Archive:Štatistika informačnej spoločnosti – domácnosti a jednotlivci

This article is outdated and has been archived on 01/09/2017 - for recent information on this topic see the article Digital economy and society statistics - households and individuals .

Údaje extrahované v mesiaci júna 2015. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: jún 2017.

Obrázok 1: Prístup na internet a širokopásmové internetové pripojenie domácností, EÚ-28, 2007 – 2014
(% všetkých domácností)
Zdroj: Eurostat (isoc_pibi_hiac) a (isoc_pibi_hba)

Obrázok 2: Prístup domácností na internet, 2009 a 2014
(% všetkých domácností)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_in_h)

Obrázok 3: Prístup domácností na internet podľa príjmových kvartilov, 2014 (¹)
(% všetkých domácností)
Zdroj: Eurostat (isoc_bde15b_h)

Obrázok 4: Frekvencia používania internetu, 2014
(% jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ci_ifp_iu) a (isoc_ci_ifp_fu)

Obrázok 5: Jednotlivci, ktorí používali internet mimo domova alebo pracoviska, 2012 a 2014 (¹)
(% jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_cimobi_dev)

Obrázok 6: Jednotlivci, ktorí používali internet na účasť na sociálnych sieťach, 2014
(% jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_bde15cua)

Obrázok 7: Používanie ukladacieho priestoru na internete na uloženie alebo zdieľanie súborov, 2014 (¹)
(% jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_cicci_use)

Obrázok 8: Jednotlivci, ktorí si v priebehu 12 mesiacov pred zisťovaním objednali cez internet výrobky alebo služby na súkromné účely, 2012 a 2014
(% jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov)
Zdroj: Eurostat (isoc_ec_ibuy)

V tomto článku sa uvádzajú najnovšie štatistické údaje týkajúce sa celého radu rôznych aspektov informačnej spoločnosti v Európskej únii (EÚ), so zameraním na dostupnosť informačných a komunikačných technológií (IKT) a ich používanie jednotlivcami a domácnosťami. Pokrok v rozvoji informačnej spoločnosti sa považuje za rozhodujúci pre splnenie požiadaviek spoločnosti a ekonomiky EÚ.

Informačné a komunikačné technológie (IKT) ovplyvňujú každodenný život mnohými spôsobmi, v práci aj doma, napríklad pri komunikovaní alebo nakupovaní cez internet. Politiky EÚ v tejto oblasti majú široký záber – od regulácie celej oblasti, ako je napr. elektronický obchod, až po ochranu súkromia jednotlivca.

Hlavné štatistické výsledky

Prístup na internet

IKT sa stali dostupnými pre širokú verejnosť z hľadiska prístupu aj ceny. Hranica bola prekonaná v roku 2007, keď mala v EÚ-28 prístup na internet väčšina (55 %) domácností. Tento podiel sa ďalej zvyšoval a v roku 2014 dosiahol 81 %, v porovnaní s rokom 2013 sa teda zvýšil o ďalšie 2 percentuálne body.

Rozšírené a cenovo dostupné širokopásmové pripojenie je jedným zo spôsobov propagácie znalostnej a informačnej spoločnosti. Vo všetkých členských štátoch EÚ bolo širokopásmové pripojenie zďaleka najbežnejšou formou prístupu na internet: v roku 2014 ho používalo 78 % domácností v EÚ-28, čo je nárast o 36 percentuálnych bodov od roku 2007 — pozri obrázok 1.

Najvyšší podiel (96 %) domácností s prístupom na internet bol v roku 2014 zaznamenaný v Luxembursku a Holandsku (pozri obrázok 2) a minimálne deväť z desiatich domácností malo v roku 2014 prístup na internet aj v Dánsku, Fínsku, vo Švédsku a v Spojenom kráľovstve. Najnižší podiel domácností s prístupom na internet spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo Bulharsko (57 %). V Bulharsku sa však počet domácností s prístupom na internet rýchle zvyšoval, podiel týchto domácností s prístupom na internet sa od roku 2009 do roku 2014 zvýšil o 27 percentuálnych bodov, čo spomedzi členských štátov EÚ prekonalo len Grécko (28 percentuálnych bodov); ešte o niečo vyšší bol nárast v Turecku – 30 percentuálnych bodov. Ďalšími členskými štátmi EÚ, ktoré za rovnaké obdobie zaznamenali zvýšenie o 20 percentuálnych bodov alebo viac, boli Česká republika, Rumunsko, Estónsko, Španielsko, Maďarsko a Taliansko. Pomerne malý nárast bol podľa očakávania zaznamenaný vo viacerých členských štátoch, ktoré už takmer dosiahli hranicu nasýtenia, ako napr. Švédsko a Holandsko. Naproti tomu Litva hlásila napriek relatívne nízkemu podielu domácností s prístupom na internet (66 % v roku 2014) druhý najnižší nárast (6 percentuálnych bodov).

