Archive:Štatistika platobnej bilancie

This Statistics Explained article has been archived - for recent article on Balance of payment statistics see here

Údaje extrahované v mesiaci apríla 2016. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: september 2017.

Obrázok 1: Transakcie bežného účtu, EÚ-28, 2005 − 2015 (¹)
(mld. EUR)
Zdroj: Eurostat (bop_eu6_q)

Obrázok 2: Saldo bežného účtu s vybranými partnermi, EÚ-28, 2015
(mld. EUR)
Zdroj: Eurostat (bop_eu6_q)

Tabuľka 1: Saldo bežného účtu so zahraničím, 2005 − 2015 (¹)
(mld. EUR)
Zdroj: Eurostat (bop_eu6_q) a (bop_c6_q)

Tabuľka 2: Bežné a kapitálové účty, 2015
(mld. EUR)
Zdroj: Eurostat (bop_eu6_q) a (bop_c6_q)

Tabuľka 3: Bežné a kapitálové účty vo vzťahu k HDP, 2015
(% HDP)
Zdroj: Eurostat (bop_gdp6_q)

Tabuľka 4: Vybrané položky salda finančného účtu, 2015 (¹)
(mld. EUR)
Zdroj: Eurostat (bop_eu6_q) a (bop_c6_q)

Tabuľka 5: Vybrané položky salda finančného účtu vo vzťahu k HDP, 2015
(% HDP)
Zdroj: Eurostat (bop_c6_q), (bop_gdp6_q) a (nama_10_gdp)

V platobnej bilancii sa zaznamenávajú všetky ekonomické transakcie medzi rezidentskými a nerezidentskými subjektmi za určité obdobie. V tomto článku sa uvádzajú údaje o bežnom a finančnom účte platobnej bilancie týkajúce sa Európskej únie (EÚ) a jej členských štátov. Údaje sa uvádzajú so zreteľom na novú normu zostavovania štatistík uvedenú v šiestom vydaní manuálu platobnej bilancie (BPM6) MMF.

Saldo bežného a kapitálového účtu vyjadruje expozíciu ekonomiky voči zahraničiu, zatiaľ čo finančný účet vysvetľuje, ako sa financuje. V ideálnom prípade by sa saldo bežného a kapitálového účtu malo rovnať celkovej čistej hodnote finančného účtu, v opačnom prípade sa zaznamenali čisté chyby a omyly. Článok o priamych zahraničných investíciách poskytuje viac informácií o jednej položke finančného účtu a článok o medzinárodnom obchode v oblasti služieb sa zameriava na jednu položku bežného účtu.

Hlavné štatistické výsledky

Bežný účet

Prebytok bežného účtu v EÚ-28 v roku 2015 dosiahol 161,6 mld EUR (pozri obrázok 1), čo zodpovedá 1,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). V roku 2014 prebytok bežného účtu naopak dosiahol 129,6 miliardy EUR. Najnovší vývoj bežného účtu EÚ-28 ukazuje, že trend, ktorý sa začal v roku 2008, stále pretrváva: zatiaľ čo deficit bežného účtu dosiahol vrchol v roku 2008 s hodnotou 2,1 % HDP, postupne sa znižoval a v roku 2012 sa zmenil na prebytok v hodnote 0,6 % HDP. V roku 2013 sa prebytok rovnal 1,1 % HDP a v roku 2014 0,9 %. Prebytok bežného účtu v roku 2015 bol založený na deficitoch prvotných a druhotných dôchodkov (0,1 % a 0,5 % HDP) a prebytkoch bežných účtov za tovar (0,7 % HDP) a služby (1,0 %) – pozri tabuľku 3.

V rámci partnerských krajín a regiónov uvedených na obrázku 2 bol deficit bežného účtu EÚ-28 najväčší vo vzťahu k Číne, kde v roku 2015 dosiahol hodnotu 145,7 miliardy EUR, po ktorej nasledovalo Rusko (33,2 miliardy EUR). Najvyššie prebytky bežného účtu sa zaznamenali vo vzťahu k Spojeným štátom (101,0 miliardy EUR) a Švajčiarsku (70,6 miliardy EUR), pričom prebytky sa dosiahli tiež vo vzťahu k Brazílii, Hongkongu, ku Kanade a k Indii. Saldo bežného účtu v EÚ-28 vo vzťahu k Japonsku sa po miernom prebytku v roku 2014 vrátilo v roku 2015 späť do deficitu (zo 4,5 miliardy EUR v roku 2014 na –32,2 miliardy EUR v roku 2015).

