Archive:Štatistika odpadov

Údaje z júna 2019.

Plánovaná aktualizácia článku: marec 2021.

Anglická verzia obsahuje aktuálnejšie informácie.

This Statistics Explained article has been archived on 8 December 2020.

Highlights

V roku 2016 sa vyprodukovalo v EÚ 5,0 tony odpadu na obyvateľa.

V roku 2016 bolo 45,7 % odpadu uložených na skládky a 37,8 % odpadu bolo recyklovaných.

Vznik odpadu, 2016

V tomto článku sa uvádza prehľad vzniku a spracovania odpadu v Európskej únii (EÚ) a niekoľkých krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. Článok vychádza výhradne z údajov zistených v súlade s nariadením (ES) č. 2150/2002 Európskeho parlamentu a Rady o štatistike o odpadoch.

Odpad, ktorý je v článku 3 ods. 1 smernice 2008/98/ES vymedzený ako „každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť“, potenciálne predstavuje obrovskú stratu zdrojov v podobe materiálu aj energie. Okrem toho nakladanie s odpadom a jeho zneškodňovanie môžu závažným spôsobom ovplyvniť životné prostredie. Napríklad skládky zaberajú pozemky a môžu spôsobiť znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, zatiaľ čo spaľovanie môže viesť k emisiám látok znečisťujúcich ovzdušie.

Cieľom politík EÚ v oblasti nakladania s odpadom je preto znížiť vplyv odpadu na životné prostredie a zdravie a zlepšiť efektívne využívanie zdrojov. Dlhodobým cieľom týchto politík je znížiť množstvo vzniknutého odpadu, a pokiaľ sa jeho vzniku nedá vyhnúť, podporovať chápanie odpadu ako zdroja a dosiahnuť vyššiu úroveň recyklácie a bezpečného zneškodňovania odpadu.

Full article

Celkový objem vzniknutého odpadu

V roku 2016 predstavoval celkový objem vzniknutého odpadu za všetky ekonomické činnosti a domácnosti v EÚ28 2 538 mil. ton.

Je možné predpokladať, že celkový objem vzniknutého odpadu do určitej miery súvisí s počtom obyvateľov a veľkosťou ekonomiky danej krajiny. V tabuľke 1 vidieť, že najmenšie členské štáty EÚ vo všeobecnosti oznámili najnižšiu úroveň vzniku odpadu a najväčšie členské štáty najvyššiu. Na druhej strane relatívne vysoké množstvo odpadu vzniklo v Bulharsku a Rumunsku a relatívne nízke v Taliansku.

Tabuľka 1: Vznik odpadu podľa ekonomických činností a domácností, 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Podiel rôznych ekonomických činností a domácností na celkovom vzniku odpadu v roku 2016 je znázornený na obrázku 1. V EÚ28 vzniklo v 36,4 % celkového odpadu v roku 2016 v stavebníctve, za ktorým nasledovali ťažba a dobývanie (25,3 %), priemyselná výroba (10,3 %), služby týkajúce sa vody a odpadu (10,0 %) a domácnosti (8,5 %). Zvyšných 9,5 % tvorili odpad z iných hospodárskych činností, najmä služby (4,6 %) a energetika (3,1 %).

Obrázok 1: Vznik odpadu podľa ekonomických činností a domácností, EÚ28, 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Na obrázku 2 je znázornená analýza množstva vzniknutého odpadu v štandardizovanej podobe vo vzťahu k počtu obyvateľov. Zreteľne ukazuje vysoké úrovne celkového vzniknutého odpadu v niektorých menších členských štátoch EÚ, pričom zvlášť vysoká hodnota bola zaznamenaná vo Fínsku, kde v roku 2016 vzniklo priemerne 22,4 tony odpadu na obyvateľa, čo je štyrikrát viac ako priemerná hodnota 5,0 tony na obyvateľa v EÚ28. Niekoľko členských štátov s mimoriadne vysokými úrovňami vzniknutého odpadu na obyvateľa ohlásilo veľmi vysoký podiel odpadu z ťažby a dobývania, zatiaľ čo inde k vysokým podielom často prispeli stavebníctvo a demolácie.