Na obrázku 3 vidieť, že úroveň príjmov môže ovplyvniť úroveň prístupu domácností na internet. V EÚ-28 sa podiel domácností s prístupom na internet v roku 2014 pohyboval od 60 % domácností v prvom príjmovom kvartile (25 % domácností s najnižšími príjmami), v druhom a treťom príjmovom kvartile sa zvyšoval a v štvrtom príjmovom kvartile dosiahol 97 % (25 % domácností s najvyššími príjmami). Tento základný trend, pri ktorom sa podiel domácností s prístupom na internet od prvého po štvrtý kvartil neustále zvyšoval, bol zaznamenaný v každom z členských štátov EÚ. Neprekvapuje, že členské štáty s vysokou mierou prístupu na internet, ako napríklad Holandsko a Luxembursko, hlásili relatívne malý rozdiel v prístupe na internet medzi príjmovými kvartilmi. Naopak väčšie rozdiely zaznamenali spravidla členské štáty s nižšou celkovou mierou prístupu na internet, najmä južné a východné členské štáty EÚ a pobaltské členské štáty.

V prípade domácností vo štvrtom príjmovom kvartile boli rozdiely v podiele domácností s prístupom na internet medzi členskými štátmi EÚ relatívne malé – v rozpätí od 93 % v Bulharsku do 100 % v Luxembursku; pod týmto intervalom bolo len Taliansko (90 %; údaje za rok 2013) a Rumunsko (85 %). V prípade domácností v prvom príjmovom kvartile boli rozdiely v podiele domácností s prístupom na internet medzi členskými štátmi oveľa väčšie – v rozpätí od 29 % v Rumunsku a Litve do 89 % v Luxembursku a Holandsku; pod týmto intervalom bolo Bulharsko (15 %).

Používanie internetu

Na začiatku roku 2014 používalo internet len vyše troch štvrtín (78 %) všetkých jednotlivcov v EÚ-28 vo veku 16 – 74 rokov (aspoň raz v priebehu troch mesiacov pred zisťovaním). Aspoň deväť z desiatich jednotlivcov používalo internet v Dánsku, Luxembursku, Holandsku, vo Švédsku, Fínsku a Spojenom kráľovstve. Naproti tomu v Portugalsku, Grécku, Taliansku, Bulharsku a Rumunsku používali internet menej ako dve tretiny všetkých jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov.

Podiel obyvateľov EÚ-28, ktorí nikdy nepoužili internet, v roku 2014 dosiahol 18 %, čo je o 2 percentuálne body menej ako rok predtým a predstavuje to pokles oproti 30 % v roku 2009. V digitálnej agende sa stanovil cieľ, že do roku 2015 bude podiel obyvateľov EÚ-28, ktorí nikdy nepoužili internet, predstavovať najviac 15 %.

V roku 2014 sa takmer dve tretiny (65 %) jednotlivcov pripojili na internet každý deň (pozri obrázok 4), ďalších 10 % ho používalo aspoň raz za týždeň (ale nie každý deň). Počet pravidelných používateľov (aspoň raz za týždeň) teda predstavoval 75 % jednotlivcov, takže cieľ digitálnej agendy, a to úroveň 75 % v roku 2015, bol dosiahnutý o rok skôr, než bolo naplánované. Podiel každodenných používateľov internetu v EÚ sa pohyboval od 60 % v Rumunsku a 76 % v Českej republike a Poľsku do 90 % v Holandsku, Luxembursku (92 %) a Taliansku (94 %). Vysoký podiel každodenných používateľov internetu zo všetkých používateľov internetu hlásilo aj Nórsko (93 %) a Island (95 %).