10 členských štátov vykázalo v roku 2015 deficit bežného účtu a 18 ich zaznamenalo prebytok (pozri tabuľky 1 až 3). Najvyššie deficity (v pomere k HDP) sa zaznamenali v Spojenom kráľovstve (5,2 %) a na Cypre (3,6 %) a najväčšie prebytky v pomere k HDP vykázali Malta a Holandsko (9,9 % a 9,1 %), po ktorých nasledovalo Nemecko (8,5 %), ktoré navyše zaznamenalo najvyšší prebytok bežného účtu v absolútnom vyjadrení (257,0 miliardy EUR).

Nemecko, Írsko, Holandsko, Taliansko a Fínsko boli jediné členské štáty EÚ, ktoré v roku 2015 vykázali deficit bežného účtu za služby, kým Luxembursko (39,7 % HDP), Malta (23,8 %), Chorvátsko (17,9 %) a Cyprus (16,8 %) vykázali relatívne vysoké prebytky vo vzťahu k úrovni ich HDP.

Polovica členských štátov EÚ-28 vykázala deficit za tovar – predovšetkým vrátane tých istých štyroch členských štátov, ktoré vykázali najvyššie prebytky za služby. V rámci 14 členských štátov, ktoré zaznamenali prebytky za tovar, sa najväčší (v pomere k HDP) zaznamenal v Írsku (30,7 %), Holandsku (11,5 %) a Nemecku (8,7 %).

V rámci krajín EZVO vykázali značný prebytok bežného účtu v roku 2015 Nórsko a Švajčiarsko (Švajčiarsko 68,5 miliardy EUR, Nórsko 31,8 miliardy EUR). Obe krajiny zaznamenali značné prebytky za tovar (Švajčiarsko 50,3 miliardy EUR, Nórsko 25,2 miliardy EUR) a významný prílev tokov prvotných dôchodkov. Švajčiarsko navyše zaznamenalo prebytok za služby (15,4 miliardy EUR).

Kapitálový účet

Na kapitálovom účte EÚ-28 sa z dôvodu početných prevodov kapitálu do zahraničia tradične zaznamenal deficit. Tento trend pokračoval aj v roku 2015 s deficitom kapitálového účtu vo výške 45,0 miliardy EUR, čo zodpovedá 0,3 % HDP, ktorý bol predovšetkým výsledkom veľkého deficitu kapitálového účtu Holandska (35,2 miliardy EUR).

Švajčiarsko bolo jedinou krajinou EZVO, ktorá vykázala veľké transakcie v rámci kapitálového účtu: v roku 2015 zaznamenalo deficit vo výške 13,2 miliardy EUR.

Finančný účet

Finančný účet zachytáva tri druhy investícií (priame zahraničné investície alebo PZI, portfóliové alebo iné investície) spolu s (čistými) finančnými derivátmi a rezervnými aktívami. Aktíva a pasíva sa považujú za čisté hodnoty (čisté prírastky aktív, čistý vznik pasív). Podobne čistý finančný účet predstavuje čisté pôžičky poskytnuté zahraničiu, ak je účet kladný, a čisté pôžičky prijaté zo zahraničia, ak je účet záporný.

V roku 2015 poskytlo čisté pôžičky zahraničiu 23 členských štátov EÚ, čo sa prejavilo v prebytku v rámci ich finančných účtov, pričom najvyššiu hodnotu v pomere k HDP vykázala Malta (10,4 % HDP). Päť členských štátov bolo zjavne čistými príjemcami pôžičiek, a to predovšetkým Spojené kráľovstvo a Francúzsko: treba však upozorniť, že ani jeden z týchto členských štátov nezverejnil vo svojom finančnom účte svoju čistú expozíciu – pozri tabuľky 4 a 5.