Veľká časť odpadu z ťažby a dobývania a zo stavebníctva a demolácií sa klasifikuje ako najdôležitejšie druhy minerálneho odpadu: v analýze predstavenej na obrázku 2 sú odlíšené najdôležitejšie druhy minerálneho odpadu od všetkých ostatných druhov odpadu. Najdôležitejšie druhy minerálneho odpadu tvorili takmer dve tretiny (64 % alebo 3,2 tony na obyvateľa) celkového objemu odpadu, ktorý vznikol v EÚ28 v roku 2016. Členské štáty EÚ sa výrazne odlišovali v tom, aký bol relatívny podiel najdôležitejších druhov minerálneho odpadu na celkovom objeme vzniknutého odpadu, čo môže byť aspoň do určitej miery dôsledkom rozdielov v štruktúre ekonomiky. Vo všeobecnosti bol podiel najdôležitejších druhov minerálneho odpadu vyšší v členských štátoch EÚ, pre ktoré sú charakteristické pomerne rozsiahle činnosti v oblasti ťažby a dobývania, ako napr. Bulharsko, Švédsko, Rumunsko a Fínsko, a/alebo činnosti v oblasti stavebníctva a demolácie, ako napr. Luxembursko. V týchto členských štátoch tvorili najdôležitejšie druhy minerálneho odpadu 85 % alebo viac celkového vzniknutého odpadu a podobná situácia bola aj v Lichtenštajnsku (91 %).

Obrázok 2: Vznik odpadu, 2016
(v kg na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Vznik odpadu okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu

V roku 2016 v EÚ28 vzniklo 905 mil. ton odpadu okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu, čo zodpovedá 36 % celkového množstva vzniknutého odpadu (Obrázok 2). Pri vyjadrení v pomere k počtu obyvateľov každý obyvateľ EÚ28 v roku 2016 vytvoril v priemere 1,8 tony odpadu iného ako najdôležitejšie druhy minerálneho odpadu (Obrázok 3).

V jednotlivých členských štátoch EÚ sa vznik odpadu okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu v roku 2016 pohyboval v rozpätí od priemerného množstva 9,0 tony na obyvateľa v Estónsku do 0,8 tony na obyvateľa na Cypre a v Chorvátsku. Veľké množstvo odpadu, ktorý vznikol v Estónsku, súvisí s výrobou energie z roponosných bridlíc.

Obrázok 3: Vznik odpadu okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu, 2006 a 2016
(v kg na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

V tabuľke 2 je predstavený vývoj vzniku odpadu okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu v EÚ28 v členení podľa ekonomických činností. V roku 2016 bolo najvyššie množstvo vzniknutého odpadu zaznamenané v rámci služieb týkajúcich sa vody a odpadu, domácností a priemyselnej výroby (228 mil. ton, 209 mil. ton a 191 mil. ton, v uvedenom poradí). Vývoj v priebehu času bol v týchto dvoch odvetviach rozdielny: vznik odpadu v oblasti služieb týkajúcich sa vody a odpadu (okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu) sa v období rokov 2004 až 2016 zvýšil o 105,7 %, pokiaľ ide o domácnosti, udržal sa na pomernej stabilnej úrovni (+1,8 %) a v oblasti priemyselnej výroby pomerne výrazne klesol, a to o 29,6 %.

Tabuľka 2: Vznik odpadu okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu, EÚ28, 2004 – 2016
(v mil. ton)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Vznik nebezpečného odpadu

Nebezpečný odpad môže predstavovať zvýšené riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie, ak sa s ním nenakladá a ak sa nezneškodňuje bezpečne. Z odpadu, ktorý vznikol v EÚ28 v roku 2016, bolo ako nebezpečný odpad klasifikovaných 100,7 mil. ton (4,0 % z celkového množstva).