Na obrázku 5 vidieť používanie mobilného internetu, inými slovami mimo domova alebo pracoviska, a používanie internetu na prenosnom počítači alebo vreckovom zariadení prostredníctvom mobilného alebo bezdrôtového pripojenia. Na obrázku sú porovnané údaje za rok 2012, keď 36 % jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov v EÚ-28 používalo mobilné zariadenie na prístup na internet, s údajmi za rok 2014, do ktorého sa tento podiel zvýšil na 51 %. Najčastejšími mobilnými zariadeniami s pripojením na internet boli mobilné telefóny alebo smartfóny, laptopy, notebooky, netbooky alebo tablety. V roku 2014 zaznamenalo najvyšší podiel používania mobilného internetu Švédsko, Dánsko a Spojené kráľovstvo – približne tri štvrtiny jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov. Naproti tomu v Bulharsku, Rumunsku a Taliansku používala internet mimo domova alebo pracoviska asi jedna štvrtina jednotlivcov.

V roku 2014 bola jednou z najčastejších online činností v EÚ-28 účasť na sociálnych sieťach. Takmer polovica (46 %) osôb vo veku 16 – 74 rokov používala internet na pripojenie sa na sociálne siete, napríklad Facebook alebo Twitter.

Sociálne siete používalo aspoň 6 z 10 osôb v Dánsku, vo Švédsku, v Maďarsku, Luxembursku a Spojenom kráľovstve, rovnako to bolo aj v prípade Islandu a Nórska; podiel v Holandsku (59 %) bol tesne pod touto úrovňou. Na druhom konci škály sa nachádzali štyri členské štáty EÚ, v ktorých tieto stránky používali menej ako 4 z 10 osôb, a to Francúzsko, Poľsko, Taliansko a Rumunsko; tak to bolo aj v prípade Turecka.

Používanie cloud computingu na uloženie alebo zdieľanie súborov

Služby založené na technológii cloud computingu umožňujú používateľom uložiť súbory alebo používať softvér, ktorý sa nachádza na internetovom serveri. Služby cloud sú v porovnaní s webovými aplikáciami pre sociálne siete, na počúvanie hudby alebo sledovanie filmov relatívne novým javom. Jedným z hlavných problémov pri meraní využívania služieb cloudu je jasné odlíšenie týchto služieb od iných online služieb. Na obrázku 7 sú uvedené dva ukazovatele týkajúce sa využívania služieb cloudu jednotlivcami na uloženie alebo zdieľanie súborov. V roku 2014 uložil každý piaty (21 %) jednotlivec vo veku 16 – 74 rokov v EÚ-28 súbory v ukladacom priestore na internete, a teda využil služby cloudu. Ukladací priestor na internete použila na uloženie súborov viac ako tretina osôb v Holandsku, vo Švédsku, v Luxembursku, v Spojenom kráľovstve a Dánsku, zatiaľ čo v Litve, Poľsku a Rumunsku uvedené služby na tento účel využilo menej ako 10 % osôb.

V porovnaní s inými spôsobmi elektronického zdieľania súborov bol ukladací priestor na internete na tento účel používaný menej, ako vyplýva z podrobnejších výsledkov (pozri článok o internetových službách a službách cloudu). V roku 2014 používalo ukladací priestor na internete na zdieľanie súborov 15 % obyvateľov EÚ-28, väčší podiel však používalo e-mailové aplikácie (44 %), USB kľúče, DVD či Bluetooth (30 %) alebo osobné webové lokality a stránky sociálnych sietí (28 %). Väčšina jednotlivcov, ktorí používali cloud, uviedla ako výhodu jednoduchý prístup k súborom z rôznych zariadení alebo miest. Veľká časť obyvateľov však napriek tomu, že používajú internet, o existencii služieb cloudu ešte nevedela. V prípade používateľov internetu, ktorí služby cloudu poznali, boli obavy týkajúce sa bezpečnosti a súkromia podstatným dôvodom pre nevyužívanie týchto služieb.