V absolútnom vyjadrení bolo najväčším čistým poskytovateľom pôžičiek v EÚ-28 Nemecko, ktoré v roku 2015 poskytlo pôžičky v čistej výške 232,2 miliardy EUR (pozri tabuľku 4). Eurozóna bola v roku 2015 tiež čistým poskytovateľom pôžičiek zahraničiu s čistými poskytnutými pôžičkami v hodnote 306,6 miliardy EUR, čo predstavuje 2,9 % HDP. Tento prebytok umožnili značné čisté prírastky zahraničných aktív v roku 2015 v rámci priamych (601,5 miliardy EUR) a portfóliových investícií (394,5 miliardy EUR), ktoré boli významne vyššie než zodpovedajúci čistý vznik pasív v týchto zložkách. Najnovšie údaje takisto potvrdzujú, že hlavnými centrami transakcií finančného účtu v EÚ-28 boli v roku 2015 Nemecko, Luxembursko, Írsko a Spojené kráľovstvo.

Ako najväčší čistý poskytovateľ pôžičiek v EÚ-28 preukázalo Nemecko vysokú úroveň čistých prírastkov aktív priamych a portfóliových investícií a v roku 2015 dynamicky zvýšilo svoje pozície aktív voči zahraničiu. Na druhej strane Spojené kráľovstvo zaznamenalo mimoriadne vysokú úroveň čistého vzniku pasív portfóliových investícií v dôsledku nových emisií na rezidentských trhoch s cennými papiermi, ktorým sa financovali (čisté) prírastky aktív ostatných investícií, napríklad úverov do zahraničia.

Luxembursko a Írsko zaznamenali vysokú úroveň činností súvisiacich s poskytovaním aj prijímaním pôžičiek a vykazujú relatívne vysokú expozíciu v pomere k svojmu HDP vo všetkých troch hlavných zložkách finančného účtu. Čisté transakcie v rámci priamych investícií dosiahli v EÚ-28 najvyššiu úroveň v Luxembursku s čistými prírastkami aktív vo výške 279,8 miliardy EUR (536,9 % HDP) a čistým vznikom pasív vo výške 231,6 miliardy EUR (444,5 % HDP) vo vzťahu k zahraničiu. Podobnú situáciu bolo možné sledovať aj pri transakciách v rámci portfóliových investícií: čistá hodnota prírastkov aktív portfóliových investícií bola v roku 2015 zaznamenaná vo výške 256,5 miliardy EUR (492,2 HDP) a 355,4 miliardy EUR vzniklo na strane čistých pasív portfóliových investícií (681,9 % HDP). Vysokú úroveň emisií v Luxembursku čiastočne udržiava domáce odvetvie podielových fondov so značným presahom do transakcií portfólia aktív. Podobne Írsko v roku 2015 zaznamenalo čistý vznik pasív portfóliových investícií vo výške 213,1 miliardy EUR (99,3 % HDP), pred ktorým sa, v absolútnom vyjadrení, nachádza Spojené kráľovstvo (349,7 miliardy EUR alebo 13,6 HDP).

Úrovne transakcií pri ostatných investíciách boli v EÚ-28 v roku 2015 naopak významne nižšie, čo vyplývalo z nižších prírastkov nových aktív a väčšej miery umorenia existujúcich pasív. Čisté prírastky aktív ostatných investícií sa znížili o 202,0 miliardy EUR a čistý vznik pasív z ostatných investícií klesol o 446,1 miliardy EUR. K tomuto poklesu investícií najviac prispelo Spojené kráľovstvo, hoci pokles investícií v oblasti aktív aj pasív vykázalo 13 členských štátov EÚ. EÚ-28 napriek tomu v roku 2015 zostala významným čistým poskytovateľom kapitálu (napríklad úverov) zahraničiu (čisté poskytnuté pôžičky predstavovali 1,7 % HDP), pričom čisté prijaté pôžičky financovala z priamych a portfóliových investičných operácií.

Pokiaľ ide o transakcie v oblasti finančných derivátov a opcií na akcie pre zamestnancov, v roku 2015 bola EÚ-28 čistým poskytovateľom pôžičiek (14,9 miliardy EUR), hoci to predstavovalo len 0,1 % jej HDP. Najvyššie prebytky zaznamenali predovšetkým Írsko a Nemecko, pričom Írsko malo významnú expozíciu v pomere k svojmu HDP (15,3 %). Naopak Luxembursko bolo v danom roku čistým príjemcom pôžičiek s deficitom predstavujúcim 12,1 % HDP.