V porovnaní s rokom 2010 vzniklo v EÚ28 v roku 2016 o 4,9 % viac nebezpečného odpadu, čo predstavuje kvantitatívny nárast z 96,0 na 100,7 mil. ton. V roku 2016 bol podiel nebezpečného odpadu na celkovom objeme vzniknutého odpadu nižší než 10,0 % vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou Estónska a Bulharska, kde tvoril 39,9 % a 11,1 % (v uvedenom poradí) z celkového množstva (pozri obrázok 4). Veľmi vysoký podiel nebezpečného odpadu v Estónsku súvisí najmä s výrobou energie z roponosných bridlíc. Z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, uvedených na obrázku 4, zaznamenalo najvyšší podiel nebezpečného odpadu na celkovom vzniknutom odpade Srbsko (35,2 %) z dôvodu intenzívnej činnosti v oblasti ťažby a dobývania, za ním nasledovala Čierna Hora (19,4 %) a Nórsko (14,6 %).

Obrázok 4: Vzniknutý nebezpečný odpad, 2010 a 2016
(podiel na celkovom objeme odpadu v %)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Spracovanie odpadu

V roku 2016 sa v EÚ28 spracovalo približne 2 312 mil. ton odpadu. Do tohto množstva nie je zahrnutý vyvezený odpad, ale spadá doň spracovanie odpadu dovezeného do EÚ. Oznámené objemy preto nemožno priamo porovnávať s objemami vzniknutého odpadu.

Na obrázku 5 je znázornený vývoj spracovania odpadu v EÚ28, pokiaľ ide o celkový odpad, ako aj podľa hlavných kategórií spracovania – zhodnocovania a zneškodňovania – v období od roku 2004 do roku 2016. Množstvo zhodnoteného odpadu, inými slovami odpadu spáleného so zhodnotením energie, recyklovaného alebo použitého na spätné zasypávanie (používanie odpadu v oblastiach výkopov na účely rekultivácie svahov alebo z bezpečnostných dôvodov či na inžinierske účely pri úpravách krajiny) sa zvýšilo o 28,2 % z 960 mil. ton v roku 2004 na 1 231 mil. ton v roku 2016; v dôsledku toho sa podiel zhodnotenia na celkovom spracovaní odpadu zvýšil zo 45,4 % v roku 2004 na 53,2 % v roku 2016. Množstvo zneškodneného odpadu kleslo z 1 154 mil. ton v roku 2004 na 1 081 mil. ton v roku 2016, čo predstavovalo pokles o 6,3 %. Podiel zneškodňovania odpadu na celkovom spracovaní odpadu sa znížil z 54,6 % v roku 2004 na 46,8 % v roku 2016.

Obrázok 5: Spracovanie odpadu, EÚ28, 2004 – 2016
(Index 2004 = 100)
Zdroj: Eurostat (env_wastrt)

Ako bolo uvedené, v EÚ28 sa v roku 2016 viac ako polovica (53,2 %) odpadu spracovala na účely zhodnotenia: recykláciou (37,8 % celkového spracovaného odpadu), spätným zasypávaním (9,9 %) alebo energetickým zhodnocovaním (5,6 %). Zvyšných 46,8 % bolo buď uložených na skládky (38,8 %), spálených bez zhodnotenia energie (1,0 %) alebo inak zneškodnených (7,0 %). Prejavili sa výrazné rozdiely medzi členskými štátmi EÚ pri využívaní jednotlivých metód spracovania odpadu. Napríklad niektoré členské štáty dosiahli veľmi vysokú mieru recyklácie (Taliansko a Belgicko), zatiaľ čo iné uprednostňovali skládkovanie (Grécko, Bulharsko, Rumunsko, Fínsko a Švédsko) (pozri tabuľku 3).

Tabuľka 3: Spracovanie odpadu, 2016
(% z celkového odpadu)
Zdroj: Eurostat (env_wastrt)

Spracovanie nebezpečného odpadu

V EÚ28 bolo v roku 2016 spolu spracovaných 76,8 mil. ton nebezpečného odpadu, pričom viac ako polovicu tohto množstva spracovali v troch členských štátoch: Nemecku (28,0 %), Bulharsku (17,2 %) a Estónsku (12,5 %)(obrázok 6).