Objednávanie výrobkov alebo služieb

Podiel jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov, ktorí si objednali výrobky alebo služby cez internet na súkromné účely, sa v EÚ-28 zvýšil a v roku 2014 dosiahol 50 %, čo predstavuje nárast o 6 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2012 (pozri obrázok 8). Cieľ digitálnej agendy, podľa ktorého by 50 % obyvateľstva malo do roku 2015 nakupovať prostredníctvom internetu, sa dosiahol o rok skôr. V Spojenom kráľovstve, Dánsku, vo Švédsku, v Luxembursku, Holandsku, Nemecku a vo Fínsku si cez internet objednali výrobky alebo služby viac ako dve tretiny jednotlivcov, zatiaľ čo v Taliansku a Bulharsku to bola približne každá piata a v Rumunsku asi každá desiata osoba. Najväčší nárast v percentuálnych bodoch bol od roku 2012 do roku 2014 zaznamenaný v Estónsku, kde podiel skočil o 26 percentuálnych bodov z 23 % v roku 2012 na 49 % v roku 2014. K ďalšiemu najväčšiemu nárastu spomedzi členských štátov EÚ došlo v Českej republike (11 percentuálnych bodov); na Islande bol zaznamenaný nárast o 12 percentuálnych bodov.

Zdroje a dostupnosť údajov

Rýchle technologické zmeny v oblastiach súvisiacich s internetom a inými novými aplikáciami IKT predstavujú výzvu pre štatistiku. V tejto oblasti prebieha výrazný vývoj a prijali sa štatistické nástroje na uspokojenie nových žiadostí o údaje. Štatistiky sa v rámci tejto oblasti skutočne každý rok opätovne posudzujú, aby sa splnili požiadavky používateľov a aby sa zohľadnilo rýchle tempo technologických zmien.

Tento prístup sa premieta v zisťovaní o využívaní IKT v domácnostiach a u jednotlivcov, ktoré vykonáva Eurostat. Toto ročné zisťovanie sa používa na porovnávanie vývoja vo využívaní IKT tak, že sa sleduje vývoj základných premenných v čase a hlbšie sa analyzujú iné aspekty v určitom časovom okamihu. Hoci zisťovanie sa pôvodne sústreďovalo na prístup a problémy s pripojením, jeho rozsah sa postupne rozšíril a zahŕňa rôzne témy (napr. elektronickú verejnú správu a elektronický obchod) a sociálno-ekonomickú analýzu (ako je napríklad regionálna diverzita, rodová špecifickosť, rozdiely týkajúce sa veku, vzdelania a situácie zamestnanosti. Vzhľadom na rôzne technológie je prispôsobený aj rozsah zisťovania tak, aby zahŕňal nové skupiny výrobkov a spôsoby doručenia komunikačných technológií koncovým používateľom.

Rozsah zisťovania a definície

Zisťovanie domácností zahŕňa tie domácnosti, v ktorých je aspoň jeden člen vo vekovej skupine 16 – 74 rokov. Prístup domácností na internet sa vzťahuje na podiel domácností s prístupom na internet, takže členovia domácnosti môžu internet v prípade potreby používať doma, aj keď ide len o odoslanie e-mailu.

Používatelia internetu sa definujú ako všetci jednotlivci vo veku 16 – 74 rokov, ktorí použili internet v priebehu troch mesiacov pred zisťovaním. Pravidelní používatelia internetu sú jednotlivci, ktorí použili internet v priemere aspoň raz za týždeň v priebehu troch mesiacov pred zisťovaním.

Referenčným obdobím tohto zisťovania bol prvý štvrťrok 2014; obdobím zisťovania bol pre väčšinu krajín druhý štvrťrok. Súčasťou zisťovania v roku 2014 bol osobitný modul týkajúci sa cloud computingu a v roku 2012 osobitný modul týkajúci sa používania mobilného internetu.

Drôtové technológie, ktoré sa najbežnejšie používajú na prístup na internet, sa delia na širokopásmový alebo telefonický (dial-up) prístup prostredníctvom bežnej linky alebo telefonickej linky ISDN. Širokopásmové pripojenie zahŕňa digitálnu účastnícku prípojku (DSL) a používa technológiu, prostredníctvom ktorej sa údaje premiestňujú vysokou rýchlosťou. Za širokopásmové vedenia sa považujú tie, ktorých výkonnosť je vyššia ako v prípade ISDN, čo znamená 144 kbit/s a viac. Pri prístupe na internet doma sa používajú najčastejšie stolové a prenosné počítače.