Nie je prekvapením, že Švajčiarsko zaznamenalo najvýznamnejšiu expozíciu finančným transakciám spomedzi krajín EZVO. Švajčiarsko a Nórsko boli v roku 2015 čistými poskytovateľmi pôžičiek (Švajčiarsko 57,8 miliardy EUR a Nórsko 29,2 miliardy EUR), pričom Švajčiarsko zaznamenalo počas roka dynamickú aktivitu, pokiaľ ide o priame investície, a pri čistých prírastkoch aktív a čistom vzniku pasív priamych investícií sa zaznamenali prebytky v hodnote viac ako 100 miliárd EUR. Island na druhej strane vykázal pokles v rámci portfóliových investícií a deficit, pokiaľ ide o čisté prírastky aktív (17,6 % HDP) aj čistý vznik pasív (40,6 % HDP), pričom pri pasívach ostatných investícií zaznamenal prebytok (17,1 HDP).

Zdroje a dostupnosť údajov

Hlavným metodickým materiálom používaným pri tvorbe štatistiky platobnej bilancie je [šieste vydanie Manuálu platobnej bilancie (BPM6) http://www.imf.org/external/pubs/ft/bop/2007/pdf/bpm6.pdf] Medzinárodného menového fondu (MMF). Tento nový súbor medzinárodných štandardov sa vytvoril čiastočne v reakcii na významné ekonomické zmeny, o. i. nadobudnutie väčšieho významu úlohy pri globalizácii, zvyšovanie inovatívnosti a komplexnosti na finančných trhoch a väčší dôraz na používanie súvahy ako nástroja na chápanie ekonomickej činnosti (princíp aktív a pasív).

Na zasielanie údajov týkajúcich sa platobnej bilancie do Eurostatu sa vzťahuje nariadenie č. 184/2005 o štatistike Spoločenstva v oblasti platobnej bilancie, medzinárodného obchodu so službami a priamych zahraničných investícií. Nové požiadavky na údaje podľa manuálu BPM6 sa uvádzajú v nariadení Komisie č. 555/2012 z 22. júna 2012, ktorým sa mení vyššie uvedené nariadenie.

Prvé predbežné údaje za 4. štvrťrok roku 2015 boli sprístupnené v apríli 2016 a na ich základe vznikol prvý odhad výsledkov za rok 2015.

Bežný účet

Bežný účet platobnej bilancie obsahuje nielen informácie o medzinárodnom obchode s tovarom (tradične najväčšia kategória), ale aj o medzinárodných transakciách so službami a o prvotných a druhotných dôchodkoch. V platobnej bilancii sa pri všetkých týchto transakciách zaznamenávajú hodnoty inkás (vývozu) a platieb (dovozu). Kladná bilancia – prebytok bežného účtu (ktorý EÚ-28 vykázala v roku 2014 a 2015) – ukazuje, že ekonomika viac získava z medzinárodných vývozných transakcií než má výdavky v zahraničí z dovozných transakcií s inými ekonomikami, a preto je čistým veriteľom vo vzťahu k zahraničiu.

Bežný účet odzrkadľuje ekonomické postavenie krajiny vo svete a zahŕňa všetky transakcie medzi rezidentskými a nerezidentskými subjektmi. Konkrétnejšie, štyri hlavné položky bežného účtu sa vymedzujú podľa manuálu BPM6 takto:

