky pre zamestnateľnosť, inovácie, aktívne občianstvo a blahobyt,
  • inkluzívneho vzdelávania, rovnoprávnosti, rovnosti, nediskriminácie a podpory občianskych schopností,
  • otvoreného a inovatívneho vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré plne zohľadňujú digitálnu éru,
  • silnej podpory učiteľov, školiteľov, vedúcich predstaviteľov školy a ďalších pedagogických pracovníkov,
  • transparentnosti a uznávania zručností a kvalifikácií na uľahčenie vzdelávacej a pracovnej mobility,
  • udržateľnosti investícií, kvality a efektívnosti v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy.

Pozri aj

Ďalšie informácie z Eurostatu

Vizualizácia údajov

Publikácie

Hlavné tabuľky

Regional education statistics (t_reg_educ)
Participation in education and training (t_educ_part)
Participation rates of 4-years-olds in education by NUTS 2 regions (tgs00092)
Education and training outcomes (t_educ_outc)
Tertiary educational attainment, age group 30-34 by sex and NUTS 1 regions (tgs00105)
Tertiary educational attainment, age group 25-64 by sex and NUTS 2 regions (tgs00109)
Early leavers from education and training (tsdsc410)
Early leavers from education and training by sex and NUTS 1 regions (tgs00106)

Databáza

Regional education statistics (reg_educ)
Participation in education and training (educ_part)
Pupils and students - enrolments (educ_uoe_enr)
All education levels (educ_uoe_enra)
Education and training outcomes (educ_outc)
Educational attainment level (edat)
Population by educational attainment level (edat1)
Transition from education to work (edatt)
Young people by educational and labour status (incl. neither in employment nor in education and training - NEET) (edatt0)
Early leavers from education and training (edatt1)

Zvláštna sekcia

Metodológia / Metadáta

Zdrojové údaje pre tabuľky, obrázky a mapy (MS Excel)

Externé odkazy


Retrieved from "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Štatistika_vzdelávania_a_odbornej_prípravy_na_regionálnej_úrovni&oldid=366398"