Obrázok 6: Spracovanie nebezpečného odpadu, 2016
(v tis. ton)
Zdroj: Eurostat (env_wastrt)

V roku 2016 bolo 33,9 % nebezpečného odpadu spracovaného v EÚ28 skládkovaných, inými slovami uložených do zeme či na zem alebo prostredníctvom terénnych úprav či vypúšťania odpadu do vodných útvarov, čo je rovnocenné množstvu 51 kg na obyvateľa (Obrázok 7). 5,9 % celkového nebezpečného odpadu bolo spálených bez zhodnotenia energie (9 kg na obyvateľa). V prípade ďalších 7,7 % (12 kg na obyvateľa) došlo k zhodnoteniu energie pri spracovaní. Viac ako jedna tretina (35,4 %) nebezpečného odpadu v EÚ28 v roku 2016 bola zhodnotená, a to buď recyklovaná alebo použitá na spätné zasypávanie, čo je rovnocenné množstvu 53 kg na obyvateľa.

Obrázok 7: Spracovanie nebezpečného odpadu, 2016
(kg na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (env_wastrt)

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Waste statistics: tables and figures (v angličtine)

Zdroje údajov

Monitorovanie vykonávania politiky v oblasti odpadov, najmä dodržiavania zásad zhodnocovania a bezpečného zneškodňovania, si vyžaduje spoľahlivú štatistiku vzniku odpadu a nakladania s odpadom z podnikov a súkromných domácností. V roku 2002 bolo prijaté nariadenie (ES) č. 2150/2002 o štatistike o odpadoch, ktoré vytvorilo rámec pre harmonizovanú štatistiku Spoločenstva v tejto oblasti.

V uvedenom nariadení sa vyžaduje, aby počínajúc referenčným rokom 2004 členské štáty EÚ poskytovali každé dva roky údaje o vzniku, zhodnocovaní a zneškodňovaní odpadu. Údaje o vzniku a spracovaní odpadu sú k dispozícii za párne referenčné roky, od roku 2004 do roku 2016.

Kontext

Cieľom politík EÚ v oblasti spracovania odpadu je znížiť vplyv odpadu na životné prostredie a zdravie a zefektívniť využívanie zdrojov v EÚ. Dlhodobým cieľom je zmeniť Európu na recyklujúcu spoločnosť, ktorá sa vyhýba vzniku odpadu a ten odpad, ktorého vzniku sa nedá vyhnúť, používa podľa možnosti ako zdroj. Cieľom tejto snahy je dosiahnuť oveľa vyššiu úroveň recyklácie a minimalizovať ťažbu ďalších prírodných zdrojov. Správne nakladanie s odpadom je kľúčovým prvkom zaručenia efektívneho využívania zdrojov a udržateľného rastu európskych ekonomík. Ďalšie informácie pozri the Europe 2020 strategy (v angličtine).

Revidovanou rámcovou smernicou o odpade z roku 2008 sa zaviedla päťúrovňová hierarchia odpadového hospodárstva, v ktorej je najlepšou možnosťou predchádzanie vzniku odpadu, nasledujú opätovné použitie, recyklácia a iné formy zhodnocovania, pričom posledným riešením je zneškodňovanie napríklad skládkovaním. V súlade s touto hierarchiou sú v siedmom environmentálnom akčnom programe (v angličtine) stanovené nasledujúce prioritné ciele pre politiku v oblasti odpadov v EÚ:

znížiť množstvo vzniknutého odpadu,
maximalizovať recykláciu a opätovné použitie,
obmedziť spaľovanie – spaľovať iba nerecyklovateľné materiály,
postupné odstránenie skládkovania odpadu, ktorý sa dá recyklovať a zhodnotiť,
zabezpečiť plné dosiahnutie cieľov politiky v oblasti odpadov vo všetkých členských štátoch EÚ.