Medzinárodný obchod s tovarom zahŕňa obchodný tovar, čistý vývoz tovaru, ktorý je predmetom obchodovania, a nemenové zlato. Vývoz a dovoz tovaru sa zaznamenáva na základe ohodnotenia tzv. vyplatenia na loď (FOB) – inými slovami, v trhovej hodnote na colnej hranici vyvážajúcich ekonomík, ktorá tak zahŕňa poistenie a dopravu po hranicu vyvážajúcej ekonomiky. V dôsledku toho sa pri dovoze vyžaduje úprava FOB, aby sa vypočítala hodnota prepravovaného tovaru a poistné, ktoré vzniklo na dopravu po hranicu dovážajúcej ekonomiky.
Medzinárodný obchod so službami tvoria tieto položky: výrobné služby vykonávané na fyzických vstupoch vo vlastníctve tretích osôb (tovar na spracovanie), služby údržby a opravy, dopravné služby poskytované rezidentmi EÚ pre nerezidentov EÚ alebo naopak vrátane prepravy osôb a tovaru, prenájmu dopravných prostriedkov s posádkou a pomocné služby, ako napríklad poplatky za manipuláciu s nákladom, balenie a prebaľovanie, vlečné služby nezahrnuté v službách nákladnej dopravy, vedenie lodí alebo navigačné služby pre prepravcov, riadenie letovej prevádzky, záchranné operácie, odmeny pre sprostredkovateľov atď.; služby súvisiace s cestovným ruchom, ktoré zahŕňajú najmä tovary a služby, ktoré cestujúcim pochádzajúcim z EÚ poskytujú rezidenti pochádzajúci z krajín mimo EÚ alebo naopak; a ostatné služby, ktoré zahŕňajú stavebné služby, poisťovacie a penzijné služby, finančné služby, poplatky za používanie duševného vlastníctva inde neuvedené, telekomunikačné, počítačové a informačné služby, ostatné podnikateľské služby (ktoré zahŕňajú služby výskumu a vývoja, služby odborného a manažérskeho poradenstva, technické a ostatné obchodné služby, osobné, kultúrne a rekreačné služby a služby verejnej správy inde neuvedené).
Prvotné dôchodky zahŕňajú v podstate tri druhy transakcií: odmeny zamestnancov vyplácané pre pracovníkov, ktorí nie sú rezidentmi EÚ, alebo prijaté od zamestnávateľov, ktorí nie sú rezidentmi EÚ, investičné dôchodky z priamych, portfóliových a ostatných investícií a rezervných aktív a ostatné prvotné dôchodky (dane z produkcie a dovozu, subvencie a nájomné). Všetky zložky investičných dôchodkov zahŕňajú dôchodky z majetkovej účasti a akcií investičných fondov (delia sa na rozdelené a časovo rozlíšené dôchodky) a úroky z investícií do dlhových cenných papierov, vkladov alebo úverov, a investičné výbery z dôchodkov kvázispoločností.
Druhotné dôchodky zahŕňajú bežné transfery verejnej správy, napríklad platby bežných daní z príjmu a majetku, sociálne príspevky a dávky, transfery súvisiace s medzinárodnou spoluprácou a bežné transfery súvisiace s finančnými nefinančnými korporáciami, domácnosťami a neziskovými organizáciami.

Kapitálový účet

Kapitálový účet platobnej bilancie poskytuje informácie o prírastkoch nefinančných aktív rezidentov v zahraničí alebo nerezidentov vo vykazujúcej ekonomike, napríklad investície do nehnuteľností. Zahŕňa takisto kapitálové transfery verejnej správy a finančných a nefinančných korporácií, domácností alebo neziskových organizácií (ktoré sa tiež môžu osobitne týkať odpustenia dlhov).

Finančný účet

Finančný účet platobnej bilancie zahŕňa všetky transakcie súvisiace so zmenami vlastníctva zahraničných finančných aktív a pasív určitej ekonomiky. Finančný účet sa podľa manuálu BPM6 rozdeľuje na päť hlavných zložiek: priame investície, portfóliové investície, finančné deriváty, ostatné investície a rezervné aktíva. Všetky zložky sa v súčasnosti zaznamenávajú na základe princípu aktív a pasív, čo podporuje plné vykonávanie bilančného prístupu v rámci finančného účtu. V tejto súvislosti sa zaznamenávajú čisté hodnoty, ktoré sa musia interpretovať s ohľadom na základné hrubé transakcie – čisté prírastky aktív sa zakladajú na prírastkoch nových aktív, od ktorých sa odčíta úbytok aktív v rámci skúmaného obdobia, a čistý vznik pasív pozostáva z emisií nových pasív, od ktorých sa odčíta umorenie nesplatených záväzkov. Výsledná bilancia čistých aktív, od ktorých sa odčítajú čisté pasíva, sa interpretuje ako čisté poskytnuté pôžičky zahraničiu, pokiaľ je kladná, a v prípade, že je záporná, interpretuje sa ako čisté prijaté pôžičky.