Za používanie mobilného internetu sa považuje používanie internetu mimo domova alebo pracoviska na prenosných počítačoch alebo vreckových zariadeniach cez mobilné telefónne siete alebo bezdrôtové pripojenie.

Služby cloud computingu ponúkajú ukladací priestor na internete, kde sa môžu uložiť súbory, a prípadne dodatočnú možnosť zdieľať alebo upraviť nahraté súbory. V zisťovaní o používaní IKT v domácnostiach a jednotlivcami ide o používanie služieb cloudu na súkromné účely.

Objednávanie výrobkov alebo služieb jednotlivcami sa vzťahuje na 12-mesačné obdobie pred zisťovaním a zahŕňa potvrdené rezervácie ubytovania alebo ciest, nákup finančných investícií, telekomunikačné služby, videohry alebo softvér, ako aj informačné služby na internete, ktoré sú platené priamo. Vylúčené sú výrobky a služby, ktoré sa prostredníctvom internetu získavajú zadarmo. Vylúčené sú aj objednávky prostredníctvom e-mailov, SMS alebo MMS napísaných pomocou klávesnice.

Kontext

Technológie širokopásmového pripojenia sa považujú za dôležité pri meraní prístupu na internet a jeho používania, pretože poskytujú používateľom možnosť rýchleho prenosu veľkých objemov údajov a ponechávajú prístupové linky otvorené. Zavádzanie širokopásmového pripojenia sa považuje za kľúčový ukazovateľ v rámci tvorby politík v oblasti IKT. Rozsiahly prístup na internet prostredníctvom širokopásmového pripojenia sa považuje za podstatný pre rozvoj pokročilých služieb na internete, ako je napríklad elektronický obchod, elektronická verejná správa alebo elektronické vzdelávanie. Digitálne účastnícke prípojky (DSL) sú naďalej hlavnou formou poskytovania technológie širokopásmového pripojenia, čoraz viac sa však využívajú alternatívy ako je používanie káblov, satelitu, optických vlákien alebo bezdrôtových miestnych slučiek.

Európska komisia prijala v máji 2010 oznámenie týkajúce sa Digitálnej agendy pre Európu (KOM(2010) 245 v konečnom znení), t. j. stratégie na podporu rozvoja konkurencieschopného digitálneho hospodárstva do roku 2020. Digitálna agenda je jednou zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Opisujú sa v nej politiky a opatrenia zamerané na maximalizovanie výhod digitálnej éry vo všetkých oblastiach spoločnosti a ekonomiky. Táto agenda je zameraná na týchto sedem prioritných oblastí činností: vytvorenie jednotného digitálneho trhu, väčšia interoperabilita, podpora dôvery v internet a jeho bezpečnosti, poskytnutie omnoho rýchlejšieho internetu, podpora investícií v oblasti výskumu a vývoja, zlepšenie zručností v oblasti digitálnej gramotnosti a začlenenia a uplatnenie IKT na riešenie výziev, ktorým spoločnosť čelí, napr. zmena klímy a starnutie obyvateľstva.

V roku 2012 Európska komisia prijala oznámenie s názvom „Uvoľnenie potenciálu cloud computingu v Európe“ (COM(2012) 529). Širším cieľom politiky EÚ je umožniť a uľahčiť rýchlejšie prijatie cloud computingu vo všetkých sektoroch ekonomiky. Cloud computing patrí medzi strategické digitálne technológie považované za významný stimul pre produktivitu a zlepšenie služieb.

Európska komisia prijala v máji 2015 Stratégiu pre jednotný digitálny trh v Európe (v angličtine) (COM(2015) 192), ktorá patrí medzi jej najdôležitejšie priority. Táto stratégia zahŕňa tri oblasti:

podpora lepšieho online prístupu k výrobkom a službám v celej Európe,
vytvorenie optimálneho prostredia pre rozvoj digitálnych sietí a služieb,
zabezpečenie toho, aby európska ekonomika a priemysel v plnej miere využili potenciál digitálnej ekonomiky ako hnacej sily rastu.