Priame investície znamenajú, že priamy rezidentský investor vykoná investíciu, ktorá mu poskytne kontrolu nad riadením podniku so sídlom v inej ekonomike alebo významný stupeň vplyvu na jeho riadenie. V rámci tejto klasifikácie sa rozlišuje medzi PZI do akcií/podielových listov investičných fondov (plus prípadne reinvestovanie ziskov) a do dlhových cenných papierov. Vyžaduje sa rozdelenie transakcií podľa priameho investora na podniky priamych investícií, obrátené investície a medzinárodné transakcie medzi sesterskými podnikmi, keď hlavným kontrolným materským podnikom je buď rezident alebo nerezident. Ďalšie aspekty sa opisujú v osobitnom článku o priamych zahraničných investíciách.

Portfóliové investície zaznamenávajú transakcie s obchodovateľnými finančnými cennými papiermi s výnimkou transakcií, na ktoré sa vzťahuje definícia priamych investícií alebo rezervných aktív. Existujú dve hlavné zložky: majetkové cenné papiere a dlhové cenné papiere (dlhopisy a vlastné zmenky alebo nástroje peňažného trhu).

Finančné deriváty (iné ako rezervy) sú finančné nástroje viazané na iný finančný nástroj, ukazovateľ alebo komoditu, pričom ich prostredníctvom je na finančných trhoch možné samostatne obchodovať s konkrétnymi finančnými rizikami. Transakcie s finančnými derivátmi sa považujú za samostatné transakcie a nie za integrovanú súčasť hodnoty podkladových transakcií, na ktoré môžu byť viazané. Sprístupňujú sa výhradne ako čistá hodnota aktív a pasív.

Ostatné investície predstavujú zvyšnú kategóriu, ktorá sa nezaznamenáva v rámci ostatných položiek finančného účtu (priame investície, portfóliové investície, finančné deriváty alebo rezervné aktíva) a v zásade zahŕňa štyri druhy nástrojov – obeživo a vklady (vo všeobecnosti najvýznamnejšia položka), obchodné úvery/preddavky, pôžičky a iné aktíva a pasíva.

Rezervné aktíva sú zahraničné finančné aktíva, ktoré majú k dispozícii menové orgány a ktoré sú týmito orgánmi kontrolované. Používajú sa na financovanie a regulovanie platobnej nerovnováhy alebo na iné účely.

Kontext

EÚ je dôležitým aktérom vo svetovom hospodárstve, pokiaľ ide o medzinárodný obchod s tovarom a so službami a o zahraničné investície. Štatistika platobnej bilancie poskytuje úplnú predstavu o externých transakciách za EÚ a jej jednotlivé členské štáty. Táto štatistika sa v skutočnosti môže použiť ako nástroj na skúmanie medzinárodnej expozície rôznych častí ekonomiky EÚ, pričom sa uvádzajú výhody a nevýhody v porovnaní so zahraničím, a na vyváženie vyplývajúcich makroekonomických rizík pre ekonomiku. Finančná a hospodárska kríza zdôraznila význam zostavovania takejto ekonomickej štatistiky, keďže v čase vypuknutia krízy mohlo tvorcom politiky a analytikom pomôcť, ak by boli dostupné údaje o reálnych a finančných ekonomikách sveta (napríklad ak by boli medzinárodne porovnateľné informácie o finančných transakciách a expozícii v rámci špecifických aktív a pasív k dispozícii skôr).

Európska komisia predložila v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy nové návrhy politiky v tejto oblasti s cieľom vypracovať právne predpisy určené na podporu oživenia hospodárstva (napríklad návrh nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície (COM(2015) 10) a vykonávať pravidelné iniciatívy na vyváženie makroekonomických rizík v členských štátoch EÚ (napríklad postup pri makroekonomickej nerovnováhe. Ďalšie informácie o iniciatívach Európskej komisie sú dostupné na webovom sídle Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre hospodárske a finančné záležitosti, kde sa nachádzajú podrobnejšie informácie o rôznych najnovších prioritách, a to najmä na stránkach týkajúcich sa investičného plánu pre Európu a európskeho semestra.